Slovenská medzivojnová literatúra (1918 – 1945)

Rozvíja sa v podmienkach prvej ČSR (28.10.1918) – priaznivejší kultúrny rozvoj. Hospodársky rozvoj bol asymetrický (v prospech Čechov), preto SNS už v roku 1918 predložila návrh na úpravu autonómneho postavenia Slovenska v prvej ČSR. Jej iniciatíva nebola naplnená.

Úspechy v kultúrnom živote
1919 – založenie Univerzity Komenského v Bratislave
1920 – založenie SND v Bratislave
- obnovenie činnosti Matice Slovenskej
- obnovenie literárnych časopisov

Slovenský umelci sledovali nové vývinové trendy v umení. Hlásili sa k programu Otváranie okien do Európy – uplatňovali rozmanité tvorivé podnety z európskej kultúry v našich podmienkach.

Prehľad umeleckých smerov a básnických skupín v poézii
1.) Prechodná generácia: Martin Rázus, Štefan Krčméry
2.) Nadrealizmus: Rudolf Fábry, Vladimír Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján
Brezina, Štefan Žáry
3.) Proletárska poézia: Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis, Daniel Okálik, Ján Rob Poničan, Andrej Siracký, Fraňo Kráľ
4.) Vitalizmus: Ján Smrek
5.) Neosymbolizmus: Emil Boleslav Lukáč, Valentín Beniak
6.) Katolícka moderna: Rudolf Dilong, Ján Harant, Pavel Gašparovič Hlbina, Janko Silan,
Ján Motulko, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Pavol Ušák – Oliva,
Svetoslav Veigl, Gorazd Zvonický
7.) Poézia biča: Andrej Žarnov

Vitalizmus
- (latinsky vita = život)- verše obsahujú život, nie je to filozofický smer, ktorý hlásal zásadu využiť svoj deň. V literatúre chcel zvestovať ľuďom lásku, krásu, radosť z pohybu a cestovania, z poznávania prírody, ale aj z premeny života pod vplyvom civilizácie.

Ján Smrek (1898-1982)
- vlastným menom Ján Čietek. Smrek ľutoval, že opustil rodnú zem, ale bez obrazu veľkomesta by bola jeho poézia chudobnejšia, jeho verše plynú voľne prirodzeným rytmom. Jeho poézia má podobu ľudovej piesne. Narodil sa v Lieskovom v rodine roľníka. V detskom veku osirel, vychovávali ho na evanjelickej fare v Modre (sirotinec). Začal sa učiť za obchodníka, dostal sa na front I.sv. vojny (vojak v Turecku a Palestíne), tu prekonal rôzne útrapy malárie. Po vojne vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Skúšal rôzne zamestnania (učiteľ, obchodník, teológ). Najúspešnejšie pracoval v novinárstve – Národné noviny. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. V Prahe založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán

B. skladba Básnik a žena – vzťah k žene vyjadril pokusom o básnickú poviedku. Sú to výpovede o citovom a mravnom vyznaní lásky. Básnik je takmer totožný s lyrickým hrdinom. Lyrický príbeh je rozvrhnutý do 4 ročných období. Rozhovor básnika a ženy, ktorí sedia v parku na lavičke. Meditácia o vzťahu muža a ženy, o láske a erotike, o láske ako večnej inšpirácii umenia, o poézii a jej poslaní. Básnikove náhľady na poéziu, vzťah života a skutočnosti, ktorí netreba chápať ako závrat či sen.

Skladba vyznieva harmonicky. Má 5 časí:
1.)V zasneženom parku
2.)Pokračovanie jarné
3.)Letná noc na vode
4.)Padajú listy
5.)Po desiatich rokoch