Svetová lit.
Spoločensko-historické pomery: Narastajúca miera industrializácie, rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu, ale i nacionalizmu a rozmach technických i prírodných vied, to sú sprievodné znaky 19. st. Rozvoj priemyslu a prírodných vied našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu. Zakladateľom bol August Comte a táto filozofia zdôrazňovala objektívne poznanie skutočnosti. Pozitivisti za skutočné pokladali iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentmi dokázať. Vznikajú nové národné štáty ( Belgicko, Grécko, Rumunsko ), iné sa zjednocujú ( Taliansko, Nemecko ). Na konci storočia sa objavujú prvé organizované politické strany. Vládne systémy v jednotlivých európskych štátoch sa líšia, napriek tomu sa v priebehu tohto obdobia rozšírilo po Európe niekoľko revolučných vĺn; absolutistické monarchie strácajú pôdu pod nohami. 19. st. sa odvíjalo tiež v znamení populačnej explózie a veľkej migrácie obyvateľstva, najmä do Ameriky.
Umelci sa v literatúre snažia o komplexnosť zobrazenia. Človek, jeho prostredie a spoločenský život sú zobrazené s úsilím o čo najväčšiu pravdivosť; kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak – vyhľadáva ich ( prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nervy atď. ). Realisti sa snažia vystihnúť všeobecný charakterový typ ( typizácia: vlastnosti istého typu sú charakteristické pre množstvo podobných ľudí z tej spoločenskej vrstvy, kt. reprezentujú ). Typy majú často negatívny charakter, záporné vlastnosti sú vyexponované do symbolickej podoby. Realizmus nachádza postavy vo všetkých spoločenských vrstvách, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie. Spisovatelia používajú nové výrazové prostriedky – oproti patetickému romantizmu sa v ich dielach objavujú všetky vrstvy jazyka ( nárečia, hovorové výrazy, archaizmy, argot atď. ). Z hľadiska žánru sú pre realizmus typické väčšie prozaické útvary ( najmä román ), epická poézia a spoločenské drámy.
Balzac – Otec Goriot
Román zobrazuje tragédiu otcovskej lásky schopnej najväčších obetí pre dcéry, aby sa dostali do vznešenej spoločnosti. Goriot bývalý úspešný obchodník, teraz žije opustený v penzióne. Penzión je symbolom rozvrstvenosti spoločnosti – čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí. Kým mal peniaze, tak podporoval svoje dcéry a prispieval im na ich nákladný život. Nevďačné dcéry sa za neho hanbia a nestýkajú sa s ním. O Goriota sa stará študent Rastignac, kt. odsudzuje cynizmus obidvoch dcér – Anastázie a Delfíny. Pod vplyvom utečeného zločinca sa však mení, vzdáva sa pôvodných predsavzatí a víťazí v ňom ctižiadostivosť a karierizmus. Goriot umiera v chudobe, sám a opovrhnutý. V závere vyzýva na súboj spoločnosť keď hovorí: „A teraz uvidíme kto z koho.“ Dielo je kritické ku spoločnosti, v kt. nie je miesto pre cit a poctivosť. Akýkoľvek cit, ak je úprimný a otvorený, je považovaný za slabosť. Ľudské vzťahy a mravné hodnoty sú prepočítané na peniaze.
Slovenská lit.
Spoločensko-historické pomery: Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. V centre pozornosti mladej generácie spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť. Zamerali s hlavne na analýzu charakterov, svoje postavy už neidealizovali ako spisovatelia v období romantizmu, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek. Rozvíjala sa najmä próza, obzvlášť dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii vystriedala sylabický verš zložitejšia sylabotonická prozódia.
V r. 1874 boli na príkaz vlády a ministra školstva zrušené všetky tri slovenské gymnáziá a až do r. 1918 neexistovala jediná slovenská stredná škola. Počas nasledujúceho roka minister vnútra K. Tisa zrušil aj Maticu slovenskú. Sociálna bieda ľudu narastala ( panovník schválil čeľadnícky zákon, kt. umožňoval telesné tresty ), na dedine sa vzmáhala bieda, hlad, ľudí trápili choroby. Hlavná politická sila v období dualizmu – Slovenská národná strana – bola v trvalej opozícii voči uhorskej vláde a silám, kt. nerešpektovali národnú svojbytnosť Slovákov. Orientáciou na Rusko a presadzovaním politickej pasivity sa dostávala na konzervatívne pozície a mladšie generácie to právom kritizovali. V r. 1882 slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan, kt. organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, oboznamoval českú spoločnosť so slovenskou kultúrou a podnecoval záujem o dianie na Slovensku. V 60-tychrokoch sa kultúrnym centrom stal Martin. Bolo to chudobné mestečko s malým počtom oby. Vznikla tu kníhtlačiareň, ženský spolok Živena, kt. šíril osvetu hlavne v oblasti ľudovej tvorby. V r. 1872 založili stálu ochotnícku scénu – Slovenský spevokol, od r 1895 existovala Muzeálna slovenská spoločnosť, kt. prvým predsedom sa stal A. Kmeť. Podarilo sa tu postaviť Národný dom ( súčasná stará budova Divadla SNP ). V Martine v tej dobe žilo veľa národných dejateľov:
- Svetozar Hurban Vajanský
- Karol Kuzmány
- Viliam Paulíny – Tóth
- Jozef Škultéty
Koncom 19. st. začali vydávať Ľudové noviny redaktori A. Bielik a A. Hlinka, kt. spolupracovali s hlasistami a reprezentovali formujúci sa slovenský katolícky prúd. Aktívne pracovali medzi slovenským ľudom, zakladali hospodárske spolky, usilovali sa hospodársky a mravne pozdvihnúť hlavne slovenské roľníctvo. V tomto období vznikla aj ďalšia skupina – hlasisti, kt. sa pomenovala podľa časopisu Hlas. Vedúcimi osobnosťami boli Vavro Šrobár a Pavol Blaho. Hlasisti odsudzovali národnostný útlak, považovali ho za príčinu zaostalosti Uhorska. Kritizovali konzervatívny program a rusofilstvo martinského centra SNS. Odmietali izolovanosť slovenského politického života od diania v Európe. Žiadali demokratické reformy štátnej správy, všeobecné volebné právo, zriadenie slovenských stredných škôl a univerzity. Boli stúpencami československej národnej jednoty. Zdôrazňovali drobnú každodennú prácu, úsilie za lepšie hospodárenie. Neuznávali literatúru o zemianskych kaštieľoch a hrdinoch. Pod vplyvom hlasistických aspektov zosilnel v literatúre kritický pohľad na život.
Literárny almanach mladých Napred, kt. v r. 1871 zostavil P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell, pobúril „otcov národa“ a vyvolal ich kritiku a zamietnutie. Staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom odmietla slobodu prejavu, túžbu po tematickej šírke, štylistickej veršovej novosti. Za nástup realizmu môžeme považovať vydanie zbierky básní S. H. Vajanského Tatry a more. O rok neskôr v časopise Orol uverejnili Vajanský a Škultéty sériu úvah pod názvom Kritické listy, kde si formou fingovanej literárnej korešpondencie vymieňali názory na aktuálne problémy poézie a prózy. Práve tu formulovali ideovo-estetický program pre celú nastávajúcu generáciu. Žiadali striktne dodržiavať sylabotonický veršový systém. Obaja spoločne obnovili vydávanie literárneho časopisu Slovenské pohľady, lebo literárnu kritiku považovali za veľmi dôležitú.
Realizmu rozdeľujeme na 2 obdobia:
1.prvá vlna ( 1880- 1900 ) – opisný realizmus: Vajanský
Hviezdoslav
Vansová
Šoltésová
Kukučín
znaky prevej vlny:
- poézia – dominuje sylabotonický veršový systém – každý verš mal rovnaký počet slabík; systém s ustáleným počtom slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch,
- forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby,
- próza – žáner: kresba, črta, poviedka, novela, román ( považuje sa za vrchol tvorivého úsilia ),
témy: príklon k súčasným témam, opisujú materiálne bohatstvo, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus, zobrazujú dedinská tematiku, ale ešte nesiahali na tabuizované témy, videli len čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ, - pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, zobrazenie zemianstva a jeho úlohy v spoločnosti,
- propagácia slovenčiny, orientácia na hovorový jazyk,
- dráma – najmenej rozvinutý literárny druh.
V tvorbe staršej generácie realistov mala ešte dôležitú úlohu tematika zamianstva
a problematika národného útlaku.
2.druhá vlna – kritický realizmus: Tajovský
Timrava
Čajak
Podjavorinská
znaky druhej vlny:
- poézia: jazykovo-gramatická zložka básní sa zjednodušila,
- témy básní: vnútorný citový život lyrického subjektu
- próza: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho sociálnu situáciu, úsilie analyzovať skutočnosť,
- spisovatelia namiesto vyzdvihovania národného života pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať aj medzi jednotlivými príslušníkmi národa,
- diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev,
- autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob
- dráma: oživuje je ľudová reč postáv, realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života.
Mladšia generácia spisovateľov priniesla kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy. Ich hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších, najchudobnejších vrstiev. Boli to skutočné, reálne postavy odpozorované zo života. Prevláda krátka próza s dedinskou tematikou.
Kukučín – Dom v stráni
Román z prostredia Dalmácie. Kukučín v ňom zachytáva 3 spoločenské vrstvy:
- statkári – zemanmi = šora Anzula a jej syn Niko Dubčic
- sedliactvo = težak ( sedliak ) Mate Berac a jeho rodina
- podnikatelia = nastupujúca kapitalistická vrstva – obchodník Zandome
Dej románu je priamočiary, dynamický. Autor využíva on-rozprávanie z niekoľkými retrospektívami, prevládajú monologické nad dialogickými časťami. V úvode každej kapitoly autor opisuje rôzne spoločenské udalosti, napr. hody, náboženské procesie a pod. podrobnejšie opisuje aj ľud. zvyky, tance a rozmanité prostredie. Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, dominuje tu zobrazenie kolobehu života, láska a smrť; predstavy dvoch mladých ľudí – Nika a Katice – sa rozbiju o tvrdú realitu spoločenských rozdielov; zobrazil dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť; smrť Mateho Berca – v zime – symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej dcéry Katice, kt. prijíma lásku najprv odmietnutého sedliaka Paška, naznačuje ľudské zmierenie postáv.
