Obraz druhej svetovej vojny vo svetovej literatúre

Obraz 2 Svetovej vojny vo svetovej literatúre Analýza dvoch diel podľa vlastného výberu s dôrazom na prístup autorov k stvárneniu témy

A. Seghersová: Siedmy kríž
(úryvok)

Vtom sa každý strhol, strhla sa celá kolóna. Čo práve
povedal Fahrenberg? Ak chytili aj Heislera, potom je
koniec.
"Koniec", povedal ktosi cestou nazad; to bolo jediné
slovo, ktoré sa vôbec ozvalo.
Ale o hodinu v barakoch si dvaja hovorili bez pohnutia
ústami, lebo zhovárať sa nesmeli:
"Myslíš, že ho majú naozaj?" a druhý povedal: "nie,
tomu neverím". A jeden z nich, Schenk, u ktorého bol
podaromnici Röder, a drzý nováčik z rösselcheimských
robotníkov, ktorého hneď strčili do bunkra. Ešte jeden
druhému povedal: "Videl si ich zarazené tváte? Videl si,
ako na seba žmurkali? A starý ani nezvýšil hlas."
Nie tentoraz to nebolo to pravé. Nie nemajú ho.

a) Charakterizujte dobu, v ktorej diela vznikajú a čo majú
spoločné.
b) Analyzujte dve diela s dôrazom na prístup autora k
stvárneniu témy.
c) Z ukážky vysvetlite funkciu priamej reči v umeleckom
texte.
d) Vysvetlite pravopis interpunkcie v podčiarknutej vete.


Podmienky:
- po 2. Sv. vojne: nesmierne materiálne a kult. škody; mil. ľudí
zaplatili životom alebo zdravím
- po vojne: rozdlenie sveta na dva tábory

- soc. tábor: 1.etapa - "hrdinská poézia"
2.etapa - viac psychoanalýza postavy

- Kap. tábor: vznikajú, prípadne sa rozvíjajú nové smery:

- e x i s t e n c i a l i z m u s
- n e o r e a l i z m u s
- n o v ý r o m á n
- a b s u r d n é d i v a d l o

existencializmus - (existere - lat. jestvovať)
30 - te. roky, v období vojny poln. (Franc.)
príčiny - VHK ( kríza ), strata životnej istoty, beznádej, zúfalá
situácia v sociálnej oblasti, nástup fašizmu
- človek si kladie otázku: " Aký zmysel má jeho
existencia ". Pocity úzkosti, beznádeje ...
charakteristika -
- Je to myšlienkový prúd, ktorý skúma otázky existencie
človeka z hľadiska jeho individuality a spoločenských
vzťahov.

Nie je to ucelený filozofický systém, je to
filozofia človeka založená na subjektívnych pocitoch.
Hlavný predstavitelia : Jean Paul Sartre
Simon de Beauvoir
Albert Camus

neorealizmus - ( real - skutočný, neo - nový )
- 30-te roky, Taliansko
- Prvý krát použil Antonio Granchi.
- Rozvinul sa hlavne po vojne, na jeho čele boli umelci, ktorí sa
angažovali v hnutí odporu
- najskôr film, výtvarné umenie, literatúra - próza
F. Fellini , R. Rosselini - režiséri
- neo --> obroda realizmu; postavy z periférie
- jazyk - bežný,dialekty,sleng ...
Hlavní predstavitelia ( literatúry ): Pier Paolo Passolini
Alberto Moravia
Vasco Pratolini

nový román - vznik v polovici 50-tych rokov vo Fran.
skupina spisovateľov formovala nové zásady prózy.
Hlavný predstavitelia : Alain Robbe-Grillet
Nathalie Sarrautová
Michel Butor
Claude Simon
Zásady :
- odmietal predchádzajúce klasické tradície etiky
- snaha o obrodu románu, ktorá spočívala v odstránení psychológie
a fabuly
- spisovateľ nemá používať fantáziu, ale rozum
- v jednom diele nie je možné zobraziť celú skutočnosť
- nie je potrebné skúmať príčiny javov, stačí konštatovať

absurdné divadlo - koncom 50-tych rokov v
západnej Európe
Zakladatelia: Eugene Ionescu ( Francúz rumun. pôvodu )
Friedrich Dürenmat
Samuel Beckett (Čakanie na Godotta)
ostatní: Camus - Caligula
G. Orwel - Zvieracia farma
Hlavné zásady: negácia predošlého....
zvykne sa nazývať antidráma
Cieľ: zachytiť zmechanizované spoločenské a ľudské vzťahy
- Hry sa skladajú z množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo sk bené
- Dialóg má novú funkciu - komentuje situáciu

Alberto MORAVIA
- 1907 Rím
- nepravidelné domáce štúdium; novinár
TVORBA: lyrika ( začiatky - 1920 )
romány,krátke poviedky
dramatické práce
TÉMY : Rím, nostalgia z vlastnej choroby ,vojna
Ľahostajný - kritika mešťanstva a spol. počas nadvlády faš. v Tal.
Maškaráda - satira na musoliniho diktatúru; umel. slabšie; polit výz.
Rimanka; Neposlušnoť; Manželská láska - svätá stolica jeho knihy na
index
Rímske poviedky (+Nové rímske poviedky)
Vrchárka
Nuda
Pozornosť
Iný život
hra Život je hra spol námety - ľahostjnosť, opovrhovanie
komfortizmus(top 10 000), manželská nevera, prostitúcia, nuda
(Top 10 000)

VRCHÁRKA ( 1957 ); pôvodne Žena z CIOCIARY
Forma: román
Podnet vzniku: priamy, v období 2.

svetovej vojny sa z politických
dôvodov skrýval v Ciociare --> životné skúsenosti
Téma: život vrchárky CESIRY a jej dcéry ROSETTY
Idea: vplyv vojny na charakter ľudí a ich správanie sa v
jednotlivých situáciách
Miesto: Rím, Fondi a okolie
Dej: - začína sa keď sa v 16. rokoch Cesira vydáva do Ríma za
staršieho muža; mali malý obchodík; čestná, charakterná žena;
verná
- zlomy v charakteroch postáv počas deja: Cesira z dobre živenej
a vyzerajúcej žienky --> v Ríme schudla, strhaný výraz; nikdy
nemilovala svojho muža , dokonca bola rada keď zomrel; starala
sa o dcéru a o obchod
- ROSETTA: opisovaná matkou . dokonalosť sama o sebe; veľmi
zbožná (do 12 r. bola vychovávaná v kláštore); dobrá, priama,
úprimná, nezištná
- vďaka vojne prosperuje obchod (čierno nad ceny)
- keď bombardovali Rím musí obchod opustiť; prenecháva obchodík
známemu a ide vlakom na dedinu do rodiska jej rodičov -> vlak
sa pokazil a ešte pred FONDI
- do hôr; spoznáva tu Michaela {Bol právnik; spoznali sa v horách
u vrchárov; antifašista}
- návrat do Ríma - nocujú v kostole; vojaci znásilnia matku i
dcéru
- Rozeta - mení sa - stáva sa z nej prostitútka, je chladná a
vypočítavá, všetko berie štýlom "nech..." - cynická
- matka nešťastná - myslí na samovraždu; Michael (už mŕtvy) sa
jej zjavuje a vraví, že nesmie zomrieť
- Roseta - dopčuje sa o smrti (vojne) ==> rozplače sa; matka - je
rada, že v nej ostal ešte cit
Umel. prostriedky: - rozprávačom je vrchárka
- životopisný charakter; často v podobe monológu
- jednoduché hovorové slová; vetná skladba

Jean-Paul SARTRE
- z intelektuálnej meštiackej rodiny
- sebaanalýza ==> znachutenioe nad sebou aj spoločnosťou
- introvertný typ
- od 11. rokov macocha
- Dielo: dráma Väzni z Altony (výč. svedomia ==> šialenstvo ==> smrť)
Špinavé ruky - spor morálky a praxe
Diabol a pánboh (hra o človeku bez boha, obdobie
reformácie; autor zisťuje, že každý pácha zlo a ani
po rozhodnutí konať dobro nenachádza k tomu sily)
Mucky - parafráza gréckej tragédie o Orestovi
romány: Cesty slobody - trilógia
zb. poviedok MÚR -symb. názov - múr medzi jednotlivcom a
okolím

Albert CAMUS
- nar v Alžírsku
- chud. rodina poľnohosp robotníka - otec zhynul v prvej sv vojne
- študoval FF; nedokončil
- zúč sa fr. odboja za 2.sv vojny
- 1957 Nobelova cena
- žil v Alž.

- veľa slnka, svetla, mora ==> optimizmus, otvorenosť,
spontánnosť; na druhej strane si uvedomoval absurdnosť sveta;
osamotenosť a izoláciu človeka
Cudzinec
Mor
Caligula

MOR
- román
- 194. v Alžírsku v Oráne (na pobreží)
- delí na kapitoly
- 1.kap. - popíše mesto a prostredie; hl. postava nájde potkana;
najprv jeden, dvaja.....
- hl. postava R. Rieux (lekár) si uvedomuje, že čoraz viac
potkanov skapína; choroba na kt zomierajú ľudia môže mať
niečo spoločné; kontaktuje kolegov, políciu;
- naráža na bariéru (1.ľahostajnosť; 2.Klapky na očiach) -
otázka zodpovednosti; napokon najmä zásluhou dr. R. zvolané kozílium; nakoniec sa rozhodne, že mesto uzavrú
- 2.kap. - mesto uzatvorené; treba sa vyrovnať so situáciou
- "vyhnanci" - doma (napr. Rieux má manželku mimo na liečení)
- cudzinci (napr. Novinár Rambert - má dievča
niekde v Paríži; Tarrou)
- ďaľšie problémy - zásob, obchod, turistika
- sbectvo, pocit osamotenosti, viazne komunkácia
- ľudia sa utiekajú hlavne k bohu; kňaz Paneloux - veľká
kázeň - že boží trest, vyzíva k láske k bohu, ale i
ľuďom.
- 3.kap. - všíma si všetkých - u všetkých pocit
odlúčenosti, vyhnanectva, strachu; privyknutia si
(zmierenie s osudom)
- Rambert - snaha dostať sa z mesta
- 4.kap. - Rieux - sleduje vlastnú premenu; pod tlakom okolností sa
stáva tvrdým; cynickým
- Rambert - zmieri sa s tým, že nemôže odísť,
- Tarrou - ponúkne R. že zorganizuje zdrav. hliadky
- 2.str - obchodníci - kšeft
- zima - pomôže zahnať mor
- 5.kap. - mesto ešte zavreté
- znovu život, ale ľudia v depresii, skeptický
- nakoniec sa brány mesta otvoria; zomiera Tarrou
- išlo o: 1. konkrétnu chorobu
2. následkom mor v nás
3. paralela s dobou (faš.)
- úporná snaha jednotlivca urobiť niečo v prospech všetkých
R. od zač pocit zodpovednosti
Tarrou tiež
Rambert - najprv chce utiecť, ale potom pomáha

" Bacil moru nikdy neumiera ani navždy nezaniká. "

RUSKÁ LITERATÚRA

Michail Alexandrovič ŠOLOCHOV
- témy: kozácke (jeho život.

prostr.)
- žánre: poviedky - Donské poviedky
novely - Osud človeka
romány - Tichý Don : 4 zv.;obdobie 10r (1912-22),VOSR a po
- na Done: boj medzi bielogvardejcami a
červenoarmejcami .. osudy jednej rodiny
- soc. realizmus,ale nie schématický ako
Rozoraná celina

- rozbor diela Osud človeka (1956)
- žáner: novela
- vznik: v 3.období - tématika vojny z hľadiska psychológie človeka
- podnet vzniku: priamy - stretnutie autora s hl. hrd. (v úvode)
nepriamy - žurnalista cez vojnu -> osobné zážitky
- téma: príbeh Andreja Sokolova pred II.sv.v.,cez ňu a tesne po nej
- idea: zobrazenie krutosti vojny s vplyvom na jednotlivca
(každého => "človeka")
mater. a psych. vplyv;hrdinstvo ruského človeka
- konflikt: politický (fašisti {nemci} hrdinovia {rusi})
- kompozícia: vonkajšia: nie je rozčlenenie
vnútorná: rámec (na zač. stretnutie autora so Sok.,keď
čakajú na prevoz;samotný príbeh;
záver-lúčenie)
1 dejová línia v troch časových obdobiach
1. predvojnové
- spomienky Sok. na rodinné prostredie,uvedomuje si svoj
život v mieri,aká bola jeho žena dobrá (výčitky
svedomia,pri rozlúčke ju odstrčil..);mal 2 dcéry-dojič.
a 1 syna
2. vojna
- vozil proviant (raz ich prepadli -> nem. zajatie,
v kostole)
- dielo nielen kosšt.,ale zachytáva myslenie a psychiku
postáv
- v kostole:jeden chcel zradiť->zabili ho->konc. tábor->
útek->odsúdený na smrť (atypické)
- nemci oslavujú víťazstvo,zabávali sa na ňom,on sa nebál
a odvahou si zachránil život -> gener. si ho vzal
za šoféra;prešiel front (aj s gen. a dokument.) ->
postavený na preliečenie
- doma - nič,žil iba syn;S. znovu na front,posledný deň
vojny mu zabijú i syna
3. po vojne
- šoférom
- úvahy o zmysle života
- prohovoril sa jednému bezprízornému dieťaťu Váňuškovi
a povie mu,že on je jeho otec;odišli spolu z dediny
za zamestnaním (potom stret. s autorom)
- umelec.

postupy: psychoanalýza postáv


LITERATÚRA PO ROKU 1945
a.ZSSR:
hrdinská (1.vlna) (oblasť ZSSR a soc. kraj.)
- hl.postavy: hrdinské činy počas vojny a z pracov. prostr.
- schématizmus: dopredu určené;vyzdvihovanie len klad. vlast.
- úloha: presvedčovanie o správnosti
- FEDEJEV: Mladá garda
- POLEVOJ: Príbeh ozajstného človeka
viac psychologická: (2.vlna) ŠOLOCHOV

NDR
- SEGHERSOVÁ
- B.BRECHT
- bratia MANNOVCI

SEGHERSOVÁ
- cez vojnu emigrácia; po vojne späť (NDR) ==> vých. blok
- Tvorba: - Výlet mrŕtvych dievčat
- Mŕtvi nestarnú
- Dôvera
- Rozhodnutie
- Siedmy kríž
- ako prvá vo svetovej literatúre poukázala na pravú tvár fašizmu
a odhalila mýty o jeho neporaziteľnosti
- Solidarita ľudí víťazí nad smrťou (fašizmom)
- názov: je znakoový; súvisí s hlavnou ideou: ukázať ako faš. ovládol ľudí, stal sa obyčajným každodenným javom, ľudia si naň
zvykli, a už mechanicky sa mu podriaďovali
- únik siedmich vezňov z konc. tábora = zlom nielen v myslení
väzňov v tábore, ale aj mimo neho
- siedmy kríž ostáva prázdny - symbol sily; nádeje vo víťazstvo
nad fašizmom;
- Dejové pásma:
- 1. - útek 7 väzňov (Heisler; Wallau; ...) z Westhofenu
(koncentrák)
- sledujeme najmä osudy Heislera - jeho vývin:
1.uniknúť smrti
2.sám nič nezmôže - potrebuje ľudí; patrí k nim
- pre autorku je jeho individuálny čin skúšobným kameňom
etických hodnôt CELÉHO NÁRODA
- 2. - prelína sa s prvým podľa kapitol
- rad obrazov ľudí vonku, mimo konc. tábora - jedni
zrádzajú (napr. H. priateľka Leni), iný pomáhajú
(lekár-žid; farár; šofér)
- Kompozícia: - 2.dejové pásma; striedajú sa podľa kapitol
- striedanie scén v kapitolách
- dynamika, zvraty, všetko v pohybe; iba minulosť a
budúcnosť stvárňuje cez úvahy (reflexie)
- Význam: - išlo je o to, aby jej dielo bolo výzvou na založenie
širokého protifaš. frontu
- hlboko ľudské; tragické v osudoch, no hrdinské a
víťazné svojou vierou v človeka a jeho budúcnosť

b.epické divadlo (vznik už pred II.sv.

vojnou)
- psychika, vnút.zložka-mimo
- autor vplýva nie na city diváka, ale na rozum; na základe
rozumu máme vedieť,čo je správne a čo nie
- odpsychologizovanie postavy; všetko je navodené predvádzaním
deja
- rozprávanie o deji - rozprávač (hovorí k obecenstvu,vysvetľuje)
- chór
- titulky
- komentáre,songy

Bertold BRECHT (nem.,zaklad.)
- z bohatšej rodiny riaditeľa továrne
- vysštudoval medicínu; prírodné vedy
- dramarik, básnik, prozaik, div. prekľadateľ
- 1.sv vojna ==> otras - protivojnové song a básne + diela
Legenda o mŕtvom vojakovi
Bubny v noci
- kocom 20-tych rokov režisér a dramaturg abs. divadla
- 1928 Žobrácka opera (song Mecki Messer)
- princípy ED
- 30-roky - exil
reaguje na faš. a 2. sv. vojnu (M. guráž a jej deti)
- Pušky pani Carrarover, Matka Guráž a jej deti,
- otázky vojny,nebezpečia;strata detí kvôli vojne => matky
sa rozhodnú,že treba bojovať proti vojne;pasívny
pacifizmus je nesprávny
- Matka Guráž a jej deti
- príbeh z 30-ročnej vojny
- cez osud markytánky Anny Firlingovel A) vyslovuje súd nad vojnou
a B) súčastne sa svojím príbehom obracia k človeku z ulice, kt. sa často bráni "Ja som obyčajný malý človek, ja za nič nemôžem"
- B.B. presvedčenie, že každý za všetko môže
- súd nad prijímaním vojny a zla
- Život Galileiho
- Podnet: správa, že sa nemeckým vedcom podarilo rozbiť atóm uránu
- B.B. sa zamyslel nad nebezpečenstvom vojny, zneužitia vedy
- podčiarkol zodpovednosť vedcov za svoje objavy a za to čo sa
bude diať
- verí v rozum človeka, že vynálezy nezneužije, ale využije vo
svoj prospech
- Dobrý človek zo sečmánu
- Zlodej čerešní

c. absurdné divadlo
- narúša:- vnútornú kompozíciu (klasický model divadla)
- reálnu výstavbu (exp.,konf.,rozuz.)
- dialóg (komentuje;namiesto dialógu je vysv. koment.)
- konkrétne situácie,kt. nastávajú zobrazuje v určitých obrazoch
- postava sa dostáva do konfliktu: jej predstavyreálny jav

Friedrich DÜRRENMATT
-hry:Romulus Veľký,Návšteva starej dámy,Fyzici
- F.:- 3 rôznych fyzikov,žijúcich v inom čase preniesol
do jedného času a miesta
- stretnú sa na psychiatrickej klinike
- nechcú zneužitie vynálezov
- na psych. sa chcú schovať pred špiónmi
- lekár a sestrička -> špióni => absurdita

Eugene IONESCO (rum.,vo Franc.)
- jeden zo zakladateľov abs. div.
- Plešatá speváčka
- nemá sa hľadať špec. téma,dej
- absurdita -> v spôsobe napísania
- E.I. sa učil anglicky; písal si frázy; zapáčilo sa mu to; a tak to
vzniklo
- kritika:- nezmyselnosť angl. učebníc
- podložené životom angl. spol.
- aj kritika angl. spol.
- téma: angl. rodina čaká druhú angl. rodinu (na večeru)
- dej: žena, muž-číta noviny, spí; žena mu hovorí
Koľko krát do týždňa je angl.

burza ?
Tri: v utorok,vo štvrtok a v utorok
- vyjadrovanie (prudké zmeny hlasitosti) -> absurdnosť

Samuel Beckett (Ír;píše angl.,franc.)
- Čakanie na Godotta
- "dej" a obsah drámy je v samotnom čakaní (ľudia stále na niečo
čakajú; prezentuje hlúpu prázdnotu činov, ktorým si ľudstvo
ubíja život čakajúc na jeho naplnenie) - človek vždy na niečo
čaká, po niečom túži, o čom sa domnieva, že zmení jeho život.
- dvaja priatelia čakajú na pána Godotta, ich bľabot
nekorešponduje s tým čo sa deje na javisku, alebo tým čo hovorí
ten druhý; konajú dokola tie isté, absurdné veci
- 1.dejstvo: čakajú na G. - verili že s ním majú schôdzku;
nakoniec sa dozvedia, že nepríde:
"Tak ideme?"
"Poďme!"
- 2.dejstvo: čakanie pokračuje; dráma končí rovnako ako 1.dejstvo

Albert Camus
- Caligula - problém absolútnej moci (byť či nebyť šťastný na úkor
iných).