Láska, ľud, jeho tvorivá činnosť a mravné hodnoty v ideovom a estetickom pláne tvorby Andreja Sládkoviča

Láska, ľud, jeho tvorivá činnosť a mravné hodnoty v ideovom a estetickom pláne tvorby A Sládkoviča Porovnajte historické motívy a ich funkčnosť v básnických skladbách A Sládkoviča Detvan a S Chalupku Mor ho

A. Sládkovič: Detvan (úryvok)

Čo vrstovníci moji, myslíte? -
Nie je to už nádeje svet,
keď už vo svojom mladom úsvite
národ si vie krásne hovieť? -
Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia si blaženosť spraví
umná živosť nášho ľudu? -
On v púšti stojí a v nebi žije:
Čo keď sa puk ten v kvet rozvinie?
Svety nám závidieť budú!

S. Chalupka - Mor ho! (úryvok)

Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom:
Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada, ale keď na naše dvere
zaklepe ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či on z blízka, či z deľaka:
vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.
Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka nemá u nás práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -

a) Zaraďte básnikov do slovenského literárneho kontextu,
analyzujte obraz ľudu v tvorbe Sládkoviča a Chalupku.
b) Vysvetlite a porovnajte progresívne prvky v obrazoch
konfliktov, ich vznik riešenie v obidvoch dielach.
c) Vysvetlite modálnosť viet prvej ukážky. Ako sa niektoré
vety nazývajú z hľadiska poetiky a rétoriky?
d) Nájdite a pomenujte prostriedky, ktoré dodávajú myšlienkam
obraznosť a úplnosť.


a) Romantizmus:
- 18.-19. storočie - pád feudalizmu, osvietený absolutizmus
(zavádzanie nových myšlienok), začiatok kapitalizmu.
- Romantizmus - zobrazuje a zachytáva človeka,jeho vzťah
k životu, spoločnosti a svetu.
- Znaky rom. všeobecne pozri otázku č. 1.

ROMANTICKÉ DIELA :
Ľ. ŠTÚR NÁREČIA SLOVANSKÔ ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ,
NÁUKA REČI SLOVENSKEJ (.
S. CHALUPKA - zbojnícke : LIKAVSKÝ VÄZEŇ , KRÁĽOHOLSKÁ (Jáno-
šík ),BRANKO
ľudová tvorba : BOJ PRI JELŠAVE ,TURČÍN PONIČAN
najrevolučnejšia : MOR HO !
J.

KRÁĽ - najrevolučnejší štúrovskí básnik
revolučná báseň : KEBY JA BOL OROL VTÁK
balady : ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO ,
ZVERBOVANÝ
drámy : ZBOHOM , JARNÁ PIESEŇ, ŠAHY
A. SLÁDKOVIČ - MARÍNA (téma lásky), DETVAN (ideál),NEHAŇTE ĽUD
MÔJ ( obrana ľudu ), ZASPIEVAM PIESEŇ O SLOBOD-
NEJ VLASTI
J. BOTTO - ľudová tvorba : NA DUNAJI,ŽLTÁ ĽALIA, MARGITA A
BESNÁ
revolučné diela : SMRŤ JÁNOŠÍKOVA, POCHOD
J. MATUŠKA - hymnická pieseň : NAD TATROU SA BLÝSKA ...
S. TOMÁŠEK - hymnická pieseň : HEJ, SLOVANÉ !

Štúrovská generácia sa zjednotila počas školských alebo študentských
rokov v spolkoch. Najvýznamnejší bol vzdelávací spolok "Spoločnosť
Česko-Slovenská" (1828).
- na lýceu v Bratislave.
- pôvodná úloha: zabezpečiť cvičenia v materinskej reči pre budúcich
kazateľov a učiteľov
- zmenila sa: spoločnosť sa stala riadiacim centrom na celom
Slovensku. - najvýznamnejší predseda bol Ľudovít Štúr
- 1837 vláda zakázala,pokračovali pod vedením profesora Palkoviča
ČINNOSŤ:
- V roku 1843 Štúr, Hurban, Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu, na
základe stredoslovenského nárečia v Hlbokom.
- Prvý ju za úradnú reč prijal spolok Tatrín (1844-1845).
- Prvá kniha v slovenskom jazyku bola druhý ročník Hurbanovho
almanachu Nitra.
- Spisovnú slovenčinu uvádzali do života:
Slovenskie národnie noviny (1845). Založil ich Ľ. Štúr
+ lit. príloha Orol Tatranský
Slovenskie pohľady (1846) - redigoval Hurban.
- Štúrovská generácia neprijala antiku za vzor básnenia, ale opierali
sa o ľudovú slovesnoť. Využívali jej tématiku, protifeudálny odboj,
prostriedky - reč, obrazy, literárne druhotné námety čerpali
z minulosti a prítomnosti.

SAMO CHALUPKA
- bol najstarší zo Štúrovských básnikov
- odráža hlboké vlastenecké cítenie a boj za národnú slobodu
- Najvýraznejším znakom jeho poézie je národná hrdosť. Hrdinská
postava bojovníka vystupuje skoro vo všetkých jeho básňach.
Zb. básní SPEVY - vyzýva do boja proti národnostnému a sociálnemu
útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad. Chalupka nepísal veľa. Všetkých jeho básní je asi 35. Spracoval
v nich motívy vlastenecké, protiturecké, zbojnícke a pod.

Najpôsobivejšia je báseň MOR HO
- hrdinský spev z historickou vernosťou , obrzy o hlbokom
vlasteneckom cite jednoduchých ľudí.
IDEA : vlastenectvo, demokratizmus
Proti sebe stoja : 1. túžba po miery, slobode, rovnoprávnosti,
krásna vlasť, hrdí obyvatelia
2.

násilie ,zotročovanie,výbojnosť.
Dej je jednoduchý:
Slovenská staršina vyslala skupinu junákov s posolstvom
k rímskemu cisárovi,ktorý zastal so svojim vojskom na slovenských
hraniciach s výbojnými úmyslami. Posolstvo mu ponúka priateľstvo. Keď cisár spupne odmieta ich pozdrav a vyhlá- si, že si podrobí
do otroctva celý národ, skupina poslov sa naňho vrhne s výkrikom
MOR HO ! Všetci členovia slovenskej družiny padnú v boji proti
presile rímskych vojakov.

Ideový zámer : Báseň vyjadruje národnú hrdosť,lásku k slovenskému
kraju, nezištnú obeť za slobodu národa.

Účinnosť skladby:
hoci je báseň romantickým obrazom zo slovanskej minulosti,
účinkuje neobyčajne mocne a presvedčivo. Dej je viac vybásnený ako
historicky pravdivý. Idealistické ná- hľady na život dávnych
Slovákov spojil s obrazmi krásnej slovenskej prírody a s horúcim
oduševnením ,ktoré tak mohutne vrcholí v závere básne.

Hrdinstvo a vlastenectvo slovenského ľudu vyzdvihol aj v básňach
s protitureckou tematimou: TURČÍN PONIČAN, BOJ PRI JELŠAVE,BRANKO.

Chalupka ,ako všetci štúrovci,nemohol obísť zbojnícku tematiku. Básne
JUNÁK, KRÁĽOHOLSKÁ, LIKAVSKÝ VÄZEŇ vyjadrujú hrdinstvo ľudu v boji
proti feudálom.

Verše:
Pravde žil som,krivdu bil som
svoj národ verne ľúbil som
sú na vlastnú žiadosť básnika vyryté na náhrobnom pomníku a cha-
rakterizujú celú jeho tvorbu.

ANDREJ SLÁDKOVIČ
- Narodil sa v Krupine
- Základné vzdelanie dostal doma, jeho otec bol učiteľ. - Ďalej sa vzdelával v Banskej Štiavnici. Na štúdiách si sám zarábal
tak, že dával hodiny v bohatých meštiackych rodinách. Tak sa dostal
vyučovať do rodiny Pišlovcov,kde spoznal ich dcéru Marínu. Zaľúbili
sa do seba, ale Marína na nátlak rodičov sa za jeho štúdií
v Bratislave vydala za bohatého pernikára.
- Sládkovič sa v Bratislave hneď zapojil medzi mladých štúrovcov. Univerzitné štúdiá dokončil v Halle. Ako evanjelický farár sa
oženil a usadil v Radvani pri Bystrici,tu i zomrel.
- Po návrate z Halle vydáva prvé zo svojich vrcholných diel
Marína.
Je to veľká lyrická skladba, ktorá vznikla zo šťastia i sklamania
básnikovej lásky. Prvá časť je lyricko epická, druhá je
reflexívno-symbolická (ľúbostná tématika + láska k národu).
Detvan
- napísal hneď po dokončení Maríny. Detvan je lyricko-epická
skladba, má 5 spevov :
MARTIN , DRUŽINA, SLATINSKÝ JARMOK, VOHĽADY, LAPAČKA
- Hrdinom skladby je ľud, ktorý reprezentujú mladí ľudia: Martin
a jeho milá Elena.

V nich zobrazuje všetky hodnoty a vlastnosti
ľudu. Chcel poukázať na zdravý základ v ľude , na jeho
schopnosti. Obdivuje jeho vlohy, ktoré sa prejavujú v ľudovom
rezbárstve , v tancoch, hudbe, ukazuje zdravé sebavedomie
a hrdosť detvianskych ľudí.
- Martin je jednoduchý detviansky mládenec. Mohutná slovenská
príroda spod Poľany kovala jeho charakter. Jej krása
a slovenský spev pestovali jeho city. Je to hrdý syn
slovenského kraja , zrastený s prírodou. Niet v ňom ani znaku
po nevoľníckej poníženosti, ktorú vbíjalo do ľudu stáročné
poddanstvo.
- Elena je typom slovenskej devy. Je úpromná, verná a oddaná
svojmu Martinovi. Nežná v citoch ale rázna v obrane svojej
lásky.Tvrdo zavracia bohatého nahovárača. Martin a Elena pri
všetkej idealizácii sú už typy blízke skutočnosti. Skladba je
popretkávaná obrazmi krásnej slovenskej prírody. Vyniká najmä
nezabudnuteľný obraz Detvy a Poľany.
- 1.spev: Martin - predstavuje nám hl. hrdinu M. Hudcovie;
vykreslil tu taktiež obraz Poľany; poukazuje na spätosť ľudu
s prírodou - prostredie vplýva a formuje
- 2.spev: Družina - autor uvaž. o ľude, o jeho skrytých
schopnostiach; obdiv slov. umenie ľudu.
- Martin - zachránil zajačika pred kráľ. sokolom
- na salaši sa dozvie že je to kráľ sokol ==> rozhodne sa ísť
za kráľom Matiášom a priznať sa
- cestou stretne zbojníkov - odnášajú mu milú Elenu - vtrhne
medzi nich a E. vyslobodí
- 3.spev: Slatinský jarmok - autor epickejšie rozvíja dej
- M. príde na hrad; kráľ je však na jarmoku
- na jarm. je všade veselo, vládne sviatočná nálada
- M. pred kráľa - prizná sa - K. odpúšťa, daruje koňa a
verbuje M. do čierneho pluku; M. podmienka - môže si
ponechať detviansky kroj, vrkoč a valašku ; K. ==> O.K.
- 4.spev: Vohľady - keď M. odchádza domov, večer prichádza K. Matiáš preoblečený za voj. za E. a dá jej prsteň - pokúša
sa ju zviesť
- E. prizná sa M. a prisahajú si vernú lásku
- 5.spev: Lapačka - o nejaký čas za M. kráľ. zbrojnoši; M. sa dá
zverbovať, ale ponecháva si to čo tvorí jeho ľud a nár. svojráznosť.