Takto sa chcel Magdaléne pomstiť za to, že hoci sa nikdy nesťažovala na svoj osud, správala sa k nemu chladne a odmietavo. Naschvál kupoval zlé, divé kone a nútil Magdalénu, aby ich opatrovala. Kone jej viackrát ublížili, takto prišla aj o dieťa v šiestom mesiaci tehotenstva. Zápotočný najviac týral gaštanového koňa, kt. prepašoval z Poľska vtedy, keď sa stretol s Petrom. Kôň sa chvel, už keď ho videl. Bil ho z nenávisti, pretože vedel, že práve tri gaštanové kone mali byť pre Magdalénu a Petra znamením ich lásky. Peter prichádza k domu Zápotočného, dom je však zatvorený. Dozvedá sa, že Jano a Magdaléna sú na poli. Vyberie sa za nimi a stane sa svedkom toho, ako Zápotočný týra a bije koňa, až kým mu nevytečie oko. Kôň, bezpríčetný od bolesti, privalí Magdalénu, kt. Zápotočný prikázal držať za uzdu. Zápotočný ďalej mláti koňa, nedbajúc, že jeho žena je v nebezpečenstve života. Peter omráči Zápotočného a zachráni Magdalénu. Keď sa Zápotočný preberie, pokúsi sa zákerne zabiť Petra, ale nepodarí sa mu to. Magdaléna ochorie, jej stav je veľmi vážny. Peter sa rozhodne zostať v dedine, kým sa Magdaléna neuzdraví.

Navrhne Zápotočnému, že sa vzdá Magdalény a odíde z dediny, ak on sľúbi, že jej už nebude ubližovať. Zápotočný mu však odkáže, že Magdaléna bude mať taký život, aký si zaslúži. Napokon sa Magdalénin stav zlepší, hoci je ešte veľmi slabá. Zápotočný teraz, keď sa Peter vrátil, vyčíňa ešte viac. Kôň, kt. surovo týral, utečie, a keď ho chytia, vypáli mu na bok slovo „tulák“ ( Magdalénina matka a Jano tak volali Petra ). Magdaléna, kt. je po chorobe veľmi slabá, mu musí pomáhať, i keď ledva dokáže udržať nešťastného koňa. Janova sestra, vidiac vyčíňanie svojho brata, pribehne do krčmy po pomoc. Peter a ostatní dobehnú k domu práve vtedy, keď Zápotočný vypáli koňovi horúcim železom aj druhé zdravé oko. Kôň sa vytrhne Magdaléne a udupe Zápotočného. ( Nešťastný kôň potom narazil do kamenného múru a tak sa dokaličil, že ho na mieste museli zastreliť. ) Po pohrebe Zápotočného sa Magdaléna cíti poznačená a nešťastná. Ešte vždy je otupená, nevie si ani predstaviť, že by ju mohlo čakať ešte niečo dobré. Iba pomaly v nej ožívajú city a napokon súhlasí, že sa vydá za Petra a odíde s ním ako jeho zákonitá manželka, aby sa pokúsili začať nový život. Peter je presvedčený, že jeho úprimná láska pomôže Magdaléne nájsť pokoj a zabudnutie. Magdaléna sa vzdá majetku v prospech Zápotočného sestry a napriek matkinmu nesúhlasu sa vydá za Petra. Šťastný Peter si odvádza Magdalénu na svojom vernom gaštanovom koni.

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Novela, kt. zobrazuje konflikt medzi jedincom a spoločnosťou; v diele autor zdôraznil tradičné hodnoty – lásku, priateľstvo, prekonávanie prekážok, česť; postavy sú vykreslené kontrastne, ako dobré: Eva, Šimon a zlé: Drak; v diele prebiehajú dva konflikty: Drak – dedina, Eva – dvaja muži; osoba rozprávača sa v priebehu mení podľa toho, kto rozpráva udalosť: napr. príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona – on-rozprávanie, inokedy rozprávač k sebe priberá čitateľa – my-rozprávanie; dej rámcuje postava Evy: v úvode je to mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom; celý príbeh pripomína rozprávku, lebo tu vystupuje postava Draka, stará mama rozpráva rozprávku o časoch, keď žili čarodejnice, vedmy, duchovia a dobro vždy víťazilo; skladá sa z 12 kapitol a epilógu.
Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové noviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.

Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy. Poloslepí hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď ma Drak štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mŕtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo – ohne, povodne, hlad a choroby – čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnícku moc a všetci ho nenávideli. Všetci, okrem Evy, kt. sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci. Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu.

Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odsudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, kt. vychovávala jej matka. Roky čakala na Draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí, Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka. Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vrátil Drak. Cez jedno oko mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu – stopy nenávisti dediny voči nemu.

Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť – cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek. Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. ( Ich cesta do hôr, záchrana stáda a návrat do dedina tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakovi dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, dodržal slovo. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto je skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu – tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi – sa dozvedáme, že odvtedy sa mali radi a žili spolu šťastne.