Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov v básnickej tvorbe I Krasku, Vl Roya Nová poetika v slovenskej a svetovej poézii

I. Krasko: Otrok (úryvok)

Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára,
pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu potvára,
že žiadna z nich sa nikdy, nikdy nezhojí.
Môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
no v sklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí...

Som ten, čo čaká na ston poplašeného zvona,
bo ťažko zhynúť otrokovi pokiaľ pomstu nevykoná.
Až potom vystriem chrbát, rumeň sfarbí líce.
Dovtedy sadiť budem stromy, z ktorých rastú šibenice...
Ó, smutno znela pieseň matky otrokyne!

a) Analyzujte ich postoje k národným, sociálnym a osobným
problémom.
b) Porovnajte vzťah osobného a spoločenského v obdobé moderny
c) Preštylizujte 1.-4. verš do odborného štýlu, ktorý
presnejšie vyjadrí nadväznosť viet; treba pridať alebo
vymeniť niektoré slová (nestrábené)), zmeniť alebo pridať
spájacie výrazy a pod.
c) Vysvetlite rozdiel medzi umeleckým a odborným štýlom. Je
vaše preštylizovanie krajšie, pôsobivejšie?


Svetová a slovenská literárna moderna

S v e t o v á m o d e r n a začala vznikať v druhej polovici 19. storočia.V Paráži sa prejavovala silným robotníckym hnutím,ktoré vrcholí
Parížskou komúnou v roku 1871. Bojoval tu aj Eugene Pottier ,ktorý
v roku 1871 zložil internacionálu.

Spisovatelia sa rozdelili na dve skupiny :
1. aktávna skupina - bojovali na barikádach (Eugene Pottier)
2. spisovatelia,ktorá boli pre tzv. čisté umenie: L'art pour
L'art = umenie pre umenie (literatúra má byť odtrhnutá od
politiky) /Larpularizmus/

Moderné a avantgardné smery v európskej literatúre

a.) S Y M B O L I Z M U S (gr. symbolón = znak); nadväzuje na
romantizmus, popiera naturalizmus a realizmus, využíva niektoré
romantické prvky.

- 1. vzťah ku skutočnosti je iracionálny - nie rozumovo chápaný
- 2. filozofické východisko-iracionalizmus: subjektívny-opak objekt.
- 3. v popredí individualizmus - vyzdvihovanie jednotlivca,jeho
náhľady, myšlienky
- 4. skepsa - pochybovanie o chode sveta
- 5.