Vlastným menom Ján Čietek. Je predstaviteľom vitalizmu v slovenskej literatúre.

Vitalizmus – umelecký smer, ktorý vznikol po 1 sv. vojne ako reakcia na prežitú katastrofu. Jeho zámerom bolo oslavovať mier, radosť zo života, mladosť, krásu, lásku, všetky životné hodnoty, o ktoré ľudí okradala vojna.

Narodil sa v roku 1898 v Zemianskom Lieskovom. Veľmi rýchlo osirel a vyrastal v sirotinci v Modre. Počas 1 sv. vojny sa dostal ako vojak do Palestíny. Študoval za učiteľa aj za kňaza (štúdium nedokončil). Pracoval ako novinár a vidavateľ. Zomrel v BA ale je pochovaný v národnom cintoríne v Martine. Založil viacero edícii napr: edícia mladých slovenských autorov, literarnoumelecký mesačník Elán. Doliteratúry vstúpil básnickou zbierkou
Odsúdený k večitej žízni – obsahuje symbolické básne (smutné, pesimistické). Poslednú verše však naznačujú že autor sa nebude uberať týmto smerom.

Ďaľšia jeho tvorba sa zaraďuje k básnikom vitalistom.
Cválajúce dni – manifest vitalizmu
Božské uzly
Iba oči

Básnik a žena – Večnou témou Smrekových básni bola žena. Tieto zbierky sa volajú aj slnečné knihy. Zbierka Básnik a žena patria k najznámenším ľúbostným básniam v slovenskej poézii. Má znaky veršovaj poviedky. Je písaná formou dilalógu medzibnikom a ženou, ktorú stretol Smrek jedného zimného dňa a oslovil ju. Rozprávali sa najmä o vázname lásky v živote človeka a zmysle poézie. Skladba je rozdelená na 5 kapitol. Prvé 4 opistujú stretnutie básnika so ženou, ich ľúbostný vzťah a napokon rozchod. Rámcom týchto 4 kapitol sú 4 ročné obdobia: 1. V zasneženom parku
2. pokračovanie jarné
3. letná noc na vode
4. jeseň padajú listy.
Piata kapítola bola napísaná po 10 rokoch.

Básne Smreka sa vyznačujú hudobnosťou verša, hravosťou, spontánosťou. Prvé obdobie Smrekovej tvorby uzatvra zbierka Zrno – Láska k vlasti, k domovu a k rodnému kraju.

Zbierky: Hostina a Studňa vyjadrujú prostest proti vojne a proti neľudskosti fašizmu. Ani obdobie po 2 sv. vojne nebolo pre Smreka priaznivé, pretože v tom období bol povinným štýlom socialistický realizmus. K svojím starým motívom sa vrátil v zbierke Obraz sveta- kritika prijala tento román s nepochopením.

Neskôr vydal ešte 2 zbierky: Nerušte moje kruhy, Struny.