- v 30. rokoch 20. st. do lit. Vstúpila nová generácia prozaikov, kt. chceli prekonať kritický realizmus a podľa vzorov západnej lit. Vnášajú do slovenskej lit. Lyrizačné tendencie
- združujú sa okolo časopisu Mladé Slovensko a Svojeť
- so zanietením sledovali moderné smery, túžili po svetovosti, chceli otvárať okná do Európy, ale pritom nazabúdali na domáce tradície
- ich próza sa vyvíjala v 3 etapách:
- ornamentálna próza – ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka; ňou chceli zmodernizovať tvar lit. Diela, vychádzali z expresionizmu ( expresionizmus = výrazný, ostrý ). Zobrazovali pesimistické a tragické nálady a životné pocity, vnútorný svet postáv, najmä rozpor medzi ich snami a túžbami a spoločnosťou, kt. bola sociálne nespravodlivá a neumožnila ich realizovať. Postavy konajú často pudovo, emotívne.
- predstavitelia: I. Horváth, J. Hrušovský, G. Vámoš - lyricky tvarovaná próza – nadväzovala na ornamentálnu, ale popri expresionizme kládla dôraz na zmyslové prežívanie života – senzualizmus
- predstavitelia: J. C. Hronský, J. Bodenek, F. Gabaj - lyrizovaná próza – próza naturizmu – prevláda v nej rozprávkovo mýtický dej, baladickosť, zmyslovosť
- hlavné znaky: - človek je zobrazovaný ako súčasť prírody teda je to človek prírodný nie
sociálny
-dej sa väčšinou odohráva v prírode v horách
-autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto
-lyrizácia = zužovanie deja – prevládajú opisy prírody, alebo vnútra postáv, v dielach je málo deja, čísel, zvieratá vystupujú ako symbol dobra, konajú sa hrdinské činy...
-autori zobrazujú priateľstvo a lásku ako najvyššie hodnoty
-využívajú sa prvky ľudovej slovesnosti
-zameriavajú sa na zobrazenie konfliktu dobra a zla a na motívy s citovým nábojom, ako napr. láska, priateľstvo, detstvo
Margita Figuli – Tri gaštanové kone
Novela, je často označovaná ako ľúbostná dráma, kt. má v pozadí sociálny motív. V diele nachádzame symboliku čísel a koní. Kone predstavujú na jednej strane pomstu alebo osud, a na druhej strane perspektívu, prírodu, život a vášeň. Nachádzame tu 3 motívy:
- motív – náboženský – pocity hanbi, poškvrnenia u zneužitej Magdalény
- motív – realistický – uprednostňovanie majetku pred láskou a šťastím, surové zaobchádzanie so zvieratami vyplývajúce zo zlej Janovej povahy
- motív – rozprávkový – postavy zlé a dobré, opakovanie magického čísla 3, vykonanie
hrdinského činu, šťastný koniec, prítomnosť zvieracej postavy – koňa, kt. rieši problémy miesto ľudí, víťazstvo dobra nad zlom...
- postavy sú rozdelené na dobré – Peter, Magdalénin otec; a zlé – Jano Zápotočný, Magdalénina matka.
Hlavnými postavami novely sú Peter, bohatý gazda Jano Zápotočný a Magdaléna. Peter je čestný, citlivý, láskavý a nežný, Jano je nečestný, bezcitný, násilnícky a krutý. Príbeh je podávaný v prvej osobe – jej rozprávačom je sám Peter. Peter je sirota, rodičov stratil pri požiari. Odvtedy sa prebíja životom sám. Cestuje po Slovensku a skupuje drevo. Novela sa začína scénou, keď Peter sa ceste za obchodom prichádza do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna. Peter a Magdaléna sa už ako deti mali veľmi radi, ich láska bola čistá, úprimná a nevinná. Magdaléna sa neskôr odsťahovala s rodičmi do iného kraja a Peter ju odvtedy nevidel.
Nemohol však sa ňu zabudnúť a dúfal, že Magdaléna sa ešte nevydala. Cestou stretáva dvoch mužov ( jazdcov ). V jednom z nich spoznáva Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, druhým mužom je Jano Zápotočný. Pašujú kone cez poľské hranice a pokúšajú sa ujsť žandárom. Jeden z koní sa ťažko zraní a Peter ho chce zastreliť, aby sa netrápil. Jano mu v tom bráni, lebo výstrel by ich mohol prezradiť. Peter napokon nevydrží pozerať sa na utrpenie koňa a zastrelí ho. Podarí sa im ujsť a pokračujú v ceste. Až teraz si všimnú, že všetci traja majú rovnaké, gaštanové kone. Greguš porozpráva Petrovi, že Jano Zápotočný sa chystá požiadať Magdalénu o ruku, i keď ona sa nechce za neho vydať. Svadbu by chcela najmä jej matka, skúpa krčmárka Maliarička. Na druhý deň prídu do dediny.
Magdalénina matka privíta Petra odmietavo. Snaží sa zabrániť tomu, aby sa Peter stretol s Magdalénou osamote. Petrovi sa podarí porozprávať sa s Magdalénou večer, v horách, kde sa mládež z dediny vybrala zapaľovať svätojánske ohne. Magdaléna sa mu prizná, že i ona na neho veľa myslievala. Od čias ich detstva však uplynulo veľa rokov a ona by chcela mať istotu, že Peter sa nezmenil a ešte stále má také dobré srdce ako voľakedy. Povie mu, že ak ju má skutočne rád, vzdá sa tuláckeho spôsobu života, usadí sa na otcovskej pôde, postaví dom a začne gazdovať. Znakom toho, že úlohu splnil, mali byť tri gaštanové kone, s kt. sa mal vrátiť po Magdalénu. Dohodli sa, že sa stretnú tam, kde ich Peter uviaže. Magdaléna mu sľúbi, že bude na neho čakať a pokúsi sa oddialiť svadbu so Zápotočným. Trvalo takmer dva roky, kým sa Peter mohol vybrať na cestu s troma gaštanovými koňmi. Čaká ho však kruté sklamanie. Cestou sa dozvie od ľudí, že Magdaléna sa vydala za Zápotočného. Napriek tomu pokračuje v ceste a počas svojej púte sa postupne dozvedá celú pravdu: V ten večer, keď sa v horách lúčil s Magdalénou, si ich rozhovor vypočul Jano, kt. Petra a Magdalénu v tajnosti sledoval. Keď Peter odišiel, prepadol Magdalénu a násilím sa jej zmocnil. Magdaléna otehotnela a donútili ju vydať sa za Zápotočného. Ich manželstvo bolo nešťastné, Jano začal piť, správal sa k Magdaléne surovo, týral ju i kone.
Takto sa chcel Magdaléne pomstiť za to, že hoci sa nikdy nesťažovala na svoj osud, správala sa k nemu chladne a odmietavo. Naschvál kupoval zlé, divé kone a nútil Magdalénu, aby ich opatrovala. Kone jej viackrát ublížili, takto prišla aj o dieťa v šiestom mesiaci tehotenstva. Zápotočný najviac týral gaštanového koňa, kt. prepašoval z Poľska vtedy, keď sa stretol s Petrom. Kôň sa chvel, už keď ho videl. Bil ho z nenávisti, pretože vedel, že práve tri gaštanové kone mali byť pre Magdalénu a Petra znamením ich lásky. Peter prichádza k domu Zápotočného, dom je však zatvorený. Dozvedá sa, že Jano a Magdaléna sú na poli. Vyberie sa za nimi a stane sa svedkom toho, ako Zápotočný týra a bije koňa, až kým mu nevytečie oko. Kôň, bezpríčetný od bolesti, privalí Magdalénu, kt. Zápotočný prikázal držať za uzdu. Zápotočný ďalej mláti koňa, nedbajúc, že jeho žena je v nebezpečenstve života. Peter omráči Zápotočného a zachráni Magdalénu. Keď sa Zápotočný preberie, pokúsi sa zákerne zabiť Petra, ale nepodarí sa mu to. Magdaléna ochorie, jej stav je veľmi vážny. Peter sa rozhodne zostať v dedine, kým sa Magdaléna neuzdraví.
Navrhne Zápotočnému, že sa vzdá Magdalény a odíde z dediny, ak on sľúbi, že jej už nebude ubližovať. Zápotočný mu však odkáže, že Magdaléna bude mať taký život, aký si zaslúži. Napokon sa Magdalénin stav zlepší, hoci je ešte veľmi slabá. Zápotočný teraz, keď sa Peter vrátil, vyčíňa ešte viac. Kôň, kt. surovo týral, utečie, a keď ho chytia, vypáli mu na bok slovo „tulák“ ( Magdalénina matka a Jano tak volali Petra ). Magdaléna, kt. je po chorobe veľmi slabá, mu musí pomáhať, i keď ledva dokáže udržať nešťastného koňa. Janova sestra, vidiac vyčíňanie svojho brata, pribehne do krčmy po pomoc. Peter a ostatní dobehnú k domu práve vtedy, keď Zápotočný vypáli koňovi horúcim železom aj druhé zdravé oko. Kôň sa vytrhne Magdaléne a udupe Zápotočného. ( Nešťastný kôň potom narazil do kamenného múru a tak sa dokaličil, že ho na mieste museli zastreliť. ) Po pohrebe Zápotočného sa Magdaléna cíti poznačená a nešťastná. Ešte vždy je otupená, nevie si ani predstaviť, že by ju mohlo čakať ešte niečo dobré. Iba pomaly v nej ožívajú city a napokon súhlasí, že sa vydá za Petra a odíde s ním ako jeho zákonitá manželka, aby sa pokúsili začať nový život. Peter je presvedčený, že jeho úprimná láska pomôže Magdaléne nájsť pokoj a zabudnutie. Magdaléna sa vzdá majetku v prospech Zápotočného sestry a napriek matkinmu nesúhlasu sa vydá za Petra. Šťastný Peter si odvádza Magdalénu na svojom vernom gaštanovom koni.
Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia
Novela, kt. zobrazuje konflikt medzi jedincom a spoločnosťou; v diele autor zdôraznil tradičné hodnoty – lásku, priateľstvo, prekonávanie prekážok, česť; postavy sú vykreslené kontrastne, ako dobré: Eva, Šimon a zlé: Drak; v diele prebiehajú dva konflikty: Drak – dedina, Eva – dvaja muži; osoba rozprávača sa v priebehu mení podľa toho, kto rozpráva udalosť: napr. príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona – on-rozprávanie, inokedy rozprávač k sebe priberá čitateľa – my-rozprávanie; dej rámcuje postava Evy: v úvode je to mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom; celý príbeh pripomína rozprávku, lebo tu vystupuje postava Draka, stará mama rozpráva rozprávku o časoch, keď žili čarodejnice, vedmy, duchovia a dobro vždy víťazilo; skladá sa z 12 kapitol a epilógu.
Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové noviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.
Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy. Poloslepí hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď ma Drak štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mŕtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo – ohne, povodne, hlad a choroby – čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnícku moc a všetci ho nenávideli. Všetci, okrem Evy, kt. sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci. Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu.
Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odsudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, kt. vychovávala jej matka. Roky čakala na Draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí, Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka. Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vrátil Drak. Cez jedno oko mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu – stopy nenávisti dediny voči nemu.
Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť – cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek. Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. ( Ich cesta do hôr, záchrana stáda a návrat do dedina tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakovi dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, dodržal slovo. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto je skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu – tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi – sa dozvedáme, že odvtedy sa mali radi a žili spolu šťastne.
