Naturizmus – najvyššie štádium lyrizačných tendencií – zobrazuje človeka spojeného s prírodou. Autori – naturisti – uplatnili lyrizmus v celej jeho šírke, tzn. vo všetkých zložkách epickej prozaickej štruktúry ( dej, opisy, rozprávač atď. ). Pre diela je typické rozprávanie v 1. osobe.
Znaky naturizmu:
- krátke epické útvary: poviedky, novely,
- ťažiskom nie je udalosť, ale jej prežívanie,
- témy: priateľstvo, láska, detstvo, domov, česť,
- lyrizácia textu – slabá dejová línia,
- lyrizácia jazyka – prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania,
- lyrizácia postáv – dôraz na ich psychiku, stávajú sa mýtmi, majú slabé sociálne väzby, ale sú priestorovo zakotvené v prostredí, striktne sa delia na kladné a záporné
- dej sa väčšinou odohráva v prírode v horách
- autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto
- yrizácia = zužovanie deja – prevládajú opisy prírody, alebo vnútra postáv, v dielach je málo deja, čísel, zvieratá vystupujú ako symbol dobra, konajú sa hrdinské činy...
- autori zobrazujú priateľstvo a lásku ako najvyššie hodnoty
Znaky naturistického diela:
- hrdina – silne individualizovaný, často je aj rozprávačom, vtedy podáva dej subjektívne, často vyčlenených z dedinského kolektívu,
- neprítomnosť historického času: čas v dielach sa meria len v biologickom čase – vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období,
- rozdelenie sveta: TAM HORE ( príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj), TAM DOLE ( dediny, mestá, neprajnosť, závisť),
- rozprávkovosť – dobro víťazí nad zlom, občas sa tam nachádza aj nadprirodzená sila ( zvieratá, kt. riešia situáciu), magické číslo tri
František Švantner – Malka
Zbierka ôsmych noviel; vyznačujú sa zvláštnou, tajomnou atmosférou; autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí – napr. hrdinu stihne trest za zločin, kt. spáchal; u postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť atď.; do deja zasahuje i osud a akási tajomná vyššia moc; príroda sa sáva organickou súčasťou deja, štýl noviel je lyrický, s mnohými metaforami, personifikáciami, básnickými prirovnaniami. Dej titulnej novely Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie nič. Príbeh rozpráva v prevej osobe valach ( vystupuje bez mena ). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, kt. sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale dovtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s kt. sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku – Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmieta. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. ( Po vražde krčmára, kt. zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním. ). Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, kt. sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov. Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru ( umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď. )
Nevesta hôľ
Román, vrchol slovenského naturizmu; základom príbehu je hľadanie údajného soka a pokusy o jeho odstránenie; autor postupuje pri rozvíjaní deja od reálneho k nereálnemu, iracionálnemu; príbeh rozpráva mladý hájnik Libor; dedinčania sú reálne postavy; postava Zuny je polosnová, poloskutočná, stroskotávajú okolo nej všetky citové úsilia a je symbolom fantasticko-démonických prírodných síl hôr; s jej bytosťou vstupuje do deja čosi tajomné, nepolapiteľné, je dieťaťom prírody, preto je ako prírodný jav v neustálej premene, hájnikovi stále uniká, trápi ho, čo už nepatrí inému; nechce ju stratiť, ale nechce sa jej zmocniť len fyzicky; objavuje sa On, záhadný tvor, kt. vyzerá ako človek, ale nepatrí k ľudskému plemenu, stáva sa „besom alebo niekým celkom iným“; Libor si uvedomuje, že Zuna mu vlastne nikdy nepatrila;
- postavy v románe sú rozdelené na:
- reálne – krčmár – prahne po peniazoch, chce sa oženiť so Zunou kvôli starému mlynu;
- reálno-tajomné - rozprávač, Libor – mladý hájnik, kt. sa vracia po desiatich rokoch do dediny a dúfa, že tu nájde svoju lásku z detstva – Zunu; spočiatku rozmýšľa racionálne, ale postupne je stále viac pripútavaný k prírode, stáva sa samotárom, kt. sa rozpráva so stromami, zvieratami, jeho trýznivý a dráždivý erotický panteizmus poskytol autorovi priestor pre poetické narábanie s jazykom;
- tajomné – uhliar Tavo - ryšavý a škuľavý ožran s neskutočnou fyzickou silou, kt. pohŕda ľudskými zákonmi, robí si na Zunu nárok, lebo už odmala ju strážil ako svoju budúcu nevestu; v závere románu zdanlivo víťazí, lebo sa mu podarí navliecť Zune zásnubný prsteň;
On - poločlovek, polovlk, kt. vzbudzuje hrôzu i tieseň;
Zuna – nepoznáme jej minulosť, stojí v centre pozornosti, lebo všetky muždké postavy ju chcú získať, ona uteká pred ľuďmi do lesa, kde žije On, kt. je zranený; Zuna sa ho fyzicky zmocnila, nedokázal splniť jej želania, tak mu z náruživosti ( či z pomsty ) prehryzla hrdlo. Libor Zunu viac nenájde a Tavo mu vysvetľuje, že hole si ju vychovali, tak si ju aj vzali.
Ľudo Ondrejov – Jerguš Lapin
Je voľné pokračovanie románu Zbojnícka mladosť – prvá časť románovej trilógie; hlavná postava Jerguš Lapin – žije vo svete najušľachtilejších hodnôt: priateľstva, lásky, odvahy, krásy, sily; kompozične je dielo nenáročné; autor podáva jednotlivé príbehy s dramatizmom, oživuje prírodu a veci, zosobňuje prírodu; autorov naturizmus sa označuje ako folklórny, lebo do motívov folklórnej tradície ( zbojníctva ) premietol osobné problémy a spoločensko-politické problémy medzivojnových čias.
Voľným pokračovaním Jerguša Lapina je román Na zemi sú tvoje hviezdy.
Všetky tri časti neskôr autor spojil do „vrchárskej trilógie“ a vydal pod názvom Slnko vystúpilo nad hory.
