Slovenská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

Spoločensko-historické pomery: Po rozpade Rakúsko - Uhorska vznikla 28. 10. 1918 ČRS. Nový štát zbavil Slovákov maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu, zvýšil vzdelanosť obyvateľstva, slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia. Vznikli slovenské kultúrne ustanovizne: Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, obnovená činnosť Matice slovenskej. Zakladajú sa nové vydavateľstvá, vychádza množstvo kníh a časopisov – Slovenské pohľady ( obnovil ich Š. Krčméry ), Mladé Slovensko, Svojeť, Elán, Tvorba, Vatra a DAV. Napriek tomu naďalej existovalo vysťahovalectvo, problém uplatnenia novej slovenskej inteligencie, korupcia, brzdenie hospodárskeho vývoja. Po víťazstve národného socializmu v Nemecku sa v Európe začala zhoršovať aj tak napätá politická situácia: zmierlivá politika Francúzska a Veľkej Británie voči nemeckým ambíciám sa zavŕšila 29. 9. 1938 podpísaním mníchovskej dohody. Nemecko nemalo záujem na ďalšom existovaní Československej republiky, preto podporovalo tých slovenských politikov, kt. sa usilovali utvoriť samostatný slovenský štát, kt. vznikol v marci 1939 na Protektorát Čiech a Moravy a Slovenský štát. Druhá svetová vojna sa odrazila aj na politickom, hospodárskom i kultúrnom živote. Jej zásah do života ľudí môžeme vidieť aj v slovenskej lit.

Umelecká pestrosť poézie: Básnici vo svojej tvorbe opisovali zážitky z vojny, ale zároveň s radosťou vítali nové umelecké smery v Európe. Vzrástol preklad diel súčasných svetových autorov, naši autori študovali v cudzine a tým preklenuli zaostávanie slov. lit.za svetovou
- popri sebe existuje niekoľko skupín básnikov:

1. Staršia generácia – J. Jesenský, V. Roy ( impresionizmus, symbolizmus )
2. Prechodná generácia – M. Rázus s Š. Krčméry ( uprednostňoval národnú a obrannú tematiku; nadviazali na tradíciu Hviezdoslava a Kraska )
3. Mladí autori –
   a.) neosymbolizmus – E. B. Lukáč ( písal najpesimistickejšiu poéziu )
   b.) vitalizmus – J. Smrek ( poézia plná životného optimizmu, hľadania lásky a harmónie, poézia každého dňa zachytávajúca radostné okamihy v živote človeka
   c.) ľavicová poézia – L. Novomestský, J. Poničan, F. Kráľ ( proletárska poézia, vychádzajúca z princípov marxizmu, od 1926 vydávali časopis DAV – D Daniel Okáli a Andrej Sirácky Vladimír Clementis
   d.) nadrealizmus – R. Fabry, Š. Žáry, V. Reisel ( vychádzali z fran. surrealizmu )
   e.) katolícka moderna – R. Dilong, J. Silan, J. Haranta ( spájali tradičné kresťanské hodnoty s modernými prvkami symbolizmu, poetizmu a surrealizmu )
   f.) individuálne formovaní autori – V. Beniak ( básnik s tragickým pocitom života ),  M. Haľamová ( nadviazala na poéziu Kraska, čiže symbolizmus )

Umelecká pestrosť prózy: Aj próza mala pluralitný charakter – rozvíjali sa viaceré smery. V próze prevládali témy: vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnová sociálny situácia, dejiny národa, aktuálne problémy. Súbežne sa vytvorili 3 generácie prozaikov:

1. staršia – najviac diel vytvorili pred 1.sv. vojnou, ale tvorili aj po vojne – Kukučín, Tajovský, Timrava,
2. stredná ( prechodná ) – do lit. vstúpili počas vojny – Rázus, Krčméry, J.C. Hronský,
3. nastupujúca mladá generácia
   a.)spisovatelia združení okolo časopisov Mladé Slovensko, Svojeť – G. Vámoš, I.
   Horváth,
   b.) spisovatelia združení okolo časopisov Proletárská nedeľa, Spartakus, DAV –
   P. Jilemnický, F. Kráľ, J. Poničan,
   c.) spisovatelia, kt. písali lyrizovanou prózou – Ľ. Ondrejov, M. Figuli, D.
   Chrobák, F. Švantner,

-prevláda metóda realizmu – rozvíjala sa v 3 líniách:

1. priame rozvíjanie realizmu – L. Nádaši-Jégé
2. sociálno-psychologický realizmus – usiluje sa o prienik do vnútra – do psychiky – postáv, zobrazuje psychické prežívanie nepriaznivých spoločenských podmienok u jendnotlivých postáv – J.C. Hronský, M. Urban
3. socialistický realizmus – ľavicovo orientovaní autori – P. Jilemnický, F. Kráľ

- novým umeleckým smerom s stala lyrizovaná próza – využívali ho spisovatelia združení okolo časopisov Mladé Slovensko a Svojeť, kt. sa inšpirovali modernými európskymi smermi ale popri tom nezabúdali na domáce literárne tradície; spočiatku prevládala ornamentálna lit. – jej autori kládli dôraz na ornamentalizmus = ozdobnosť jazykových a umeleckých prostriedkov – krásou slova sa chceli vyrovnať európskym autorom

- v dielach zobrazovali vzburu ľudí proti spoločenským konvenciám, opisujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity

- ďalším stupňom bola lyricky tvarovaná próza – rozvíjala sa v 3 líniách:

1. zobrazovanie dedinských tém a sociálnych rozporov – J. Horák
2. zobrazovanie psychologických námetov a harmonických riešení konfliktov – J. Bodenek
3. próza naturizmu – jej predstaviteľa zobrazujú dedinskú a vrchársku tematiku, diela majú baladický až rozprávkový charakter, často v nich vystupujú mýtické postavy

- lyrizovaná próza obsahuje mnoho lyrických prvkov, čiže nezdôrazňujú dej ale častými sú lyrické opisy prírody a vnútorného prežívania postáv; dominujú témy ako priateľstvo, láska, úcta k prírode, domov,...

Jozef Cíger – Hronský – Jozef Mak

Sociálno-psychologický román. Témou je zobrazenie života ľudí v období prvej ČSR v čase hospodárskej krízy. Autor vychádza z filozofie, že každému človeku ja vopred daný osud a nič proti nemu nezmôže. Aj hlavná postava Jozef Mak sám ako makové zrniečko vo vesmíre nič nedokáže, nevie zmeniť svoj osud a celý život musí znášať svoj údel a to trpieť. Román preto vyznieva ako oslava trpiaceho človeka, kt. pracuje je činorodý chce dosiahnuť určité ciele ale nedokáže prekonať prekážky kt. mu do cesty stavia osud. Tieto názory vyjadruje autor v slovách kt. sú súčasne aj hlavnou myšlienkou románu: „Trp, Jozef Mak, človek – milión si, nuž vydržíš všetko. Keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravdou je, že najviac na svete vydrží Jozef Mak.“ Jozef musí znášať veľkú biedu už od svojej mladosti – je nemanželským synom Gregora Biaľoša ( ten sa k nemu nepriznáva ) a brat Jano mu ustavične vyčíta, že im odjedá z chleba. Matke vyhorel domček preto Jozef s Janom postavia drevenicu. Jozef si tam chce priviesť svoju milú, dedinskú krásavicu Marušu, ale zabráni mu v tom odchod na vojnu. Po návrate však nájde Marušu v dome ale ako Janovu ženu. Vydala sa za neho z existenčných dôvodov, nie z lásky. Kvôli nedostatku lásky trpí Jano i Maruša. Jano je často agresívny a holduje alkoholu. Aj nešťastná Maruša začne piť – neskôr sa opitá utopí. Jozef sa z trucu ožení z mrzáčkou Julou, nie je s ňou šťastný, lebo si nevšíma jej oddanosť a obetavú lásku. Spôsobuje jej mnoho utrpenia a žiaľu. Až keď porodila druhého syna uvedomil si lásku k nej. Jula však veľmi zoslabla, nevládala ani vstať z postele ale napokon umrela šťastná, pretože na smrteľnej posteli jej Jozef vyznal lásku i vďačnosť za všetku starostlivosť. Celý príbeh vyznieva veľmi ťaživo a pochmúrne.

Peter Jilemnický – Víťazný pád
Tento román bol napísaný v 20.rokoch. je to román o kysuckej kráse. Odohráva sa v chudobnom kysuckom prostredí po skončení 1.sv. vojny. Dej románu má baladický charakter, dejová osnova románu sa týka 3. pádov v živote hlavnej postavy. Hlavnou postavou románu je Kysučan Maťo Horoň. Autor v tomto románe vytvoril nový typ hrdinu buriča. V románe cítiť vplyv Kukučína, Tajovského a cítiť tu aj vlastnej autorovej poetiky.

1.pád: Maťo Horoň sa vracia z vojny ako hrdina. Hneď po príchode z vojny sa dostane do konfliktu s vlastným otcom, pretože si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdu Kortyzovú proti otcovej vôli. Nakoniec ho Magda zradí – vydá sa za iného a Maťo ju zo žiarlivosti zabije.

2.pád: po nešťastnom otcovskej smrti sa Maťo vracia opäť hospodáriť na otcovskú pôdu, lenže voda mu však berie celú úrodu i dom – ostáva na mizine.

3.pád: Maťo sa nevzdáva, prežije svoj „ víťazný pád“ znova pracuje na kysuckej pôde, kt. chce prinútiť k novému životu.