SLOVENSKÝ A ČESKÝ ROMANTIZMUS

Revoluč. pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani
habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné
hnutie preberá revolučne - demokratická generácia mládeže MLADÉ
SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok
predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli
priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. maď. nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti.
Klasicistická konvečnosť sa pociťovala ako vážna prekážka rozvoja
literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa už neuspokojuje
s nezúčastneným výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej
premene a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Tento smer sa
nazýva preromantizmus.
SAMO CHALUPKA (1812 - 1883)
Priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia
odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu.
Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja
proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie
demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
Najpôsobivejšia báseň je Mor ho!. Ide o romantický útvar ( hrdinský
spev), ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov
o hlbokom vlasteneckom cite prostých ľudí.
Dej je stručný (z Dejín slovanskej reči a literatúry). Skupina
slovenských junákov prišla ponúknuť rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku
odmietol a aj národ zotročí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho!
". Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z víťazstva, keď videl
tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnosť,
sloboda), morálne zvíťazia a víťaz zostane na bojisku o hanbou otrokára.
Ďaľšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Junák, Kráľohorská,
Likavský väzeň. Básne, venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave,
Turčín Poničan, Branko. Chalupkove básne boli vždy zrozumiteľné.
JANKO KRÁĽ (1822 - 1876)
Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju
ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básní je
buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti. V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno
riešiť s prihliadnutím na sociálne problémy.
Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoči.