,,Nepoznám nič úbohejšie pod Slnkom ako vás, bohovia“, volá Prométeus v Goetheo básni. Najodvážnejšie skutky, ktorými ľudia rušia zaužívaný poriadok a vyzývajú sa nazývajú prometeovské.

V starogréckom jazyku slovo „prometheus“ znamená predvídajúci. Toto meno sa mu veľmi hodí. Podľa gréckej mytológie totiž patril medzi titanov (oni boli niečo ako medzi stupeň bohov a ľudí), no keď bola vojna medzi titanmi a bohmi, Prométeus sa pripojil na stranu bohov, ktorí napokon zvíťazili. Za odmenu umožnili Prométeovi žiť slobodne a venovať sa umeniu, vede atď. Niektoré grécke báje ho dokonca pokladali za stvoriteľa človeka, ktorého vraj vytvoril z hliny. Pozn.: táto predstava sa veľmi nelíši od biblickej.

Prométeus potom v báji vystupuje ako symbol poznania a rozvoja, keď ľudí začne učiť ako pestovať obilie, krotiť kone, používať rastliny, lieky a podobne. No najväčšiu „revolúciu“ spôsobil, keď ľudom odovzdal tajomstvo ohňa napriek zákazu bohov. Hoci Prométeus vystupuje ako bojovník za ľudstvo, symbol vzoprenia a pokroku, jednoducho burič bez škrupúľ, hlavný boh Zeus akoby odmietal myšlienku pokroku a rozhodol sa Prométea kruto potrestať. Tu vidíme, že Zeus, ktorý by mal byť ako hlavný boh spravodlivý a vše vediaci prejavuje ľudskú ješitnosť, zaslepenie. Prométea teda pripútal ku skalám na Kaukaze a každý deň prilietal sup a požieral jeho pečeň, ktorá mu cez noc znovu dorástla. Podľa pokračovania tohto mýtu ho, po niekoľkých rokoch mučenia vyslobodil až Herakles (rímsky Herkules), ktorý ho uviedol späť na Olymp, kde prebýval naďalej s bohmi, ktorým vždy vzdoroval.

Dodnes slovo „prométeus“ vyjadruje vzdor, vzoprenie proti vyššej moci a útlaku pre dobrú vec aj za cenu nepríjemných následkov.

Neskôr si mnohé kmene vytvorili vlastné mýty o Prométeovi ako o dávnom predkovi svojho kmeňa, ktorý priniesol, alebo stvoril oheň, o veľkom bojovníkovi, ktorý očistil Zem od príšer a zabezpečil svojím blízkym pokojný život, a o hrdinovi, ktorý sa pustil do boja s vodou a naučil ľudí stavať hrádze a kanály atď. Mýtická postava Prométea a jeho osud sa v jednotlivých storočiach stvárňoval rozdielne. Dramatik Aischylos (5 stor. p.n.l.) venoval legende o Prométeovi trilógiu. Prométeus prikovaný na skale na Kaukaze v nej hovorí: „Schybil som rád a nemienim to zapierať. Chtiac ľudom pomôcť, seba uvrhol som v strasť! Už z týchto stručných slov môžeš pochopiť: odo mňa majú všetky umenia!“

Vďaka Prométeovi mali ľudia oheň, umenie a vedu. Podľa tejto legendy platí jedno: Toho kto trpí za iných možno fyzicky zničiť, ale pre nich ostane nesmrteľný.