Slovenská preromantická a romantická literatúra
Revolučné hnutie v 30-tych rokoch zasahuje aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čele hnutia stála stredná vrstva a zemianstvo. Hnutie malo národnooslobovací charakter.
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
1.)Národnostného maďarského
2.)Hospodárskeho rakúskeho
Toto ovplyvnilo aj program novej generácie – štúrovcov.
V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Jej zakladateľom bol Karol Štúr a Samo Chalúpka.
Program: Spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, neskôr po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum to bol národný a politický program. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí, napr. Vychádzka na Devín, kde na znamenie vernosti slovanstvu účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj symbolické slovanské meno napr. Štúr prijal meno Velislav, Hurban – Miloslav. Vláda zakázala všetky študentské spolky a spoločnosti a v roku 1837 Spoločnosť česko - slovanská zanikla. Vedúci členovia spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúci katedry bol Palkovič, zástupca vedúceho Ľudovít Štúr. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. Štúra z katedry v roku 1843 odvolali. Jeho prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška báseň Nad Tatrou sa blýska. Otázka spisovného jazyka sa vyriešila v roku 1843, kedy bola uzákonená spisovná slovenčina, na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Základom bolo stredoslovenské nárečie a pravopis bol fonetický. Prvým dielom v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra.
Spolok Tatrín, ktorý podporoval uzákonenie spis. slovenčiny a vydával v tomto jazyku aj diela.
Andrej Sládkovič (1820 – 1872)
Lyricko-epická skladba Marína – dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti (vyrovnáva sa s predsudkami Štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene).
Báseň má dve časti:
1.)lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
2.)reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter
V prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Postupne sa prelína láska k dievčine s láskou k vlasti
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne
Marínu drahú v peknej otčine
A obe v jedno objímať !“
DEJ: Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. On je sklamaný. V ďalšej časti sa Marína mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako princíp panuje v celom vesmíre. Hrdina odoláva zvodom víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi.
„Víla ! Ty zostaň tam, v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi !“
Láska k národu sa môže stať pokračovaním lásky k žene. Záver vyznieva ako spomienka na krásnu lásku a poslaním človeka je vyplniť život krásou.
Slovenská medzivojnová literatúra (1918 – 1945)
Rozvíja sa v podmienkach prvej ČSR (28.10.1918) – priaznivejší kultúrny rozvoj. Hospodársky rozvoj bol asymetrický (v prospech Čechov), preto SNS už v roku 1918 predložila návrh na úpravu autonómneho postavenia Slovenska v prvej ČSR. Jej iniciatíva nebola naplnená.
Úspechy v kultúrnom živote
1919 – založenie Univerzity Komenského v Bratislave
1920 – založenie SND v Bratislave
- obnovenie činnosti Matice Slovenskej
- obnovenie literárnych časopisov
Slovenský umelci sledovali nové vývinové trendy v umení. Hlásili sa k programu Otváranie okien do Európy – uplatňovali rozmanité tvorivé podnety z európskej kultúry v našich podmienkach.
Prehľad umeleckých smerov a básnických skupín v poézii
1.) Prechodná generácia: Martin Rázus, Štefan Krčméry
2.) Nadrealizmus: Rudolf Fábry, Vladimír Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján
Brezina, Štefan Žáry
3.) Proletárska poézia: Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis, Daniel Okálik, Ján Rob Poničan, Andrej Siracký, Fraňo Kráľ
4.) Vitalizmus: Ján Smrek
5.) Neosymbolizmus: Emil Boleslav Lukáč, Valentín Beniak
6.) Katolícka moderna: Rudolf Dilong, Ján Harant, Pavel Gašparovič Hlbina, Janko Silan,
Ján Motulko, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Pavol Ušák – Oliva,
Svetoslav Veigl, Gorazd Zvonický
7.) Poézia biča: Andrej Žarnov
Vitalizmus
- (latinsky vita = život)- verše obsahujú život, nie je to filozofický smer, ktorý hlásal zásadu využiť svoj deň. V literatúre chcel zvestovať ľuďom lásku, krásu, radosť z pohybu a cestovania, z poznávania prírody, ale aj z premeny života pod vplyvom civilizácie.
Ján Smrek (1898-1982)
- vlastným menom Ján Čietek. Smrek ľutoval, že opustil rodnú zem, ale bez obrazu veľkomesta by bola jeho poézia chudobnejšia, jeho verše plynú voľne prirodzeným rytmom. Jeho poézia má podobu ľudovej piesne. Narodil sa v Lieskovom v rodine roľníka. V detskom veku osirel, vychovávali ho na evanjelickej fare v Modre (sirotinec). Začal sa učiť za obchodníka, dostal sa na front I.sv. vojny (vojak v Turecku a Palestíne), tu prekonal rôzne útrapy malárie. Po vojne vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Skúšal rôzne zamestnania (učiteľ, obchodník, teológ). Najúspešnejšie pracoval v novinárstve – Národné noviny. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. V Prahe založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán
B. skladba Básnik a žena – vzťah k žene vyjadril pokusom o básnickú poviedku. Sú to výpovede o citovom a mravnom vyznaní lásky. Básnik je takmer totožný s lyrickým hrdinom. Lyrický príbeh je rozvrhnutý do 4 ročných období. Rozhovor básnika a ženy, ktorí sedia v parku na lavičke. Meditácia o vzťahu muža a ženy, o láske a erotike, o láske ako večnej inšpirácii umenia, o poézii a jej poslaní. Básnikove náhľady na poéziu, vzťah života a skutočnosti, ktorí netreba chápať ako závrat či sen.
Skladba vyznieva harmonicky. Má 5 časí:
1.)V zasneženom parku
2.)Pokračovanie jarné
3.)Letná noc na vode
4.)Padajú listy
5.)Po desiatich rokoch
Lyrizačné tendencie v próze medzivojnového obdobia
Do slovenskej literatúry popri realistických tendenciách začali prenikať aj lyrizačné tendencie. Ich šíriteľmi sa stali predstavitelia, ktorí patrili do okruhu časopisov Mladé Slovensko, Svojeť. Spájala ich túžba po novom, pôsobivejšom umení.
Lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre majú 3 vývinové obdobia:
1.)Ornamentálna próza
2.)Lyricky tvarovaná próza
3.)Literárny naturizmus
1.) Ornamentálna próza
Ornamentalizmus je ozdobnosť jazyka a štýlu. Ich cieľom bolo povýšiť tvar umeleckého diela na úroveň moderných európskych diel. Autori vychádzali z expresionizmu – je to vzbura proti opisnému realizmu a konvenciám. Pri stvárňovaní skutočnosti sa ozývajú city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity. Literárne postavy sú nešťastné. V dielach prevláda ostrý rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním sploločnosti. Jednotlivé motívy sa spájajú bez časovej a logickej následnosti = snové postupy.
Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš
2.) Lyricky tvarovaná próza
Vychádzala z tradícii realizmu. Voľne nadväzovala na ornamentálnu prózu. Dominovala expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní).
Rozlišujeme 2 prúdy:
1.Mal bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém dediny a rozporu v nej
2.Uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov
V oboch prúdoch je hlavný hrdina poznačený rovnocennými životnými postojmi. Auori uprednostňovali pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa.
Predstavitelia: J.C. Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ján Bodenek, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská
3. Literárny naturizmus (próza)
V 20-tych rokoch sa začína v slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila v roku 1930 do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. V roku 1940 lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku. Lyrizácia sa prejavuje v literatúre z toho dôvodu, že po I. sv. vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tématikou) a prejavuje sa snaha niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. V 20-tych rokoch sa lyrizácia prejavuje v dielach s dedinskou tématikou a v 30-tych rokoch v dielach s vrchárskou tematikou. Lyrizovaná próza čiastočne nadväzuje na francúzsky regionalizmus, ktorého predstaviteľom bol Jean Gionó [žonó].
Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Znaky lyrizovanej prózy:
1.)Zobrazenie výnimočných postáv vo výnimočnom prostredí
2.)Orientácia na dedinský život, základný rozpor medzi životom „tam hor“ a „tam dolu“
3.)Postupný odklon od reálneho zobrazenia skutočnosti
4.)Hl. postava je málokedy zobrazená v konkrétnom čase, pohybuje sa v rovine fantazijnej
5.)Veľkú pozornosť autori venujú vnútornému životu postáv
6.)Subjektivizácia deja – vlastná predstava autora, skracuje sa dej na úkor zobrazenia
psychiky človeka
7.)Žánre – novela, rozprávka
8.)Využívanie básnických prostriedkov – metafory, personifikácie a tzv. ja rozprávanie –
rozprávačom je autor
9.)Stráca sa pásmo rozprávača a postáv
10.)Rozprávkovosť, tajuplnosť, fantázia
11.)Spojenie človeka s prírodou - naturizmus
Margita Figuli
Novela: Tri gaštanové kone s podtitulom Rozprávka
- vrcholné dielo.
dej: Magdaléna Maliariková prežila detstvo s Petrom. Ten sa po rokoch vracia do Leštín, aby požiadal Magdalénu o ruku. Na ceste stretáva Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jana Zápotočného – najbohatšieho gazdu v dedine, ktorí pašujú kone z Poľska. Na ceste do Leštín sa Peter dozvie, že Jano chce požiadať Magdalénu o ruku. Všetci traja sa vyberú k Maliarikovcom. Po prvýkrát sa Peter stretáva s Magdalénou v sypárni a dohodnú sa, že sa stretnú. Magdaléna však na stretnutie nepríde, pretože ju v ten večer kopne kôň. Aj napriek všetkému sa u Maliarikovcov konajú zásnuby. Peter sa preto rozhodne odísť, ale starý Maliarik ho presvedčí, aby zostal aspoň do pálenia svätojánskych ohňov. Tu sa Peter stretáva s Magdalénou a tá mu sľúbi, že bude odkladať svadbu sa Janom Zápotočným a vydá sa za Petra, keď sa ten spoločensky a materiálne vyrovná Janovi. Ak splní túto úlohu, príde na troch gaštanových koňoch. Ich rozhovor vypočuje Jano, zneuctí Magdalénu a prinúti ju vydať sa za neho. Peter zatiaľ plní úlohu a nič netuší. Po dvoch rokoch sa Peter vracia do Leštín. V krčme sa dozvie celú pravdu, aj to, že spolužitie s Janom sa stalo pre Magdalénu tragédiou. Chce odísť, ale nakoniec sa rozhodne navštíviť poslednýkrát Magdalénu. Zápotočných nájde na poli a stáva sa svedkom tragickej udalosti. Zápotočný bije koňa, pretože nevládze ťahať pluh. Kôň sa splaší a zraní Magdalénu. Po tejto udalosti sa Peter rozhodne zostať v dedine do chvíle, kým sa Magdaléna neuzdraví. Keď sa Magdaléna začne uzdravovať, Jano ju vyženie na dvor, všetko pozamyká, vypáli koňovi oko, na chrbát meno „Tulák“, a keď mu chce vypáliť druhé oko, kôň sa vzoprie a Jana zabije. Magdaléna sa nakoniec uzdraví a odchádza s Petrom do krajiny snov. Rozprávačom príbehu je Peter. Magdaléna sa stáva najkrajšou ženskou postavou v tvorbe predstaviteľov lyrizovanej prózy. Prostredníctvom príbehu vyjadrila autorka názor, že pokora, láska a oddanosť, bývajú odmenené. Peter a Magdaléna sa stávajú symbolmi čistej a utrpením zocelenej lásky. Kone symbolizujú čistotu, lásku a silu.
Vzťahy:
Maliarička - Magdaléna – matka nadovšetko miluje peniaze a majetok, preto núti svoju dcéru do svadby s Janom Zápotočným. Aj po Janovej smrti chce, aby jej dcéra zostala na majetku Zápotočného. Magdaléna sa nedokáže brániť a svoju matku vo všetkom poslúcha.
Maliarička - Peter – Maliarička nenávidí Petra, pretože je chudobný. Urobí všetko preto, aby zabránila vzťahu Petra a Magdalény. Peter si Magdaléninu mamu váži.
Maliarička - Zápotočný – obaja túžia po majetku a po peniazoch. Maliarička sa líška Zápotočnému a vždy stojí na jeho strane.
Peter - Magdaléna – tento vzťah symbolizuje veľkú lásku založenú na dôvere a obetavosti.
Znaky rozprávky:
1.)Dobro víťazí nad zlom
2.)Autorka využíva číslo 3, ktoré nadobúda magickú hodnotu – Tri gaštanové kone, Traja muži ľúbia Magdalénu, Dej sa odohráva na troch miestach, Peter zachráni trikrát Magdalénu
