Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov v básnickej tvorbe I. Krasku, V. Roya. Nová poetika v slovenskej a svetovej poézii

Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov v básnickej tvorbe I Krasku, Vl Roya Nová poetika v slovenskej a svetovej poézii

I. Krasko: Otrok (úryvok)

Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára,
pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu potvára,
že žiadna z nich sa nikdy, nikdy nezhojí.
Môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
no v sklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí...

Som ten, čo čaká na ston poplašeného zvona,
bo ťažko zhynúť otrokovi pokiaľ pomstu nevykoná.
Až potom vystriem chrbát, rumeň sfarbí líce.
Dovtedy sadiť budem stromy, z ktorých rastú šibenice...
Ó, smutno znela pieseň matky otrokyne!

a) Analyzujte ich postoje k národným, sociálnym a osobným
problémom.
b) Porovnajte vzťah osobného a spoločenského v obdobé moderny
c) Preštylizujte 1.-4. verš do odborného štýlu, ktorý
presnejšie vyjadrí nadväznosť viet; treba pridať alebo
vymeniť niektoré slová (nestrábené)), zmeniť alebo pridať
spájacie výrazy a pod.
c) Vysvetlite rozdiel medzi umeleckým a odborným štýlom. Je
vaše preštylizovanie krajšie, pôsobivejšie?


Svetová a slovenská literárna moderna

S v e t o v á m o d e r n a začala vznikať v druhej polovici 19. storočia.V Paráži sa prejavovala silným robotníckym hnutím,ktoré vrcholí
Parížskou komúnou v roku 1871. Bojoval tu aj Eugene Pottier ,ktorý
v roku 1871 zložil internacionálu.

Spisovatelia sa rozdelili na dve skupiny :
1. aktávna skupina - bojovali na barikádach (Eugene Pottier)
2. spisovatelia,ktorá boli pre tzv. čisté umenie: L'art pour
L'art = umenie pre umenie (literatúra má byť odtrhnutá od
politiky) /Larpularizmus/

Moderné a avantgardné smery v európskej literatúre

a.) S Y M B O L I Z M U S (gr. symbolón = znak); nadväzuje na
romantizmus, popiera naturalizmus a realizmus, využíva niektoré
romantické prvky.

- 1. vzťah ku skutočnosti je iracionálny - nie rozumovo chápaný
- 2. filozofické východisko-iracionalizmus: subjektívny-opak objekt.
- 3. v popredí individualizmus - vyzdvihovanie jednotlivca,jeho
náhľady, myšlienky
- 4. skepsa - pochybovanie o chode sveta
- 5.

využívajú cudzie výrazy - z liturgie (náb.)-žalm,spoveď,chorál
- z prírodných vied-sféra,vesmír,zenit
- z filozofie - indivíduum skepsa
Básnické prostriedky : symboly - stoja miesto niečoho
predstaviteľ Charles Baudelaire
metafora - obrazné vyjadrovanie
personifikácia

Symbolizmus niekedy sk zne do negovania spoločnosti. (smutná poézia,
zaujíma sa skôr o smrť ako o život - DEKADENCIA; fr. decadas čo znamená
úpadok, pesimistická poézia o úpadku - FRANTIŠEK XAVER ŠALDA)

b.) I M P R E S S I O N I Z M U S (lat.impresió-dojem,výraz,vnem)
- založený na senzualizmev (senezualizmus = zmyslové vnímanie)
- opisovanie konkrétnych zážitkov ako ho opisovali ľudské zmysly.
- Do poézie sa dostal prostredníctvom výtvarního umenia. (Maliari:
Eduard Manet, Claude Manet, Vincent Van Gogh, Toulouse Lautrec ...)

Začiatkom 20. storočia vzniká AVANTGARDA (fr. pokrok). Rozdiel medzi
modernistami a avantgardistami je vtom, že avantgardisti sú
revolučnejší,v iac brojili proti spoločnosti, viac sa orientovali na
súčasný život.
F U T U R I Z M U S (lat. futurus - budúci)
C I V I L I Z Č N Á P O É Z I A
K U B I Z M U S (fr. cube - kocka)
K U B O F U T U R I Z M U S
E X P R E S I O N I Z M U S (lat. expresus - výrazný, názorný, ostrý)

CHARLES BAUDELAIRE (1821-1867)
- francúzsky básnik; predstaviteľ dekadencie a symbolizmu, zakladateľ
európskeho symbolizmu
- Básnická zbierka KVETY ZLA (1857) - osobná,intímna,ľúbostná lyrika;
komponovaná ako dramatické dielo; Meštiacke kruhy odsúdili túto
zbierku pre jej údajnú nemravnosť. Napriek tomu ovplyvnila vývin
modernej európskej poézie.
- Baudelaire - symbolista: nepoužíva iba zložité obrazy; v jeho
veršoch nachádzame často drsné výrazy; tzv naturalizmy.
- nenašiel v osobnom živote a spoločnosti svojich čias uspokojenie
a preto sa priklonil k pesimizmu.

Prekliaty básnici:
PAUL VERLAINE, ARTHUR RIMBAUD, ALEXANDER BLOK, STEPHAN MALLARME

PAUL VERLAINE
Vychádzal z romantickej koncepcie - každého básnika, ktorý sa
vyšvihol životom a dielom nad priemer stíha kliadba ,staval na
eufónii - ľubozvučnosť. Zbierky SATURNSKÉ BÁSNE , GALANTNÉ SLÁV-
NOSTI, DOBRÁ PIESEŇ.

ARTHUR RIMBAUD (1854-1891)
- francúz; jeho básnické dielo je obsiahnuté v troch zbierkach:
BÁSNE , ILUMINÁCIE , POBYT V PEKLE .
" Moja reč bude z duše a pre dušu a bude zahrňovať všetko: vô ne ,
zvuky , farby "
- dôraz v básni SAMOHLÁSKY - pripisoval samohláskam farbu, vôňu -
vnímal ich zmyslami - senzualizmus.

GUILLAUME APOLLIAIRE
- Poliak,vlastným menom Wilhelm Kostrowicki
- prvá zbierka ZAHNÍVAJÚCI ČARODEJ
- druhá zbierka ALKOHOLYň
- tretia zbierka KALIGRAMY
- divadelná hra ŇADRÁ TIRESIOVE
" Básnici nie sú len tvorcami krásy, sú tiež a predovšetkým tvorcami
pravdy..

sú predovšetkým básnikmi pravdy stále novej ..."

ALEXANDER BLOK (1880 - 1921)
- rus, poéma DVANÁSTI - obraz revolučných udalostí v Rusku

S l o v e n s k á l i t e r á r n a m o d e r n a
(1900 - 1918)

Kraskova škola
+---------------------------------------------------------------------+
¦- Zdroje: - vplyv svetovej moderny (subjektivizmus, pesimizmus, ¦
¦ symbolizmus) ¦
¦ - romantizmus (individualizmus; sen x skutočnosť; idea ¦
¦ slobody) ¦
¦ - nadväz aj na slov real. tradície ¦
¦- Verš: prízvučná prozódia (potrojné metrum) - zárodok pre voľný ¦
¦ verš ¦
¦- znaky: -viz. svetová moderna ¦
¦- prevažuje lyrika; krátke bás. útvary - básne v próze ¦
+---------------------------------------------------------------------+

- je char. predovšetkým symbolizmom, hlavní predstavitelia sú:
IVAN KRASKO, VLADIMÍR ROY, JANKO JESENSKÝ, IVAN GALL,
František Votruba, Pavol Bujnák, Štefan Krčméry, Martin Rázus
- nie veľký smútok, zvýraznenie individualizmu (vnútorné problémy,
zaangažovanie)
- predchádzajúce poňatie slovesnej tvorby nemôže vyjadriť všetky
rozporné stránky skutočnosti
- mladé pokolenie chcelo aktivizovať vlastné sily v záujme zlepšenia
sociálnych a kultúrnych pomerov
- kritici František Votruba, Pavol Bujnák
- IVAN GALL, František Votruba, Pavol Bujnák, Štefan Krčméry,
Martin Rázus - uverejňovali práce v časopisoch Dennica,Prúdy,
Živena,Slovenské pohľady
- zárodky voľného veršu
- zdroje hľadali v dielach romantikov (Kraľ,Sládkovič, Botto)
- inšpirácia z : fran. symbolistických básnikov(Baudelaire,Verlaine)
nem. modernej poézie (Rainer Maria Rilke)
ruskej literatúry (Blok)
- používali trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (-uu)
nebolo možné túto zásadu dodržať.Preto sa postrojné metrum nemuselo
vyjadriť čistým daktylom ale použitím neprízvučnej slabiky na
začiatku daktylskej stopy; napr.

dúfal som , veril som ...u-u/-uu
- mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom
- prevláda lyrika,krátke básnické útvary,próza realistického typu
básne v próze, lyrická próza

JANKO JESENSKÝ (1874-1945)
- básnickou tvorbou je predstaviteľom slovenskej literárnej moderny,
no zároveň pokračuje v realistických tradíciách slovenskej prózy
- Symbolizmus najmä pred medzivojnovým obdobím ==> realizmus
- prozaická tvorba: námety z malomestského prostredia, dôležitú úlohu
hrali ľúbostné city
- básnická tvorba:
- vplývali na neho: Sládkovič, Vajanský, Puškin, Lermontov, Heine,
Byron
- Debut: básnická zbierka VERŠE
- 6 tematických celkov:
Piesne, Pohľadnice, Verše sentimentálne, Verše príležitostné,
Bez nadpisu, Sonety
- Hlavnou časťou je ľúbostná tematika.
- V prvých 4 sa prejavuje osobitý pohľad na ženu (rovnocenný
partner, jemná citlivá bytosť so svojimi rozpormi), láska ako
prirodzený cit a zážitok, ironizuje sentimentalizmus a prázdne
rojčenie, básne majú dejovú osnovu, vykresľujú prostredie,
situácie, sú podfarbené dramatizmom a iróniou. Zachytávajú dojmy
z veľkomesta, z kaviarní , parkov.. kde sa navonok žije veselo,
bezstarostne, ale i radosti majú svoj rub.
- V piatom cykle: porovnanie s domácim prostredím, ospevovanie jeho
krás + riešenie sociálnych otázok - báseň PIESEŇ PODDANÝCH.
- V šiestom cykle: básne na princípe významových protikladov (treba
si všímať pointu), viazaný verš, sonety. Štylistická stránka
zbierky je mnohotvárna.
- Mnoho vytvoril aj v ruskom zajatí počas I. sv. vojny. Vážil si tradície ruskej klasickej literatúrya jej vedúce
osobnosti.
- Zbierka ZO ZAJATIA
- kritický postoj k cárizmu,
- je to nie len súbor sociálnopolitických a národnovlasteneckých
básní, sú tu aj verše s ľúbostnou a intímnou tématikou (už iné
chápanie lásky), opisoval pevný ľúbostný cit, ktorý nemohli
oslabiť ani nedohľadné vzdialenosti.

- Medzivojnové obdobie: básnická tvorba je sčasti romantická,
a s impresionistickou motiváciou a s realistickým
vyhranením.Básnickú tvorbu zhrnul po vojne do samostatného zväzku
VERŠE II: striedanie básní osobného a spoločenského charakteru
- väčšia epická skladba NÁŠ HRDINA - 4 spevy - ľúbostný vzťah mladého
právnika k meštiackej dcére Elene; kritika malomestského životného
štýlu; voľné rozprávanie, nemá pravidelné strofické členenie.
- Do konca života písal príležitostnú poéziu. Výsledok prvej etapy
povojnovej tvorby: zbierka PO BÚRKACH - trpké sklamanie z pomerov
v 1. republike,otvorená kritika dobovej politickej situácie, bieda
ľudových vrstiev, v tematike a výrazových prostriedkoch mal veľa
spoločného s Vajanským, Hviedoslavom, Kraskom a Bezručom.
- II. sv. vojna: vášnivý obhajca humanizmu (odsudzoval fašizmus
a neľudské poriadky). Príležitostný charakter odbojovej poézie majú
zbierky : PROTI NOCI, NA ZLOBU DŇA I,II , REFLEXIE, JESENNÝ KVET. Nezostal iba pri odmietaní situácie.Jeho satira bola bojom za nové
pomery. Pozdravil SNP a privítal koniec vojny ako nádej utvorenia
nových vzťahov medzi národmi.

Používal realistické výrazové
prostriedky, inotaje , symboly.
- Od začiatku literárnej dráhy sa venoval aj próze : besednice,
humoresky, fejtóny, poviedky, novely.
MALOMESTSKÉ ROZOPRÁVKY
DEMOKRATI

IVAN KRASKO (1876 - 1918 )
- vlastným menom Ján Botto; svoje prvé básne vydával aj pod
pseudonymom Janko Cigáň.
- študoval v Prahe ==> spolok detvan
- žil v Kloboukách, Slaném, Piešťanoch, Bratislave
- Publikova v časopisoch: Prúdy, Dennica, Živena, Slov. pohľady
- Hodnota jeho literárnej tvorby nespočíva v množstve zbierok, ale
v ich myšlienkovej a umeleckej sústredenosti.
- programová báseň POETIKA STAREJ LYRIKY - realistický
program,riešenie sociálnych otázok
- 1.zbierka NOX ET SOLITUDO (Noc a samota)
- najnápadnejším jej znakom je hlboký smútok a veľa prírodných motívov.
(dôvody na smútok: sklamaná láska; soc. dôvody; nár. dôvody)
- MOTÍVY:
- Biblické motívy: Solitudo
- Prírodné motívy: Topole
symbolika: havran, topole; pesimizmus - záver; zákl. motív
prír. lyriky - topole; vlastnosti aplikuje pravdepodobne na
seba; neistota, obava; subjektivizmus - vyjad. zámenom môj
- Domov, matka VESPER DOMICAE (Nedeľný večer).
- Ľúbostné: Aminke
- Soc. a nár.: Jehovah
- Nad ránom nemôže sa trápiť iba nad sebou
- 2.zbierka VERŠE
- už celá v znamení subjektívnych citov a nálad.
- Básnik si uvedomuje nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku. Prejavom odhodlaného boja so životom je báseň ŽIVOT.
- Vrcholom bojovej poézie národnej a sociálnej sú básne:
OTROK,OTCOVA ROĽA a BANÍCI
- V básni OTROK sa básnik predstavuje ako jeden z trpiacich svojho
ľudu : " Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára." Neostáva však
pri tomto trpkom uvedomení. Ide ďalej. Burcuje k odporu a pomste
za všetky krivdy. V závere vyslovuje vieru, že raz po vykonaní
pomsty krivdy pominú.(pesimizmus)
- OTCOVA ROĽA vyznieva v tom istom zmysle. Básnik tu však vystupuje
už ako sebavedomý obranca zotročeného ľudu. Uvedomuje si svoje
doterajšie blúdenie a poddáva sa hlasu domova.(nádej).
- BANÍCI - ideovo je to najúčinnejšia báseň. Sociálny a národný
utláčateľ tu vystupuje v podobe démona, ktorý chce ľstivým
spôsobom každého vlákať do svojich osídiel. Domnieva sa, že
svojimi sľubmi a výhodami ľahko dosiahne zradu na národe
a spoločenstve pracujúcich. Básnik sa proti jeho zvodom stavia
kriticky a so vzdorom. Čaká na slobodu, čaká na súdruhov, ktorí
svojím revolučným bojom povalia panstvo vykotisťovateľa
a utláčateľa. Báseň vyniká dramaticky napätými obrazmi, ktoré
pôsobia hlbokým obsahovým zmyslom. Kraskov symbolizmus je vo
vyjadrovaní sa v náznakoch: inotajoch - baníci = slov.národ,
Démon = utláčateľ.
- Próza: novely NAŠI, SVADBA, LIST MŔTVEMU ..

dej nehrá vždy hlavnú
úlohu, ale lyrické, úvahové, psychologické, dokumentárne prvky;
bezprostredný vzťah ku skutočnosti.
- Venoval sa aj prekladateľskej činnosti: nemecká, rumunská
literatúra (Mihai Eminescu - Tiene času - priviedli ho
k problematike modernej európskej poézie).