Zemianstvo v tvorbe Kukučína, Vajanského a Kalinčiaka

ZEMIANSTVO V TVORBE KUKUČÍNA, VAJANSKÉHO, KALINČIAKA

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r.1867 prevzala v Uhorsku
politickú a hospodársku moc maďarská buržoázia. Svoju nadvládu využívala
na premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný štát. Táto
politika mala dopad na slovenské zemianstvo, ktoré sa v sedemdesiatych
a osemdesiatych rokoch odnárodňovalo a ťažko sa prispôsobovalo novým,
buržoáznym podmienkam.
Tieto javy popísali vo svojom diele Kukučín, Vajanský, Kalinčiak,
aj Hviezdoslav.
Svetozár HURBAN VAJANSKÝ
V osemdesiatych rokoch sa Vajanský sústreďuje na zobrazovanie
"vyšších" vrstiev. Najkomplexnejší obraz spoločnosti sa pokúsil vytvoriť
v novele Letiace tiene (1883) a v románe Suchá ratolesť (1884). Najtypickejšou postavou oboch Vajanského próz je postava zemana, resp. zemana - statkára. V časoch spisovateľskej mladosti mala táto postava
skutočne závažný podiel na politickom živote v Uhorsku. Keďže sa
slovenské zemianstvo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch
odnárodňovalo, a v uhorských pomeroch sa vážne pociťovala jeho neúčasť
v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie. Spisovatelia prvej
generácie realistov (okrem Vajanského najmä Hviezdoslav a Kukučín) sa
preto zamýšľali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora
a nad jeho zástojom v národnom živote. Uvedený problém vytváral
i tematické jadro oboch Vajanského próz.
V Letiacich tieňoch veľmi citlivo zachytil autor na zemianskej
rodiny Imricha Jablonského z Jablonového proces úpadku zemianstva
zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárského života.
V románe Suchá ratolesť spracoval spisovateľ podobnú problematiku. Časovo zaradil románové udalosti do sedemdesiatych rokov, dej umiestnil
na západné Slovensko. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl
v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné
hospodárske zázemie národnoobranného zápasu (statkár Karol Vanovský),
jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté
životné skúsenosti (zeman Stanislav Rudopoľský). Hlavnou postavou románu
je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do
rodného Rudopolia. Zásluhou rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého
i príťažlivej Adely Rybáričky zblyžuje sa s národným hnutím, spoznáva
pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti.

V rozhovore s Tichým síce uvažuje o hynutí zemianstva, ale predsa
dochádza k záveru, že najlepší jednotlivci môžu v tomto boji zohrať
pozitívnu úlohu. Takéto myšlienky v desaťročiach z konca storočia boli
viac subjektívnym želaním, než reálnou skutočnosťou. Autor sa kriticky
vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej
rezignácie, s publicistickým zápalom odhaľoval praktiky a metódy
národného útlaku.
Martin KUKUČÍN
Humorno-satirický charakter má poviedka Keď báčik z Chochoľova
umrie (189O). Spisovateľ v protiklade s časťou slovenskej prózy, ale
najmä s dielom S. H. Vajenského, zachytil v nej úpadok zemianstva i jeho
neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. V poviedke
reprezentuje zemianstvo pán Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je
v podstate tragický a autor využíva na jeho vykreslenie paradox
a iróniu. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no
v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Proti nemu stojí
Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej
triedy: dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie
pri zhŕňaní majetku. Ešte i jeho sny sú príznačné pre tento novorodiaci
sa sociálno-spoločenský typ. Trávovi sa sníva, že sa všetci ľudia menia
na ovce, on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch. Kukučínovi
imponuje Trávova života schopnosť, no jeho irónia stíha aj tento nový
typ egoistického podnikateľa "z ľudu". Kukučínovi sa práve konfrontáciou
týchto dvoch protikladných typov, upadajúceho zemana Aduša Domanického
a podnikavého kupca - špekulanta Ondreja Trávu podarilo zachytiť
základné tendencie spoločenského vývinu doby.
Ján KALINČIAK
Dielo opisujúce zemianstvo je Reštavrácia s podtitulom obrázky
z nedávnych čias. Ide o zemianske postavy, neschopné pozoruhodného činu,
malicherné.Ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Zemania tu nevystupujú
ako ľudia zanikajúceho sveta. Veľmi výstižne zobrazil atmosféru volieb,
kde sa mal voliť nový vicišpán. Vtipnou formou vykresľuje vtedajšiu
spoločnosť, vyzdvihuje rozličné postavy, ukazuje ich klady a zápory,
akoby chcel poukázať na celú spoločnosť. Jazyk oplýva množstvom ľudových
prísloví a porekadiel. Reštavráciou priviedol Kalinčiak romantizmus do
krajnosti, k začiatku jeho rozkladu, keď už poetika romantizmu nebola
schopná vyjadriť zložitosť súčasného spoločenského vývoja. Na obraze
zemanov ukázal nenávratnosť toho, čo sa prežilo a stáva sa príťažou pre
ďalší vývin.