V literatúre doznievajú po 2. svetovej vojne medzivojnové smery a vrcholí lyrizovaná próza. Hoci sa predstavitelia tohto smeru zamerali na opis dediny dedinského prostredia, nedokázali reálne zhodnotiť skutočnosť, ale podávali iba svojskú fantázíjnu predstavu sveta. Dej bol oslabený, vytvárali sa výnimočné postavy, ktoré sa často dostávali do rozporu so spoločnosťou, často cez ľúbostnú literatúre. V tomto období sa začínajú objavovať témy druhého obdobia SNP a protifašistického odboja. Po roku 1948 sa v literatúre objavuje socialistický realizmus. Väčšina diel nadobudla schématický charakter. V 60. rokoch vznikli reformné snahy a objavuje sa snaha o pravdivé zobrazenie skutočnosti. Základným rozporom v próze sa stáva konfrontácia človeka so spoločnosťou. Z literárnych žánrov sa rozvíjal spoločenský román, poviedka, novela a román.

František Hečko

Bol predstaviteľom staršej generácie prozaikov. Po roku 1945 mal poľnohospodárske vzdelanie - vinohradnícky odbor, čo zobrazil aj vo svojej tvorbe.

Trvorba:
b. zbierky: boli obhajobou a zároveň kritikou tradičných hodnôt v slovenskej dedine
           - Vysťahovanie
           - Na pravé poludnie
           - Slovenské verše

románová trilógia: Červené víno
Má autobiografické znaky. Autor využíva prvky lyrizácie. Dej sa odohráva v dedine Zelená Misa a v jej chudobnej časti Vlčindol v rokoch 1900-1930.

- 1.časť: Živly - Urban sa ožení proti vôli svojich rodičov s chudobnou Kristínou. Mladí Habdžovci žijú po svadbe u Urbanových rodičov. Tí však každý deň Kristínu natoľko ponižujú, že sa Urban rozhodol odísť z rodičovského domu. Kúpil chalupu a vinohrad vo Vlčindole a spolu s Kristínou sa odsťahovali. Tu žili šťastne, tvrdo pracovali, tešili sa z úrody hrozna a zo svojich detí Mareka a Magdalény. Urban bol starostlivý hospodár, vysádzal nové štepy a študoval odbornú literatúru. Tiež založil vinohradnícke družstvo. Jeho hlavným nepriateľom bol Silvester Bolebruch (veľký Silvester), ktorý ho nenávidel, pretože Urban predchytil Kristínu. V nenávisti a v zákernostiach ho podporuje aj zlostný Pančucha. Vznikajú problémy. Magdalénka ťažko ochorie a Urban prosí otca aby mu požičal kone, a aby tak mohol ísť po lekára. Starý Habdža odmietol. Nepoznal zľutovanie, ani keď išlo o nevinné dieťa. Pomohla mu babenka, ktorá rodičov zamkla a išla priviesť doktora, ktorý dieťa zachránil.
Táto časť sa končí vypuknutím 1. svetovej vojny. Hečko si tu všímal spoločenské problémy, preto je román označovaný ako spoločenský.

- 2.časť: Hrdinka a hrdinča - Urban odchádza na front a doma necháva ženu s dvoma deťmi. Kristína sa snaží udržať hospodárstvo. Pomáha jej Marek, ktorý sa stará o vinohrad. Kristína sa rozhodla, že Marek prestane chodiť do školy, aby jej mohol viac pomáhať- Marek sa stáva hrdinčaťom. Miestny boháč Silvester Bolebruch chce od Kristíny odkúpiť vinohrad za veľmi nízku cenu, ale Kristíne sa ho podarí zachrániť a spolu s Marekom dopestujú dobrú úrodu. V čase Vianoc ide Kristína k svokrovcom a prosí ich, aby jej dali aspoň šrot, ktorý dávajú zvieratám. Habdžovci ju však vyhnali. Chcela jej pomôcť opäť babenka, ale tá na cesto do Vlčindola zamrzla. Jedinou radosťou je Urbanov návrat z vojny.

- 3.časť: Marek a Lucia - skončila sa 1. svetová vojna. Autor v románe zanecháva Vlčindol a dej sa premiestnil do mesta, kam Marek odchádza študovať na ovocinársko-vinohradnícku školu. Školu skončil a odchádza pracovať na hospodárstvo Tulipána ako hospodársky poradca. V tejto časti Kristína zomrie a Urban sa spíja. Marek sa dostane do rozporu s majiteľom veľkostatku, pretože sympatizoval s robotníkmi. Dobrovoľne z veľkostatku odchádza a vracia sa domov. Luciu Bolebruchovú nútil otec, aby sa vydala za bohatého gazdu, ale ona ho odmieta a vydá sa za Mareka.

Kompozícia:
V románe sú zachytené osudy 3. generácií rodiny Habdžovcov.
1. generácia: Michal, Verona – Urbanoví rodičia, ktorí boli patriarchárne založení a spätí so zemou.
2. generácia: deti Mikuláš, Jozefa a Urban
3. generácia: vnúčatá Marek a Magdaléna
Ide o spoločenský román, pretože zachytáva 1. svetovú vojnu. Poukazuje na jej dôsledky, vznik ČSR, hospodársku krízu a vysťahovalectvo. V románe sa nachádza dôsledná charakteristika postáv.

Jazyk: autor tu využíva vinohradnícku terminológiu, ľudový jazyk, dialektizmy, expresívne slová a lyrický prvok = príroda.
Obraz premien: poukazuje na konflikt medzi Urbanom aj jeho rodičmi (Urbanovi nezáležalo na tom, o koľko majetku príde. Rozhodol sa žiť samostatne, bez závislosti od rodičovského majetku, prial si viac lásku).

Konflikt: medzi Urbanom a jeho rodičmi možno chápať aj ako konflikt medzi starým a novým spôsobom života.
Konflikt je viacvrstvový:
- generačný: Michal Habdža a Veronika Habdžová – syn Urban a Kristína
- sociálny: Kristína resp. Silvester Bolebruch, starí Habdžovci, Š. Pančucha (bohatstvo), Urban H., Oliver Ejhledjefka
- emocionálny: (spor pre ženu) Silvester Bolebruch – Urban H. (Kristína), Oliver E. – S. Bolebruch (Eva), Polarita, láska -- nenávisť

Románová kritika: označovaný za jedno z najprepracovanejších, najlepších a najzrelších diel v slovenskej lit. Podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny z rokov 1905-1925.

Románové východiská sú:
1. spomienky na detstvo (prežil ho v Suchej nad Parnou a vo Vlčej Doline)
2. spomienky na rodičov
3. zobrazenie práce vinohradníkov

Základné románové vzťahy:
Babenka – prababka Alojzia Kristová = strážny anjel Vlčindolských Habdžovcov
Michal Habdža = je to Urbanov otec + Verona = Urbanova mama
Urban, Mikuláš, Jozefa, Filip = deti

Podoba lásky:
1. manželská- Urban a Kristína
2. rodičovská- láska detí k rodičom predovšetkým v 2. časti románu (Marek a Kristína)
3. neopätovaná- Silvester a Kristína, Filoména so srbským vojakom
4. oslobodzujúca- Marek a Lucia
5. obnovujúca- Jožko Bolebruch a Magdalénka

Rámcovanie diela: život, smrť
Románová kompozícia: je v súlade s predstavou cyklu života. Predstavuje odchod Urbana a Kristíny zo Zelenej Misy na začiatku diela resp. Mareka a Lucie na konci románu, čo symbolizuje porušenie tradícií, sociálnych záväzkov, ale aj nový začiatok.

román: Drevená dedina
Prevláda v ňom schematizmus, písaný je metódou sociálneho realizmu. Dej sa odohráva v dedine Stodoliste na Orave v roku 1945-1950. Autor tu opisuje proces kolektivizácie (združstevňovanie) a vznik komunistickej strany v Stodolišti na Orave v roku 1945-1950. Hlavnou témou je premena zaostalej dediny na dedinu novú.

Stodolište je rozdelené na 3. časti:
1. Horný koniec: žijú tu boháči
2. Dolný koniec: strední roľníci
3. Mrzáčka: najchudobnejší

dej: Dedinský boháči na čele s Jurajom Mikulom sa nechcú zmieriť s novým svetom, ktorý predstavuje chudobu vypálenej Mrzáčky. Dej románu tvoria osudy rodiny Jána Šechnára. Autor vykresľuje 3 generácie tejto rodiny. Najstarší Šechnár aj napriek svojmu veku príjma zmeny pozitívne. Jeho syn Martin- stredný ročník sa proti zmenám búri. Najmladší- Pavol sa vracia z koncentračného tábora a stáva sa symbolom novej spoločnosti, zakladá KS a stáva sa vedúcou osobnosťou kolektivizácie. Veľký priestor venuje autor opisu politických zmien na Slovensku, preto stráca román svoju umeleckú hodnotu. Na mnohých miestach pôsobí ako kronika- nedokončený

román: Svätá tma
Situovaný je na západnom Slovensku. Dej sa odohráva vo Svätom Jure. Začína v roku 1939 a končí 1945. Autor zobrazuje protifašistický odboj železničiara Klama a jeho rodiny.

Vladimír Mináč

zb. noviel: Na rozhraní - spoločným znakom všetkých noviel je obraz života v slovenskej dedine v 50. rokoch, ktoré charakterizuje proces kolektivizácie a filozofia jednoduchého človeka.

novela: Skaliny - hlavnou postavou je Jano Kompan, ktorý keď sa vrátil z vojny, zistil, že jeho brat gazduje na celom majetku. Janovi nechcel nič dať. V tom čase ponúkala dedina na predaj skaliny, t. j. kus zeme za dedinou, veľmi skalnatá pôda, kde sa nikdy nič neurodilo. Jano však po tejto pôde túžil, ale nemal peniaze na jej kúpu. Časť peňazí si preto požičal od brata a časť z banky. Začala sa pre neho ťažká práca. Vynášal skaly, vytrhané korene a snažil sa pôdu zúrodniť. Práca mu išla a dosahoval dobré výsledky. Neskôr sa oženil s Uľou. Bolo to dobré a pracovité dievča a on ju zapriahol do každej roboty. Do dediny ani neschádzali, stále iba pracovali. Uľa nepoznala úsmev, ani lásku, iba prácu. Mali dcéru Uľku, ktorej otec zakazoval kamarátky, nemala hračky a musela iba pracovať. Ona ale pracovať nevládala a prosila otca, aby súhlasil s jej štúdiom. Ten však o tom nechcel ani počuť. Uľka má suchoty a pred jeho očami zomiera. Vtedy si Jano uvedomil ako vlastne žil a pochopil, že zem je na nič, keď Uľka zomrela. Stále mu zneli v ušiach slová jeho kamaráta: „Zem nie je všetko, človek je prednejší“.