Nevykonáva totiž nijaké hrdinské činy, ale svojím
postojom k vojne, k vrchnosti, k rakúsko-uhorskej armáde
a k bezduchým nadriadeným sa vysmieva svojej dobe.
- Autor ukázal, že obyčajný človek nemal záujem o víťazstvo cisárskej
armády. Román je montážou voľne zostavených scén, ktoré rozpráva
Švejk. Za hlavnou postavou sa skrýva sám autor. Čitateľ vycíti, že
komickosť Švejka nie je totožná so zbabelosťou, ale ani
s hlúposťou. Cez túto postavu začne čitateľ nevyhnutne posudzovať
vojnu ako absurditu. Román zachytáva dej od sarajevského atentátu
na rakúskeho následníka trónu Ferdinada, ktorý bol zámienkou na
vyhlásenie vojny. Je to reťaz komických príhod šibala, obchodníka
so psami. Najskôr prekoná hrozbu odsúdenia za velezradu, ktorú
vykonštruovala rakúska polícia. Ochotou pri vymýšľaní obvinení
proti sebe, Švejk zmätie aj policajných úradníkov a lekárov. Vrchnosť si proste nevedela so Švejkom rady. Nedokázala posúdiť, či
je hlupákom, simulantom, alebo prefíkaným človekom. Mravný rozklad
rakúskej armády vidíme v doslovnom plnení nezmyselných rozkazov. Jediný pevný bod, ktorý postavu i dielo zjednocuje je bytostný
odpor voči vojne.