Charakteristika:

Jean-Joachim Goriot bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra, ktorý sa náhodou stal obeťou prvého povstania roku 1789. Vďaka jeho múdrej predvídavosti a umu rýchlo zbohatol. Po siedmych rokoch neskaleného šťastia stratil ženu.

„V tomto položení otcovský cit rozvinul sa u Goriota až do nerozumnosti. Lásku, sklamanú smrťou, preniesol na dcéry.“
K pani Vauquerovej sa utiahol roku 1813, keď prestal obchodovať. Najskôr si prenajal byt, kde teraz býva pani Couturová. Goriot prišiel zásobený bohatou garderóbou, s nádhernou výbavou veľkoobchodníka, ktorý si nič neodopiera ani vtedy, keď prestane obchodovať. Mal pol druha tucta bielych plátenných košieľ, ktorých jemnosť bola tým zjavnejšia, že cestovinár nosieval na hladkej náprsenke dve ihlice spojené retiazkou a v každej bol vsadený veľký diamant. Zvyčajne si obliekal nevädzovobelasé šaty a brával si k nim každý deň vestu z bieleho piketu, pod ktorou sa kolísalo jeho hruškovito vyduté bruško a na ňom sa hompáľala zlatá reťaz ozdobená príveskami. Vnútorné kútiky Goriotových očí boli spuchnuté, vyvrátené, ovisnuté. Jeho výzor bol príjemný a náležitý. Mäsité, klenuté lýtko, dlhý hranatý nos, ako mesiac okrúhla a naivne prostoduchá tvár. Bol to iste pevne stavaný chlapík, schopný premárniť všetok svoj dôvtip v cite. Vlasy učesané na holubie krídla vytvárali na jeho nízkom čele päť vĺn a skrášľovali jeho tvár. Otec Goriot postupne rozdával všetok svoj majetok dcéram a stával sa z neho chudák. Požiadal pani Vauquerovú, aby ho presťahovala na druhé poschodie a znížila mu penziu. Neskôr sa presťahoval na tretie poschodie, kde boli byty ešte lacnejšie. Zaobišiel sa bez tabaku. Prastal si pudrovať vlasy. Dobrácky cestovinár, ktorý nevyzeral ani na štyridsať, ten územčistý, tučný mešťan, figliarsky a živý, ktorý mával v úsmeve čosi mladistvé, vyzeral teraz ani sedemdesiatnik, otupený, ťarbavý, mdlý.


OTEC GORIOT– v minulosti bol zámožný obchodník s cestovinami. Po rokoch manželstva
mu zomrela manželka a nechala dve dcéry. Milujúci otec začal všetku svoju bývalú náklonnosť k manželke prenášať na dcéry a splnil im, čo im na očiach videl. Zabezpečil im obrovské veno, aby sa mohli dobre vydať. Otec najprv vychádzal so zaťmi výborne, no po čase, keď mu dcéry čoraz viac odčerpávali majetok a začal chudobnieť, zaťovia ním začali pohŕdať. Schudobnený Goriot si našiel ubytovanie v malom penzióne pani Vauquerovej, kde sa i začína odohrávať dej románu. Zámožný mešťan sa postupne stane takým chudobným, že musí bývať v najúbohejšom byte penziónu a každý si z neho robí posmech. Dcéry ho občas chodili navštevovať, no kôli manželom mu nemohli pomôcť. EUGÉNE de RASTIGNAC – študent právnickej fakulty šľachtického pôvodu, pochádzal z
chudobnej rodiny. Chce sa dostať vyššie v spoločenskom rebríčku prostredníctvom sesternice, ktorá tvorí jadro parížskej šľachty na predmestí Saint German. Rastignac jediný poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia.Neskôr sa zaľúbi do Delphine a spriatelí sa s otcom Goriotom.
DELPHINE a ANASTASIE- Delphine je mladšia, menej elegantná, Anastazia staršia a
krajšia Goriotova dcéra.Sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Anastasie Eugénov obdiv zhovievavo prijíma a neskôr sa do neho zaľúbi. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa k vlastnému otcovi.
VAUTRIN- Bývalý trestanec, ktorý ušiel z galejí (vlastným menom Jacques Collin-
Oklamsmrť), človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg.Nemá vlastné ambície:jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Šiel cestou otvoreného zločinu. Pani VAUQUEROVÁ rodená de Conflans – vdova majiteľka meštianskeho penziónu v Novej
ulici svätej Genovévy. Penzión jej patrí už 40 rokov. Milotu v správaní k svojim nájomníkom prispôsobuje výške ich ročnej renty a mesačnému poplatku za ubytovanie.


Jean-Joachim Goriot – v minulosti bol zámožný obchodník s cestovinami, ktorý zbohatol počas Francúzskej revolúcie podnikaním na výnosnom trhu s obilím. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Za krátky čas mu zomrela manželka a nechala mu dve dcéry – Anastasie a Delphine. Milujúci otec začal všetku svoju bývalú náklonnosť k manželke prenášať na dcéry a splnil im, čo im na očiach videl.

Zabezpečil im vysokú rentu a obrovské veno, čím sa stali obzvlášť zaujímavé pre šľachticov. Anastasie sa neskôr vydala za grófa de Restaud a dostala sa do najvyššej parížskej spoločnosti. Mladšia Delphine si vzala staršieho alsaského bankára de Nucingen. Otec najprv vychádzal so zaťmi výborne, no po čase, keď mu dcéry čoraz viac odčerpávali majetok a začal chudobnieť, zaťovia ním začali pohŕdať a neskôr ho vyhodili a začali ignorovať. Schudobnený Goriot, ktorý nechcel, aby sa za neho museli dcéry hanbiť pre jeho profesiu, si v roku 1813 našiel ubytovanie v malom penzióne pani Vauquerovej, rodenej de Conflans, kde sa i začína odohrávať dej románu. Zámožný mešťan sa postupne stane takým chudobným, že musí bývať v najúbohejšom byte penziónu a každý si z neho robí posmech. Dcéry ho občas chodili navštevovať, no proti zatvrdnutosti ich manželov, ktorí už prakticky operovali s ich majetkom, mu nemohli pomôcť. Goriot ich tak miluje, že ich prosby o peniaze splní čímkoľvek, i keď tým veľmi trpí. Eugène de Rastignac – chudobný študent šľachtického pôvodu, ktorý prišiel do Paríža študovať právo. Býva tak isto v penzióne pani Vauquerovej. Keď sa dozvedel, že jeho vzdialená sesternica je vysokého spoločenského postavenia a tvorí jadro parížskej šľachty na predmestí Saint-Germain, začne využívať tieto styky a postupne sa svojou ctižiadostivosťou, šarmom a úspechom u žien dostane do vysokých parížskych kruhov a po čase spozná sa s obidvoma dcérami Goriota. Tieto styky mu pomohli dostať sa i napriek jeho zlej finančnej situácii do spoločnosti predmestia Saint-Germain. Po tom, ako sa spozná Goriotovými dcérami a dozvie sa smutný údel ich otca sa stane jeho najlepším priateľom. Po čase sa zaľúbi do pani Delphine, čomu sa starý cestovinár veľmi raduje, lebo je nešťastný z toho, ako s dcérou manipuluje jej bezcitný manžel. Pani Vauquerová, rodená de Conflans – majiteľka meštianskeho penziónu v Novej ulici svätej Genovévy. Penzión jej patrí už 40 rokov. Milotu v správaní k svojim nájomníkom prispôsobuje výške ich ročnej renty a mesačnému poplatku za ubytovanie. Je dosť lakomá a cynická vo svojich dialógoch.