Emil Boleslav Lukáč

Je predstaviteľom neosymbolizmu. Narodil sa v roku 1900 v Hodruši. Štúdia: BB a teológia v BA, Paríži a Lipsku. Po návrate domov sa usadil v BA. Bol redaktorom viacerých časopisov. Založil časopis Tvorba. Zomrel v roku 1979 v BA. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv eúropsky symbolisty (Bodler a z domácich Krasko). Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou

Spoveď – prevládajú v nej pocity smútku a bolesti a prejavuje sa v ňom doborizmus=seba prízeň.

Dunaj a Sena – zbierka. Vznikla v čase keď študoval v Paríži. Prežíva pocit stratenosti v cudzom meste a túži po domove. V zbierke, ako to už naznačuje názov komfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Mravnú silu nachádza v dedinskom spôsobe života. Podľa Lukáča mesto nainfikovalo človeka zlom a skazou.

K najčastejším témam Lukáčových básni patrili problémy ľudskej existencie, náboženské a filozofické otázky, ľúbostná a subjektívna poézia.

Hymny k sláve Hosudárovej – reflexie o základných zásadách ľudskej existencie

O láske neláskavej – oxymorom. Je venovaná ľúbostným motívom. Zdalo sa mu, že láska je plná rozporov a paradoxov. Vníma ju ako protikladnú hru citov a rozumu plnú bolesti a pochybností.

Druhú fázu tovrby predstavujú zbierky: Spev Vlkov, Moloch, Bábel. V týchto zbierkach prevláda spoločenská tématika. Lukáč v nej reaguje na vážne spoločenské udalosti: Napr: nástup fašizmu, rasizmu, vypuknutie 2 sv. vojny. Názvy Moloch a Bábel sú symbolické. Moloch – krutosť a Bábel – zmätok a chaos. V zbierke Moloch varuje pred totálnym zničením ľudstva. Bábel zobrazuje časi vojny, ktoré symbolicky nazíva apokalypsov. Lukáčove básne majú veľmi náročný slovník. Okrem symbolov využíva aj slová z biblie, mitológie a z dejín. Bol priekopníkom voľného verša. Po dlhej odmlke napísal ešte tieto zbierky: Oda na poslednú a prvú, Srdcia pod Kaukazom, Parížska romance