Literárny almanach mladých Napred, kt. v r. 1871 zostavil P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell, pobúril „otcov národa“ a vyvolal ich kritiku a zamietnutie. Staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom odmietla slobodu prejavu, túžbu po tematickej šírke, štylistickej veršovej novosti. Za nástup realizmu môžeme považovať vydanie zbierky básní S. H. Vajanského Tatry a more. O rok neskôr v časopise Orol uverejnili Vajanský a Škultéty sériu úvah pod názvom Kritické listy, kde si formou fingovanej literárnej korešpondencie vymieňali názory na aktuálne problémy poézie a prózy. Práve tu formulovali ideovo-estetický program pre celú nastávajúcu generáciu. Žiadali striktne dodržiavať sylabotonický veršový systém. Obaja spoločne obnovili vydávanie literárneho časopisu Slovenské pohľady, lebo literárnu kritiku považovali za veľmi dôležitú.
Realizmu rozdeľujeme na 2 obdobia:


1.prvá vlna ( 1880- 1900 ) – opisný realizmus: Vajanský
Hviezdoslav
Vansová
Šoltésová
Kukučín

znaky prevej vlny:

• poézia – dominuje sylabotonický veršový systém – každý verš mal rovnaký počet slabík; systém s ustáleným počtom slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch,
• forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby,
• próza – žáner: kresba, črta, poviedka, novela, román ( považuje sa za vrchol tvorivého úsilia ),
  témy: príklon k súčasným témam, opisujú materiálne bohatstvo, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus, zobrazujú dedinská tematiku, ale ešte nesiahali na tabuizované témy, videli len čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ,
• pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, zobrazenie zemianstva a jeho úlohy v spoločnosti,
• propagácia slovenčiny, orientácia na hovorový jazyk,
• dráma – najmenej rozvinutý literárny druh.

V tvorbe staršej generácie realistov mala ešte dôležitú úlohu tematika zamianstva
a problematika národného útlaku.


2.druhá vlna – kritický realizmus: Tajovský
Timrava
Čajak
Podjavorinská

znaky druhej vlny:

• poézia: jazykovo-gramatická zložka básní sa zjednodušila,
• témy básní: vnútorný citový život lyrického subjektu
• próza: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho sociálnu situáciu, úsilie analyzovať skutočnosť,
• spisovatelia namiesto vyzdvihovania národného života pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať aj medzi jednotlivými príslušníkmi národa,
• diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev,
• autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob
• dráma: oživuje je ľudová reč postáv, realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života.

Mladšia generácia spisovateľov priniesla kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy. Ich hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších, najchudobnejších vrstiev. Boli to skutočné, reálne postavy odpozorované zo života. Prevláda krátka próza s dedinskou tematikou.

Kukučín – Dom v stráni
Román z prostredia Dalmácie. Kukučín v ňom zachytáva 3 spoločenské vrstvy:

1. statkári – zemanmi = šora Anzula a jej syn Niko Dubčic
2. sedliactvo = težak ( sedliak ) Mate Berac a jeho rodina
3. podnikatelia = nastupujúca kapitalistická vrstva – obchodník Zandome

Dej románu je priamočiary, dynamický. Autor využíva on-rozprávanie z niekoľkými retrospektívami, prevládajú monologické nad dialogickými časťami. V úvode každej kapitoly autor opisuje rôzne spoločenské udalosti, napr. hody, náboženské procesie a pod. podrobnejšie opisuje aj ľud. zvyky, tance a rozmanité prostredie. Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, dominuje tu zobrazenie kolobehu života, láska a smrť; predstavy dvoch mladých ľudí – Nika a Katice – sa rozbiju o tvrdú realitu spoločenských rozdielov; zobrazil dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť; smrť Mateho Berca – v zime – symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej dcéry Katice, kt. prijíma lásku najprv odmietnutého sedliaka Paška, naznačuje ľudské zmierenie postáv.