Publius Ovídius Naso (43 p.n.l.-18 n.l.)
Písal milostnú poéziu, spracúval námety z gr. a ríms. mytológie a básne o vyhnanstve
Lásky – kniha ľúb. elégií, to znamená básní smutného obsahu, žalospevov. Ospevuje ľahkú, zábavnú a dobrodružnú hru, kt. si mladí Rimania spestrovali život.
Listy heroín – 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim vzdialeným ♂.
Umenie milovať – usmerňuje v nich mladých ♂ a ♀, ako si majú získať a udržať ♥.
Metamorfózy – 250 gr. a ríms. bájí, kt. jednotným motívom je motív premeny, odmena alebo trest za skutky. Sv. rozprávanie začína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Caesarovej duše na kométu.
- Mýtus o 4 vekoch - zlatý, strieborný, medený a železný. Ľudová predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, kt. nepozná prácu ani bolesť, postupne nasledujú strieborný a medený vek a každý z nich prináša zhoršenie životných podmienok. V poslednom veku, železnom, miznú vš. cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba a závisť.
- Mýtus o potope - Jupiter poslal na hriešne ľudstvo potopu
- Mýtus o Dafné - o premene krásnej nymfy Dafné na vavrín
- Pyšná Nioba - bola potrestaná za sv. prílišnú pýchu na svojich 14 detí (7 dcér, 7 synov) a odmietla sa klaňať bohyni Léthe, kt. mala len 2 deti (Apollóna a Artemis). Léthe jej zabila deti a ju premenila na večne plačúci kameň.
- Pygmalion - Sochárovi Pygmalion vzplanul vrúcnou ♥ k soche dievčaťa, kt. sám vytvoril. Afrodita ju na jeho prosby oživila (Galatea). Nadčasovosť: silná ♥ sa mení na skutočnosť.
- Daidalos a Ikaros – ich 1.let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom. Ani v tomto diele, podobne ako v predchádzajúcich, nešlo PON o vyslovenie hlbokých myšlienok. Vyjadril túžbu človeka lietať, nedodržiavanie rodičovských rád. Daidalos postavil bludisko, v kt. bol uväznený aj so synom Ikarom. Aby sa odtiaľ dostali, urobili si krídla. Otec varoval syna, aby neletel vysoko ani nízko. On ho nepočúvol, letel blízko pri slnku, vosk na krídlach sa mu roztopil a sa utopil. Cieľ: zaujať čitateľa, prebudiť jeho fantáziu a poskytnúť mu chvíle na um. zážitok. Na dokreslenie predstáv a podfarbenie nálad obratne využíva rytmus hexametrov a zvukovú stránku slov. Antickí čitatelia totiž čítali umelecké slovesné útvary nahlas.
- Žalospevy, Listy z Pontu – elégie napísal vo vyhnanstve, do kt. ho vypovedal Augustus.
ŘPublius Cornelius Tacitus (55-120 n.l.) – ťažisko jeho spisovateľskej činnosti je v 2 veľkých histr. dielach, v Letopisoch a Dejinách. Letopisy (Annales) sa zaoberajú obdobím od nástupu Tiberia (14 n.l.) do Neronovej smrti (68 n.l.). Dejiny (Historiae) nadväzujú na Letopisy a končia sa Domitianovou smrťou (96 n.l.). Obe diela tvorili celok 30 kníh, z kt. sa zachovala asi 1/2.
Decimus Junius Juvenalis (60-127 n.l.) – jeho dielo tvorí 16 satirických skladieb napísaných zväčša v podobe listov neznámym priateľom. Hovorí v nich o mužskom pokrytectve a výstrednostiach, o ženskej skazenosti, o chudobe básnikov, obhajcov a učiteľov, o bohatstve, o moci, sláve a kráse ako o príčinách ľud. nešťastia a pod.
