Maturitná téma rozvoj drámy v medzivojnovej slovenskej literatúre

• 1918 znamenala aj rozvoj dramatickej tvorby, pretože na Slovensku vznikli tri profesionálne divadlá: SND v Bratislave ( 1919 ), Východoslovenské národné divadlo v Košiciach ( 1924 ), Slovenské ľudové divadlo v Nitre ( 1939 )
• Po 2.sv. vojne vznikli divadlá vo všetkých väčších mestách
• Hrávali sa v nich hry slov. klasikov Jána Chalupku, Hronského, Tajovského a Palárika i hry svetových klasikov
• K najvýznamnejším profesionálnym hercom patrili Andrej Bagar, Jozef Kello, Ján Borodáč, Oľga Borodáčová – Országhová a Hana Meličková..
• Dramatickej tvorbe sa venovali aj súčasníci I. Stodola, J. Barč-Ivan, P. Zvon

Ivan Stodola – Bačova žena

Tragédia v troch dejstvách – 1. dejstvo sa odohráva v biednej, ale čistej izbe, kde býva bača Mišo so ženou a s dvoma synmi; 2. dejstvo v kaštieli; 3. dejstvo v noci na salaši medzi vysokými vrchmi. Tragédia má svoje korene v klasickej antickej tragédii; námet čerpal z prostredia liptovských hôr; autor rozpracoval štyri motívy: Evinu lásku k deťom, tvrdú sociálnu skutočnosť, údajnú smrť Ondreja, nenávisť Ondrejovej matky k Eve; konflikt hry je psychologický a mravný, má príčiny vo vysťahovalectve a sociálnom nedostatku; podnecovateľom zla bola matka Ondreja, kt. stále verila, že syn žije; Eve nenávistne vyčítala zlé gazdovanie, vydaj a jej druhé dieťa nazvala pankhartom; nábeh k antickej tragédii naznačuje monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky, Ondrejov monológ k Bohu i osudovosť naplnenia minulosti.

Eva je ženou baču Miša. Mišo je jej druhý manžel, prvý, bača Ondrej Muranica, odišiel pred rokmi do Ameriky. V bani, kde pracoval, došlo k výbuchu a Eva dostala oznámenie od spoločnosti, že jej manžel zomrel pri nešťastí. Eva má dvoch synov – Ondríka z prvého manželstva a Miška z druhého manželstva. Rodina žije na svätojurskom panstve v chudobe, skromne, ale v šťastí a porozumení. Ich pohodu narúša jedine nenávisť Evinej bývalej svokry, kt. jej nevie odpustiť, že sa vydala opäť. Je presvedčená, že jej syn nezomrel, veď jeho mŕtvola sa nenašla. Bača Mišo sa vracia domov s chýrom, že svätojurské panstvo kúpil akýsi „Amerikán“. Po príchode nového pána v ňom Eva spozná svojho prvého manžela, o kt. si myslela, že je mŕtvy. Ondrej sa nasťahuje do kaštieľa a celý majetok dá prepísať na Evino meno. Zoberie si k sebe aj matku, dáva pohostiť celé služobníctvo. Zavolá si starého baču a spolu spomínajú na roky, kt. strávili medzi horami. Ondrej mu rozpráva, ako v Amerike v tmavých baniach túžil za tými horami a lúkami.

Dá si zavolať Miša, a aby sa ho zbavil, navrhuje mu, že mu zaplatí cestu do Ameriky, vybaví slušnú prácu a ešte pridá aj šek na pätnásťtisíc dolárov. On súhlasí, ale iba ak pôjde s Evou. Ondrej rieši situáciu kruto: vyháňa Miša z panstva a zbavuje ho miesta baču. Zdesená Eva sa vyberie za ním do kaštieľa a prosí ho o zmilovanie. Ondrej sa jej vyhráža, že jej zoberie syna. Žiada ju, aby sa k nemu vrátila. Eva sa mu snaží vysvetliť, že nemôže opustiť Miša, kt. ju zachránil pred biedou a je dobrým otcom obidvom deťom. Ondrej porozpráva Eve, že pri výbuchu v bani stratil pamäť. Nemal pri sebe žiadne doklady, iba svoje našetrené peniaze. Pamäť sa mu vrátila až po rokoch, pri železničnom nešťastí. Prvou loďou sa vybral domov. Chcel Evu prekvapiť a zastavil sa na pozemkovom úrade, aby jej za našetrené peniaze kúpil aspoň kúsok role.

Na úrade sa dozvedel, že za toľké peniaze môže kúpiť celé svätojurské panstvo, kt. je práve na predaj. Tak sa stal majiteľom kaštieľa a celého panstva i so služobníctvom. Eva je zmätená a nešťastná, nevie, čo má robiť. Majetok a bohatstvo nechce, jej najväčším pokladom sú synovia. Miša však zožiera žiarlivosť, a keď ho Eva prosí, aby spoločne odišli do Ameriky, vyhlási, že on sa už rozhodol – odíde a zoberie aj syna Miška a ona nech si zostane na svojom panstve. Eva si zúfa. Vtom prichádza aj Ondrej a oznamuje Eve, že syn Ondrík je u neho a nemieni ho už Eve vrátiť. Medzi chlapmi sa strhne bitka. Eva, kt. sa žiarliví muži chystali pripraviť o oboch synov, spácha samovraždu – prekole sa nožom. Jej posledné slová sú: „Teraz ma už obidvaja máte.“

Július Brač – Ivan – Matka

Dráma z baníckeho prostredia v troch dejstvách; popri dôraze na nadľudskú silu materinskej lásky má hra teologický rozmer. Matkino vizionárstvo a jej predtuchy upozorňujú na otázku fatálnosti. Matkina obeta vyrovnáva pomer síl medzi synmi: silným Janom a slabým Paľom. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti Bohu ( osudu ), proti jeho rozhodnutiu, kt. vedela vždy dopredu a nedokázala mu zabrániť. Rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť nestali skutočnosťou. Dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je vybičované v každej scéne do krajnosti; často je tu nastoľovaná otázka života a smrti. Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy: matkine vidiny; text je vzrušený, a preto aj fragmentárny, má veľa nedokončených viet.

Tragédia pozostáva z troch dejstiev. Dej sa odohráva v chudobnej baníckej chalupe. Hlavná hrdinka hry, Anna Pavlíčka, je vdova. Anna má zvláštnu schopnosť, kt, ju napĺňa strachom – dokáže predvídať budúcnosť. Anna má dvoch synov – Jana a Paľa. Jano pracuje v bani a Paľo je už štvrtý rok v Amerike. ( Jano a Paľo sa nikdy nemali radi, Jano sa správal k bratovi nepriateľsky, žiarlil na neho, zdalo sa mu, že matka má rada len Paľa. Matka viedla Paľa od malička k tomu, aby bratovi radšej ustúpil. Preto po otcovej smrti súhlasil aj s tým, že Jano zostane doma a on odíde do Ameriky. ). Matka má zase vidinu – vidí Paľa, ako sa chudobný a biedny vracia z Ameriky domov a prináša bratovi do daru nôž. Keď porozpráva Janovi svoju vidinu, ten ju nazlostený žiada, aby o tom radšej nikomu nehovoril, lebo už i tak sa smejú, že má bláznivú matku. Po jeho odchode sa matka od susedky dozvie, že Jano dvorí Katke, dievčaťu, s kt. chodil Paľo pred tým, než odišiel do Ameriky. Matkina vidina sa splní – Paľo sa vráti domov. Jano ho privíta s hnevom a s posmechom, vyčíta mu, že v Amerike nič nezarobil a vrátil sa domov ako chudobný bedár. Matka s hrôzou sleduje, ako Paľo vybaľuje darčeky – jej doniesol modlitebnú knižku a bratovi nôž. Matke sa pred očami mihne znovu vidina, kt. jej napovedala, že dôjde k tragédii. Vytrhne Paľovi nôž z ruky a ukryje ho. Smutne mu hovorí, že sa nemal vracať domov.

Prejde takmer rok, vzťah medzi bratmi je stále horší. Jano sa vyhráža bratovi, že ho zabije. Teraz naňho žiarli už aj kvôli Katke, cíti, že ona má ešte stále rada Paľa. V ďalšom videní sa matke zjaví obraz, v kt. vidí, ako sa Jano s nožom v ruke vrhá na Paľa a zabíja ho. Aby predišla tragédii, tvári sa pred Janom, že sa hnevá na Paľa a vyháňa ho z domu. Práve vtedy prichádza Katka, kt. sa rozišla s Janom a navrhuje Paľovi, aby sa presťahoval k nim. Paľo odchádza s bolesťou v srdci. Jano sa chystá na zábavu, je nepriateľský k matke, ona mu vyčíta jeho správanie a zlú povahu. Nájde nôž, kt. matka ukryla, a vezme ho so sebou. Paľo s Katkou prichádzajú navštíviť matku. Paľo už pochopil, že matka ho vyhnala z domu iba preto, aby mu zachránila život. Prišli aby oznámili matke, že sa budú brať a že po svadbe odídu niekam do sveta, kde ich Jano nenájde. Matka im hovorí, že nemusia odísť, lebo ona už našla iný spôsob riešenia. Pošle Katku domov pod zámienkou, že sa ešte chce porozprávať so synom. Naschvál zdržuje Paľa, vie, že Jano príde domov, keď sa dozvie, že Paľo je u nich.

A Jano skutočne prichádza, je plný hnevu a trpkosti. Správa sa k bratovi nepriateľsky, vysmieva sa mu, dáva mu najavo, že mu závidí Katku i majetok jej bohatého otca. Vytiahne nôž a chce sa vrhnúť na Paľa. Presne tento obraz videla matka vo vidine. Zhasne lampu, skočí pred Paľa a jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky.