Karel Čapek (1890-1938)

-krátke prózy: Zářivé hlubiny -napísal s bratom Jozefom, ktorý sa neskôr venoval výtvarnému umeniu
Krakonošova zahrada
-drámy: Ze života hmyzu -vyslovili názor na niektoré vlastnosti ľudskej spoločnosti. Kritizovali chamtivosť, honbu
Adam Stvořitel za majetkom a pod.

-prózy Boží muka -cítiť nedôveru voči človeku
Trapní povídky

-div.hra Loupežník – veselohra, v ktorej vyjadril životný optimizmus

-rom Továrna na absolutno – fantastický román – pôvodne to nemal byť román (začal ho písať ako feitón). Čapek prichádza s víziou stroja – karburátora, ktorý je schopný páliť akúkoľvek hmotu. Pretože je výhodný a hospodárny, je oň záujem z celého sveta. Ukazuje sa, že tento stroj vytvára niečo zvláštna, čo nikto nedokáže presne pomenovať. Je to neviditeľné rýchlo sa šíri po okolí a robí zázraky. Ľudia, pohybujúci sa v okolí týchto zázračných karburátorov, sa začínajú správať veľmi slušne, sú k seve zdvorilí, ohľaduplní a rozprávajú si zážitky.

Problémy však nastávajú vtedy, keď sa názory ľudí líšia. Karburátory sa širia po celom svete a vyrábajú stále viac neurčitej hmoty, torú ľudia nazvali ABSOLÚTNO. S karburátormi továrne dosahujú neuveriteľný nárast výroby, svet je zaplavený najrozličnejšími produktami, ktoré ľudia nie sú schopní využívať. Absolútno každý národ a štát chápe inak. Rôzny ľudia vnímajú rovnaké veci úplne odlišne a neexistuje žiadne objektívne správne stanovisko. Otázkou románu ostáva, čo má človek robiť, ak sa naše názory líšia. Podobné otázky si dáva Čapek aj v otázke viery. Čapek v románe prichádza k názoru, že nieje možné vždy sa vo veciach zhodnúť, pretože nik nemá patent na rozum a pravdu. Vždy je potrebné rešpektovať a tolerovať aj názory druhých. Otázkou celej knihy zostáva, či existuje nejaká nadčasová hmota, ktorá by bola platná pre všetky národy, etniká a jednotlivcov.

-dráma R.U.R.(rozumoví univerzálni roboti) – vyjadril konflikt medzi zmechanizovaným životom aj jeho prirodzenou podstatou. Autor zobrazuje organizovanú továrenskú výrobu, ktorej hybnou silou nie sú živí ľudia, ale stroje. Roboti boli plodom vedeckých objavov a majiteľ podniku vedec Rossum ich vyrábal podľa potrieb závodov s cieľom, čo najväčších ziskov. Roboti ničia stroje, vraždia ľudí i seba navzájom. V závere dvaja z nich obdarení citom a láskou ožijú ako ľudia a zachránia život na temi. Autor tým chcel dokázať, že človek je nezničiteľný a svet by zostal bez neho mŕtvy.

-div.hra Věc Makropulos – hlavnou postavou je slávna speváčka, ktorej otec bol lekárom. Vyskúšal na nej elixír, ktorý jej zaručil 300-ročnú maldosť. Spočiatku jej to vyhovovalo, ale neskôr zistila, že v takom dlhom živote nič nemá pre ňu cenu.

-div.hra Bílá nemoc – krajina, kde sa odohráva dej pripomína Nemecko, Taliansko, Španielsko. Ľudstvo stojí pred možnosťou katastrofi a záhuby celého sveta. Príčinou je neznáma nákaza, podobná malomocenstvu – bílá nemoc (prejavuje sa bielymi škvrnami na tele). V krajine nastáva panika, keď sa situácia zdá beznádejná, objaví sa Dr. Galén, ktorý vynájde liek na túto zákernú chorobu.

Dáva si však podmienku, že liek vydá iba v tom prípade, keď sa vlády zaviažu vzdať sa vojnových plánov. Na čele krajiny, v ktorej túri bílá nemoc je fanatický maršal, ktorého jedinou túžbou je dobyť svet. Biela nemoc si však svoje obete nevyberá, podľahne jej aj hlavný zbrojný magnát barón Krug. Galén je neoblomný, odmieta ho liečiť, kým sa nesplnia jeho požiadavky Krug žiada maršala, aby uzavrel mier. Ten však odmieta a tenie sa do zvyšovania zbrojnej výroby. Krug je na konci so silami, situáciu nevie vyriešiť a spácha samovraždu. Jedného dňa na svojom tele objaví bielu škvrnu aj samotný maršal. Nevenuje jej spočaitku pozornosť, lebo je zabratý do svojich vojnových plánov. Až na naliehanie svojich detí sa obrátil na Dr.Galéna. Ten však trvá na svojom stanovisku. Strach so srti je silnejší, preto sa maršal rozhodol uzavrieť mier výmenou za liek. Keď mu Galén prichádza na pomoc, sfanatizovaný dav skandujúci na slávu vojne, Galéna zabije a liek rozšliapu.

-div.hra Matka – je fantastickým obrazom utrpenia a tragického mravného víťazstva matky. Dej sa odohráva v nemenovanej krajine, v neurčitom čase počas občianskej vojny (krajina pripomínala Španielsko). V hre vystupuje matka Dolores, ktorá mala 4 synov : Ondreja – lekára, ktorý zomrel na žltú zimnicu v Afrike, Jiřího – letca, ktorý sa zabil na lietadle, keď sa pokúšal o nový rekord vo výškovom lietaní, dvojčatá Kornelu a Petra – sú rôznych politických názorov a pováh, ale obaja zomierajú v občianskej vojne. Všetci obetovali svoje životy pre česť, pre národ, pre ľudstvo. Jej manžel zomrel v Afrike v boji, keď sa snažil presadiť svoje myšlienky. Mŕtvy synovia a manžel navštívia svoju matku a zhovárajú sa s ňou. Matka im vyčíta, že zbytočne hazardovali so svojimi životmi. Matka má iba posledného syna, miláčika Toniho. Bojí sa o neho, nechce, aby sa aj on stal obeťou osudu ako jeho bratia a otec. Nechce mu dovoliť, aby išiel do vojny. Všetci mŕtvy ju presviedčajú, až keď z rádia počuje hlas matky, ktorý vyzýva všetkých mužov k boju, pretože nepriatelia zabíjajú aj malé deti, Dolores zmení svoje rozhodnutie a sama podáva Tonimu otcovu pušku, aby išiel bojovať. Všetci mŕtvy s ňou súhlasia. Autorovým cieľom bolo poukázať na silu človeka.

-rom Válka s mloky – kritizuje nemecký fašizmus. Vychádzal na pokračovanie (spočiatku to mal byť fejtón). Varoval ped hrôzou fašizmu, je výsmechom spoločenskch a hospodárskych mechanizmov, ktoré pre svet prinášajú iba skazu. Formu fejtónu autor využil k tomu, aby nastolil apokaliptický obraz konca civilizácie.

-rom Krakatit- inžinier Prokop vynašil látku veľkej sily-krakatit (názov vytvoril autor podľa mena indiánskej sopky Krakatoa). Látka bola podobná dnešným atómovým zbraniam. Pri vynáleze je ale Prokop zranený, v horúčkach blúdi Prahou. Stretne sa so svojím priateľom, ktorý ho ošetrí a vyzvedá sa od neho chemické zloženie krakatitu. Vynález inžiniera Prokopa prešiel zložitou cestou, ale nakoniec pochopil, že pre ľudstvo má robiť dobré veci.

-detektívne príbehy: Povídky z jedné kapsy -v obidvoch venuje pozornosť psychike postáv
Povídky z druhé kapsy

-pov.První parta – zdôraznil potrebu obetavosti a solidarity

-nedok.rom. Život a dílo skladatele Foltýna – každý individuálny čin má len vtedy hodnotu, ak prekrečuje záujmy jednotlivca (Foltýn bol hudobný tvorca)

-cestopisy: Anglické listy -obe diela sám ilustroval
Cesta na sever

-filozofická štúdia Jak se co delá
-skúsenosti z bežného života vydal pod názvom Zahradníkův rok