referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
Maturitná téma realizmus vo svetovej a slovenskej literatúre – porovnanie
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vamp
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 862
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 

Svetová lit.

Spoločensko-historické pomery: Narastajúca miera industrializácie, rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu, ale i nacionalizmu a rozmach technických i prírodných vied, to sú sprievodné znaky 19. st. Rozvoj priemyslu a prírodných vied našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu. Zakladateľom bol August Comte a táto filozofia zdôrazňovala objektívne poznanie skutočnosti. Pozitivisti za skutočné pokladali iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentmi dokázať. Vznikajú nové národné štáty ( Belgicko, Grécko, Rumunsko ), iné sa zjednocujú ( Taliansko, Nemecko ). Na konci storočia sa objavujú prvé organizované politické strany. Vládne systémy v jednotlivých európskych štátoch sa líšia, napriek tomu sa v priebehu tohto obdobia rozšírilo po Európe niekoľko revolučných vĺn; absolutistické monarchie strácajú pôdu pod nohami. 19. st. sa odvíjalo tiež v znamení populačnej explózie a veľkej migrácie obyvateľstva, najmä do Ameriky.

Umelci sa v literatúre snažia o komplexnosť zobrazenia. Človek, jeho prostredie a spoločenský život sú zobrazené s úsilím o čo najväčšiu pravdivosť; kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak – vyhľadáva ich ( prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nervy atď. ). Realisti sa snažia vystihnúť všeobecný charakterový typ ( typizácia: vlastnosti istého typu sú charakteristické pre množstvo podobných ľudí z tej spoločenskej vrstvy, kt. reprezentujú ). Typy majú často negatívny charakter, záporné vlastnosti sú vyexponované do symbolickej podoby. Realizmus nachádza postavy vo všetkých spoločenských vrstvách, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie. Spisovatelia používajú nové výrazové prostriedky – oproti patetickému romantizmu sa v ich dielach objavujú všetky vrstvy jazyka ( nárečia, hovorové výrazy, archaizmy, argot atď. ). Z hľadiska žánru sú pre realizmus typické väčšie prozaické útvary ( najmä román ), epická poézia a spoločenské drámy.

Balzac – Otec Goriot
Román zobrazuje tragédiu otcovskej lásky schopnej najväčších obetí pre dcéry, aby sa dostali do vznešenej spoločnosti. Goriot bývalý úspešný obchodník, teraz žije opustený v penzióne. Penzión je symbolom rozvrstvenosti spoločnosti – čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí. Kým mal peniaze, tak podporoval svoje dcéry a prispieval im na ich nákladný život. Nevďačné dcéry sa za neho hanbia a nestýkajú sa s ním. O Goriota sa stará študent Rastignac, kt. odsudzuje cynizmus obidvoch dcér – Anastázie a Delfíny. Pod vplyvom utečeného zločinca sa však mení, vzdáva sa pôvodných predsavzatí a víťazí v ňom ctižiadostivosť a karierizmus. Goriot umiera v chudobe, sám a opovrhnutý. V závere vyzýva na súboj spoločnosť keď hovorí: „A teraz uvidíme kto z koho.“ Dielo je kritické ku spoločnosti, v kt. nie je miesto pre cit a poctivosť. Akýkoľvek cit, ak je úprimný a otvorený, je považovaný za slabosť. Ľudské vzťahy a mravné hodnoty sú prepočítané na peniaze.


Slovenská lit.
Spoločensko-historické pomery: Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. V centre pozornosti mladej generácie spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť. Zamerali s hlavne na analýzu charakterov, svoje postavy už neidealizovali ako spisovatelia v období romantizmu, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek. Rozvíjala sa najmä próza, obzvlášť dedinská poviedka a spoločenská novela, v poézii vystriedala sylabický verš zložitejšia sylabotonická prozódia.

V r. 1874 boli na príkaz vlády a ministra školstva zrušené všetky tri slovenské gymnáziá a až do r. 1918 neexistovala jediná slovenská stredná škola. Počas nasledujúceho roka minister vnútra K. Tisa zrušil aj Maticu slovenskú. Sociálna bieda ľudu narastala ( panovník schválil čeľadnícky zákon, kt. umožňoval telesné tresty ), na dedine sa vzmáhala bieda, hlad, ľudí trápili choroby. Hlavná politická sila v období dualizmu – Slovenská národná strana – bola v trvalej opozícii voči uhorskej vláde a silám, kt. nerešpektovali národnú svojbytnosť Slovákov. Orientáciou na Rusko a presadzovaním politickej pasivity sa dostávala na konzervatívne pozície a mladšie generácie to právom kritizovali. V r. 1882 slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan, kt. organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, oboznamoval českú spoločnosť so slovenskou kultúrou a podnecoval záujem o dianie na Slovensku. V 60-tychrokoch sa kultúrnym centrom stal Martin. Bolo to chudobné mestečko s malým počtom oby. Vznikla tu kníhtlačiareň, ženský spolok Živena, kt. šíril osvetu hlavne v oblasti ľudovej tvorby. V r. 1872 založili stálu ochotnícku scénu – Slovenský spevokol, od r 1895 existovala Muzeálna slovenská spoločnosť, kt. prvým predsedom sa stal A. Kmeť. Podarilo sa tu postaviť Národný dom ( súčasná stará budova Divadla SNP ). V Martine v tej dobe žilo veľa národných dejateľov:

  • Svetozar Hurban Vajanský
  • Karol Kuzmány
  • Viliam Paulíny – Tóth
  • Jozef Škultéty

Koncom 19. st. začali vydávať Ľudové noviny redaktori A. Bielik a A. Hlinka, kt. spolupracovali s hlasistami a reprezentovali formujúci sa slovenský katolícky prúd. Aktívne pracovali medzi slovenským ľudom, zakladali hospodárske spolky, usilovali sa hospodársky a mravne pozdvihnúť hlavne slovenské roľníctvo. V tomto období vznikla aj ďalšia skupina – hlasisti, kt. sa pomenovala podľa časopisu Hlas. Vedúcimi osobnosťami boli Vavro Šrobár a Pavol Blaho. Hlasisti odsudzovali národnostný útlak, považovali ho za príčinu zaostalosti Uhorska. Kritizovali konzervatívny program a rusofilstvo martinského centra SNS. Odmietali izolovanosť slovenského politického života od diania v Európe. Žiadali demokratické reformy štátnej správy, všeobecné volebné právo, zriadenie slovenských stredných škôl a univerzity. Boli stúpencami československej národnej jednoty. Zdôrazňovali drobnú každodennú prácu, úsilie za lepšie hospodárenie. Neuznávali literatúru o zemianskych kaštieľoch a hrdinoch. Pod vplyvom hlasistických aspektov zosilnel v literatúre kritický pohľad na život.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.