Obraz prvej svetovej vojny v slovenskej a českej próze

Obraz prvej svetovej vojny v slovenskej a českej próze; B S Timrava; M Urban; J Hašek

M. Urban: Živý bič (úryvok)

Bolo to zjajknutie, výkrik zabíjaného, prosba prepadnutého,
volanie o pomoc. Bola to tresť obrovskej bolesti, ktorá tej
nedele stiekla sa tu zo všetkých končín sveta: boli v nej výkriky
ranených, chrapot zomierajúcich, zlovestné pišťanie guliek a
vzdychy trhanej zeme. Plakali v ňom siroty, žalovali sa vdovy a
ktosi hrozne klial. Volanie však neprestávalo. Len časom, keď
sprievod pokľkol na zem, keď sa ozval strieborný, jasný zvuk
cengania, zm klo všetko, zatíchlo, akoby počúvalo odpoveď.
Ale odpovede nebolo.
Bez konca, ako more, bolo to volanie, zmäknuté bezmedznou
dôverou, zatopené vrúcnosťou ranených s z. Cvel sa v ňom
bezmocný, k stene pritisnutý človek, ktorý zablúdil vo svojom
poznaní, a východiska nevidel. Bezmocný, úbohý človek, žobrák pri
ceste, ktorý zabudol, že má ruky. Zabudol.. Sadol do priekopy
ako Jeremiáš, volajúci kohosi z vesmíru,...
A ruky, ako v tej priekope sedel, mocné ľudské ruky, plné
svalov, plné krvi, ležali vedľa neho zabudnuté.
Stratené ľudské ruky...

a) Porovnajte špecifickosť zobrazenia prvej svetovej vojny v
slovenskej a českej próze.
b) Analyzujte text a ukážte prostriedky lyrizmu v próze.
c) Určte syntax úryvku a vyvoďte štylistickú platnosť
podčiarknutých viet.


Božena SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA
- vojnová tematika: Hrdinovia
Včas vojny
- HRDINOVIA
- novela
- Téma: reaguje na 1. sv. vojnu, a opisuje, ako ju prijímajú ľudia;
ich vzťah k nej
hrdinovia = celá dedina
- Idea: kritika falošného vlastenectva
- 2 skupiny ľudí na dedine
1. - sedliaci - odmietajú vojnu, lebo prináša utrpenie a smrť
- podnotár Širický - sú do neho po uši zaľ. všetky dievčatá
2.

- notár Baláň + pomaďarčená inteligencia (túžia po vojne, ale
iba pokým na ňu nemusia ísť oni; ak majú ísť bojovať, už
nie sú hrdinovia) - po pol roku nadšenie pre vojnu opadlo;
po troch rokoch vojnu preklínajú
- Charakteristika postáv:
- podnotár Širický - statočný vlastenec, drží vo svojich
myšlienkach s ľudom, ale nebúri sa navonok; pred pánmi sa
tvári, že drží s nimi; ale nakoniec počuje hlas svojho
svedomia ==> zachraňuje na fronte cudzieho vojaka a pritom
padne
- notár Baláž - "Pre našu krajinu je spása vo vojne.. Zabijeme
všetko..... Každý túži po boji, za slávu, i ja sám!"...
bezduchý cynik; berie si na tvár masku vlastenectva
- Líza Malinská - nehovorí po slovensky
- "prečo ma budíte kôli vojne?"
- Množstvo epizódnych postáv; zvláštne reakcie (napr. žena sa
teší, že jej muž ide na vojnu, lebo ju bije)

------------------------------

MILO URBAN
- Narodil sa Rabčiciach na Orave, v rodine Hájnika
- v jeho prózach bola prvoradá príroda a dedinský človek
- Za Slov. štátu bol zatknutý
- Redigoval časopis Gardista
- písal prózu z dedinského prostredia, trochu opisoval aj mesto, ale
oveľa menej ako dedinu.
- Začal písať ako 16-ročný.
- znaky: ponor do psychiky postáv; vnútorná dráma postáv; tragika
postáv
- 1. novela: JAŠEK KUTLIAK SPOD BUČINKY
- zbierka noviel: VÝKRIKY BEZ OZVENY
- novela: ZA VYŠNÝM MLYNOM - libreto pre operu Krútňava
- Jano Štelina, milenec Katreny Zalčíkovej bol zavraždený. Vrah je neznámy. Okolo vraždy sa odvíja celý dej. Niekoľkých podozrivých zavreli, ale pre nedostatok
dôkazov boli prepustení. Peter Štelina, Janov otec sa
uprel na Katrenu, lebo len s ňou sa mohol porozprávať
o Janovi, obaja ho mali radi. Časom je rodičmi donútená,
aby sa vydala za Ondreja Zimoňa. Ondrej sa zrúti. Chodí
piť,bije ženu a v krčme všetkým panovačne povie,že on
zabil Jana.Pre Katrenu.
- román: ŽIVÝ BIČ (1927) je to súčasť trilógie
HMLY NA ÚSVITE
V OSÍDLACH
??? - 2 romány napísal po roku 1938, po SNP: ZHASNUTÉ SVETLÁ
KTO SEJE VIETOR
- Napísal vlastný životopis: ZELENÁ KRV

ŽIVÝ BIČ
- Kniha je rozdelená na dve časti:
- STRATENÉ RUKY.
- ADAM HLAVAJ.
- Román vyjadruje odmietavý postoj k vojne, ktorú obyvateli Ráztok
síce bezprostredne nezažili, ale prinášali pre ňu mnoho obetí a na
frontových mrzákoch spoznávali jej hrôzy. Mnoho udalostí sa
zakladá na davových scénach, viaceré postavy si zachovávajú
osobitné charakterové črty.
- IDEA: Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho
dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky. Ozveny frontových
udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom silnie živelný odpor
dediny. Román má kolektívneho hrdinu.

Je ním prostý dedinský ľud,
ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť.(Unaninistický
román).
- TÉMA: Dôležitou stavebnou zložkou románu je obraz vnútorného sveta
Adama Hlavaja, ktorý sa po zbehnutí z frontu chce pomstiť notárovi
Okolickému za zneuctenie svojej ženy Evy. Hlavaj svojím konaním
symbolizuje zároveň živelný odpor ľudu proti vojne a sociálnemu
útlaku.
- Život slovenskej dediny pred 1. sv. vojnou a počas nej.
- DEJ:
- Kompozične sa román rozčleňuje na dve časti : Stratené ruk
a Adam Hlavaj. Ich dejová výstavba je odlišná, úzko spolu
súvisia, tvoria jeden významový celok.
- 1. časť: Oboznámenie čitateľa s dobou ,prostredím a postavami,
prvé konflikty. Na začiatku Ráztočania spoznajú slovo vojna,
ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Neúprosnú skutočnosť
vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako
bezrukého a nemého mrzáka.
Gradácia: 1. počutie o vojne
2. listy
3. Ondrej Koreň
4. Verbovanie ml. chlapcov ( ==> na dedine málo
prac. síl ==> bieda; zlá úroda)
5. zvesia im najkrajší zvon
Eva prosí Okolického aby odvolal Adama z vojny. O. to
zneužije; E. otehotnie; O. odvolá A. z vojny ak to neprezradí. Dedina ju odsúdi; práca a fyz. záťaž ==> utopí sa v rieke. Syna Adamka si berie k sebe Simonka (Iľčička); len ona a Koreň
ju chápu
- 2. časť: Je ucelenejšia, zjednocuje ju hlavná postava - Adam
Hlavaj. Zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokoch. V zbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči
notárovi, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa
stáva hlavným nositeľom románového deja až po záver kapitoly,
keď do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa živelnou vzburou
proti pánom pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy.
- Osnova:
1. Návrat Ondreja Koreňa
2. Odvod Štefana Ilčíka
3. Eva Hlavajová a notár.
4. Evina smrť
5. Adam Hlavaj - zbeh
6. Hlavajova pomsta Okolickému
7. Kurňava robí Okolickému špeha - zatknutie Hlavaja a
Kramára , Kurňava pomáha Hlavajovi pri úteku z
väzenia
8. Adam sa dozvie celú pravdu - potýčka s notárom
9. Príchod žandárov do dediny
10. Živelné pustošenie dedinského ľudu u Árona - krčmár
a notára
- Charakteristika hlavných postáv:
- Adam Hlavaj - zjavuje sa neočakávane, prekvapujúco, no nie je
primitívnym pomstiteľom.

Zľutuje sa nad notárom Okolickým
- ľudskou vinou. Postaví sa proti besneniu a rabovačkám v dedine
po skončení vojny. Je symbolom dediny. Nie je revolučnou
postavou. Adam Hlavaj utiekol z východného frontu domov, lebo
nemal prečo bojovať. Má zmysel pre spravodlivosť, je chytrý,
odvážny i dobrý, keď sa zľutuje nad prašivcom ako bol Okolický,
ktorý zapríčinil smrť jeho ženy.
- Notár Okolický - prašivý, podlý, nečestný človek, k dedinčanom
pristupuje z pozície moci, vypočítavý, bezohľadný. Keď mu hrozí
nebezpečenstvo a vyrovnávanie účtov, zbabelo uteká.
- Eva Hlavajová - bezbranná, odkázaná na seba, vylúčená pre svoj
"priestupok" zo spoločenstva dediny.
- Štefan Ilčík - sprvu sa podriadi rozhodnutiu svojej matky ísť na
vojnu. Trpezlivo sa podriaďuje aj nemilosrdnému vojenskému
životu, ale nakoniec sa vzbúri, zabije svojho nadriadeného a tým
sa odsúdi k smrti.
- Stará Ilčíčka - pokiaľ ide o vnútorné rozmery a silu vyjadrenia
je to najpozoruhodnejšia postava románu. Jej osud predstavuje
autor ako osud antickej hrdinky - veľká a silná žena, no dojem
veľkosti vyplýva predovšetkým z jej vnútra, z duševných
vlastností. Vedela znášať rany po určitú hranicu; potom cítila
potrebu vykričať všetko zlo. "Keď je zle mne, nech je zle aj
iným"; "slová šľahali ako BIČ". Neskôr sa stará o Adamka - znovu
sa prebúdzajú materinské city.
- Ďalšie osoby: Kurňava, Mrva, Kramár, Koreňovci, Krista Dominová,
Angyal Áron - krčmár.
- Román Živý bič podmaňuje epickou šírkou,lyrizmom metaforickosťou
štýlu, dramatickosťou, psychológiou hrdinov, mravnou myšlienkou
a h bkou. V románe vedľa seba "žijú" tragická Ilčíčka a komický
Kurňava, zdanlivý chlap Okolický a mužný Adam Hlavaj, čistá Eva
Hlavajová a rozmarná Kristína.
- Postup monumentalizácie. Monumentálnosť dosahuje systémom
kontrastov. Jediným svetkom vojny, jej neľudskosti a útrap je
človek, ktorý o nej nemôže hovoriť, pretože je nemý. Vojna - bič
zanechala stopu na jeho ústach. Tvár Ondreja Koreňa, nemého
človeka, je veľavravná, pretože je zvláštnym spôsobom napätá, chce
o čomsi vypovedať.

A vrchol metafory: Tvár nemého je pripodobnená
k pamätnej tabuli pribitej klincami očí: Tvár - pomník.
- Živý bič je prvé dielo slovenskej litreratúry,kde sa o slobode
nerojčí, ale kde sa tento najvyšší pojem chápe ako skutočnosť.
- Citáty:

"Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdel detí, bojovať? Za vlasť? Ale
kdeže je tá vlasť? Nik ju nevidel, nik ju necítil. Robili do úmoru
a vlasť im nepomohla. Nebolo čo do úst vložiť a vlasť nedala. Treba
bolo dane platiť, nebolo z čoho, ale exekútori prišli, zobrali
posledné, čo bolo a vlasť-nemala zľutovania. A za tú vlasť teraz
musia ísť bojovať."

Keď sa Adam vrátil do Ráztok:
"Ľudia začali cítiť v celej h bke svoje otroctvo, svoju bezmocnosť,
videli len, že sú prostriedkami na sprosté vraždenie. Kadiaľ išli,
len krv tiekla zbytočne za nimi, len dediny horeli a polia sa
obracali naruby. Krádeže, zbojstvá, podlosť na podlosti, hriech na
hriechu. Nikde ani záblesk dobra, len samé borenie, surové pustošenie
krvopotne nadobudnutých vecí. Len plač a preklínanie, len slzy a ..."

"Treba bolo osamostatniť človeka, dať mu stratené ruky, slobodu
a prestať hľadieť naň ako na súčiastku, na prostriedok, ktorý sa
ľubovoľne môže použiť."

"Tu v krvi sa rodil nový vek, plný smelých snov a odvážneho
hovoru,plný stretania sa človeka s človekom, tu z krvi vstával nový
človek,čo našiel ruky, smelé, silné ruky, ktoré sa už tak ľahko
nezatrasú."

"A ruky, ako v tej priekope sedel, mocné ruky plné svalov, plné
krvi, ležali vedľa neho zabudnuté. Stratené ľudské ruky..."
- kompozícia: - dve časti
- expresívne slová; vzápätí vysvetľuje
- autor vstupuje do deja, vysvetľuje udalosti - autorská
reč
- kontrasty
- motív biča:
- jazva na tvári Ondreja
- "slová šľahali ako bič"
- "rozbičovaná krv"
- vojna ako bič
- "rozbičovaná žeravá láva"
- ráztočania=živý, mocný bič
- motív "stratených" rúk (majú pracovať....)

--------------------------

JAROSLAV HAŠEK (1883-1923)
- písal poviedky, romány a letopisy
- Vrcholom tvorby je román Osudy dobrého vojáka Švejka.
- Má 4. diely: V zázemí
Na fronte
Velký výprask
Pokračovanie velkého výprasku.
- Neľútostne sa tu vysmieva militarizmu a starej armádnej drezúre. Niektoré časti tohto vynikajúceho diela napísal už počas prvej
svetovej vojny. Dielo je nenapodobiteľným príkladom humoru.
- Predčasná smrť autora zabránila dielo dokončiť.
- Hašek tu oživil tzv. hrdinsko-humoristický typ románovej postavy. Takým hrdinom je obyčajný vojak Švejk. Nie je to hrdina v pravom
slova zmysle.

Nevykonáva totiž nijaké hrdinské činy, ale svojím
postojom k vojne, k vrchnosti, k rakúsko-uhorskej armáde
a k bezduchým nadriadeným sa vysmieva svojej dobe.
- Autor ukázal, že obyčajný človek nemal záujem o víťazstvo cisárskej
armády. Román je montážou voľne zostavených scén, ktoré rozpráva
Švejk. Za hlavnou postavou sa skrýva sám autor. Čitateľ vycíti, že
komickosť Švejka nie je totožná so zbabelosťou, ale ani
s hlúposťou. Cez túto postavu začne čitateľ nevyhnutne posudzovať
vojnu ako absurditu. Román zachytáva dej od sarajevského atentátu
na rakúskeho následníka trónu Ferdinada, ktorý bol zámienkou na
vyhlásenie vojny. Je to reťaz komických príhod šibala, obchodníka
so psami. Najskôr prekoná hrozbu odsúdenia za velezradu, ktorú
vykonštruovala rakúska polícia. Ochotou pri vymýšľaní obvinení
proti sebe, Švejk zmätie aj policajných úradníkov a lekárov. Vrchnosť si proste nevedela so Švejkom rady. Nedokázala posúdiť, či
je hlupákom, simulantom, alebo prefíkaným človekom. Mravný rozklad
rakúskej armády vidíme v doslovnom plnení nezmyselných rozkazov. Jediný pevný bod, ktorý postavu i dielo zjednocuje je bytostný
odpor voči vojne.