Zľutuje sa nad notárom Okolickým
- ľudskou vinou. Postaví sa proti besneniu a rabovačkám v dedine
po skončení vojny. Je symbolom dediny. Nie je revolučnou
postavou. Adam Hlavaj utiekol z východného frontu domov, lebo
nemal prečo bojovať. Má zmysel pre spravodlivosť, je chytrý,
odvážny i dobrý, keď sa zľutuje nad prašivcom ako bol Okolický,
ktorý zapríčinil smrť jeho ženy.
- Notár Okolický - prašivý, podlý, nečestný človek, k dedinčanom
pristupuje z pozície moci, vypočítavý, bezohľadný. Keď mu hrozí
nebezpečenstvo a vyrovnávanie účtov, zbabelo uteká.
- Eva Hlavajová - bezbranná, odkázaná na seba, vylúčená pre svoj
"priestupok" zo spoločenstva dediny.
- Štefan Ilčík - sprvu sa podriadi rozhodnutiu svojej matky ísť na
vojnu. Trpezlivo sa podriaďuje aj nemilosrdnému vojenskému
životu, ale nakoniec sa vzbúri, zabije svojho nadriadeného a tým
sa odsúdi k smrti.
- Stará Ilčíčka - pokiaľ ide o vnútorné rozmery a silu vyjadrenia
je to najpozoruhodnejšia postava románu. Jej osud predstavuje
autor ako osud antickej hrdinky - veľká a silná žena, no dojem
veľkosti vyplýva predovšetkým z jej vnútra, z duševných
vlastností. Vedela znášať rany po určitú hranicu; potom cítila
potrebu vykričať všetko zlo. "Keď je zle mne, nech je zle aj
iným"; "slová šľahali ako BIČ". Neskôr sa stará o Adamka - znovu
sa prebúdzajú materinské city.
- Ďalšie osoby: Kurňava, Mrva, Kramár, Koreňovci, Krista Dominová,
Angyal Áron - krčmár.
- Román Živý bič podmaňuje epickou šírkou,lyrizmom metaforickosťou
štýlu, dramatickosťou, psychológiou hrdinov, mravnou myšlienkou
a h bkou. V románe vedľa seba "žijú" tragická Ilčíčka a komický
Kurňava, zdanlivý chlap Okolický a mužný Adam Hlavaj, čistá Eva
Hlavajová a rozmarná Kristína.
- Postup monumentalizácie. Monumentálnosť dosahuje systémom
kontrastov. Jediným svetkom vojny, jej neľudskosti a útrap je
človek, ktorý o nej nemôže hovoriť, pretože je nemý. Vojna - bič
zanechala stopu na jeho ústach. Tvár Ondreja Koreňa, nemého
človeka, je veľavravná, pretože je zvláštnym spôsobom napätá, chce
o čomsi vypovedať.