referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miroslava
Nedeľa, 5. apríla 2020
Zemianstvo v tvorbe Kukučína, Vajanského a Kalinčiaka
Dátum pridania: 16.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lucka123
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 651
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
ZEMIANSTVO V TVORBE KUKUČÍNA, VAJANSKÉHO, KALINČIAKA

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r.1867 prevzala v Uhorsku
politickú a hospodársku moc maďarská buržoázia. Svoju nadvládu využívala
na premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný štát. Táto
politika mala dopad na slovenské zemianstvo, ktoré sa v sedemdesiatych
a osemdesiatych rokoch odnárodňovalo a ťažko sa prispôsobovalo novým,
buržoáznym podmienkam.
Tieto javy popísali vo svojom diele Kukučín, Vajanský, Kalinčiak,
aj Hviezdoslav.
Svetozár HURBAN VAJANSKÝ
V osemdesiatych rokoch sa Vajanský sústreďuje na zobrazovanie
"vyšších" vrstiev. Najkomplexnejší obraz spoločnosti sa pokúsil vytvoriť
v novele Letiace tiene (1883) a v románe Suchá ratolesť (1884). Najtypickejšou postavou oboch Vajanského próz je postava zemana, resp. zemana - statkára. V časoch spisovateľskej mladosti mala táto postava
skutočne závažný podiel na politickom živote v Uhorsku. Keďže sa
slovenské zemianstvo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch
odnárodňovalo, a v uhorských pomeroch sa vážne pociťovala jeho neúčasť
v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie. Spisovatelia prvej
generácie realistov (okrem Vajanského najmä Hviezdoslav a Kukučín) sa
preto zamýšľali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora
a nad jeho zástojom v národnom živote. Uvedený problém vytváral
i tematické jadro oboch Vajanského próz.
V Letiacich tieňoch veľmi citlivo zachytil autor na zemianskej
rodiny Imricha Jablonského z Jablonového proces úpadku zemianstva
zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárského života.
V románe Suchá ratolesť spracoval spisovateľ podobnú problematiku. Časovo zaradil románové udalosti do sedemdesiatych rokov, dej umiestnil
na západné Slovensko. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl
v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné
hospodárske zázemie národnoobranného zápasu (statkár Karol Vanovský),
jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté
životné skúsenosti (zeman Stanislav Rudopoľský). Hlavnou postavou románu
je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do
rodného Rudopolia. Zásluhou rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého
i príťažlivej Adely Rybáričky zblyžuje sa s národným hnutím, spoznáva
pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.