Lyrizačné tendencie v próze medzivojnového obdobia

Do slovenskej literatúry popri realistických tendenciách začali prenikať aj lyrizačné tendencie. Ich šíriteľmi sa stali predstavitelia, ktorí patrili do okruhu časopisov Mladé Slovensko, Svojeť. Spájala ich túžba po novom, pôsobivejšom umení.

Lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre majú 3 vývinové obdobia:
1.)Ornamentálna próza
2.)Lyricky tvarovaná próza
3.)Literárny naturizmus

1.) Ornamentálna próza
Ornamentalizmus je ozdobnosť jazyka a štýlu. Ich cieľom bolo povýšiť tvar umeleckého diela na úroveň moderných európskych diel. Autori vychádzali z expresionizmu – je to vzbura proti opisnému realizmu a konvenciám. Pri stvárňovaní skutočnosti sa ozývajú city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity. Literárne postavy sú nešťastné. V dielach prevláda ostrý rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním sploločnosti. Jednotlivé motívy sa spájajú bez časovej a logickej následnosti = snové postupy.

Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš

2.) Lyricky tvarovaná próza
Vychádzala z tradícii realizmu. Voľne nadväzovala na ornamentálnu prózu. Dominovala expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní).

Rozlišujeme 2 prúdy:
1.Mal bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém dediny a rozporu v nej
2.Uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov

V oboch prúdoch je hlavný hrdina poznačený rovnocennými životnými postojmi. Auori uprednostňovali pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa.

Predstavitelia: J.C. Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ján Bodenek, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská

3. Literárny naturizmus (próza)
V 20-tych rokoch sa začína v slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila v roku 1930 do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. V roku 1940 lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku. Lyrizácia sa prejavuje v literatúre z toho dôvodu, že po I. sv. vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tématikou) a prejavuje sa snaha niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. V 20-tych rokoch sa lyrizácia prejavuje v dielach s dedinskou tématikou a v 30-tych rokoch v dielach s vrchárskou tematikou. Lyrizovaná próza čiastočne nadväzuje na francúzsky regionalizmus, ktorého predstaviteľom bol Jean Gionó [žonó].

Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner

Znaky lyrizovanej prózy:
1.)Zobrazenie výnimočných postáv vo výnimočnom prostredí
2.)Orientácia na dedinský život, základný rozpor medzi životom „tam hor“ a „tam dolu“
3.)Postupný odklon od reálneho zobrazenia skutočnosti
4.)Hl. postava je málokedy zobrazená v konkrétnom čase, pohybuje sa v rovine fantazijnej
5.)Veľkú pozornosť autori venujú vnútornému životu postáv
6.)Subjektivizácia deja – vlastná predstava autora, skracuje sa dej na úkor zobrazenia
psychiky človeka
7.)Žánre – novela, rozprávka
8.)Využívanie básnických prostriedkov – metafory, personifikácie a tzv. ja rozprávanie –
rozprávačom je autor
9.)Stráca sa pásmo rozprávača a postáv
10.)Rozprávkovosť, tajuplnosť, fantázia
11.)Spojenie človeka s prírodou - naturizmus

Margita Figuli
Novela: Tri gaštanové kone s podtitulom Rozprávka
- vrcholné dielo.
dej: Magdaléna Maliariková prežila detstvo s Petrom. Ten sa po rokoch vracia do Leštín, aby požiadal Magdalénu o ruku. Na ceste stretáva Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jana Zápotočného – najbohatšieho gazdu v dedine, ktorí pašujú kone z Poľska. Na ceste do Leštín sa Peter dozvie, že Jano chce požiadať Magdalénu o ruku. Všetci traja sa vyberú k Maliarikovcom. Po prvýkrát sa Peter stretáva s Magdalénou v sypárni a dohodnú sa, že sa stretnú. Magdaléna však na stretnutie nepríde, pretože ju v ten večer kopne kôň. Aj napriek všetkému sa u Maliarikovcov konajú zásnuby. Peter sa preto rozhodne odísť, ale starý Maliarik ho presvedčí, aby zostal aspoň do pálenia svätojánskych ohňov. Tu sa Peter stretáva s Magdalénou a tá mu sľúbi, že bude odkladať svadbu sa Janom Zápotočným a vydá sa za Petra, keď sa ten spoločensky a materiálne vyrovná Janovi. Ak splní túto úlohu, príde na troch gaštanových koňoch. Ich rozhovor vypočuje Jano, zneuctí Magdalénu a prinúti ju vydať sa za neho. Peter zatiaľ plní úlohu a nič netuší. Po dvoch rokoch sa Peter vracia do Leštín. V krčme sa dozvie celú pravdu, aj to, že spolužitie s Janom sa stalo pre Magdalénu tragédiou. Chce odísť, ale nakoniec sa rozhodne navštíviť poslednýkrát Magdalénu. Zápotočných nájde na poli a stáva sa svedkom tragickej udalosti. Zápotočný bije koňa, pretože nevládze ťahať pluh. Kôň sa splaší a zraní Magdalénu. Po tejto udalosti sa Peter rozhodne zostať v dedine do chvíle, kým sa Magdaléna neuzdraví. Keď sa Magdaléna začne uzdravovať, Jano ju vyženie na dvor, všetko pozamyká, vypáli koňovi oko, na chrbát meno „Tulák“, a keď mu chce vypáliť druhé oko, kôň sa vzoprie a Jana zabije. Magdaléna sa nakoniec uzdraví a odchádza s Petrom do krajiny snov. Rozprávačom príbehu je Peter. Magdaléna sa stáva najkrajšou ženskou postavou v tvorbe predstaviteľov lyrizovanej prózy. Prostredníctvom príbehu vyjadrila autorka názor, že pokora, láska a oddanosť, bývajú odmenené. Peter a Magdaléna sa stávajú symbolmi čistej a utrpením zocelenej lásky. Kone symbolizujú čistotu, lásku a silu.

Vzťahy:
Maliarička - Magdaléna – matka nadovšetko miluje peniaze a majetok, preto núti svoju dcéru do svadby s Janom Zápotočným. Aj po Janovej smrti chce, aby jej dcéra zostala na majetku Zápotočného. Magdaléna sa nedokáže brániť a svoju matku vo všetkom poslúcha.

Maliarička - Peter – Maliarička nenávidí Petra, pretože je chudobný. Urobí všetko preto, aby zabránila vzťahu Petra a Magdalény. Peter si Magdaléninu mamu váži.

Maliarička - Zápotočný – obaja túžia po majetku a po peniazoch. Maliarička sa líška Zápotočnému a vždy stojí na jeho strane.

Peter - Magdaléna – tento vzťah symbolizuje veľkú lásku založenú na dôvere a obetavosti.

Znaky rozprávky:
1.)Dobro víťazí nad zlom
2.)Autorka využíva číslo 3, ktoré nadobúda magickú hodnotu – Tri gaštanové kone, Traja muži ľúbia Magdalénu, Dej sa odohráva na troch miestach, Peter zachráni trikrát Magdalénu