• v 30. rokoch 20. st. do lit. Vstúpila nová generácia prozaikov, kt. chceli prekonať kritický realizmus a podľa vzorov západnej lit. Vnášajú do slovenskej lit. Lyrizačné tendencie
• združujú sa okolo časopisu Mladé Slovensko a Svojeť
• so zanietením sledovali moderné smery, túžili po svetovosti, chceli otvárať okná do Európy, ale pritom nazabúdali na domáce tradície
• ich próza sa vyvíjala v 3 etapách:

1. ornamentálna próza – ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka; ňou chceli zmodernizovať tvar lit. Diela, vychádzali z expresionizmu ( expresionizmus = výrazný, ostrý ). Zobrazovali pesimistické a tragické nálady a životné pocity, vnútorný svet postáv, najmä rozpor medzi ich snami a túžbami a spoločnosťou, kt. bola sociálne nespravodlivá a neumožnila ich realizovať. Postavy konajú často pudovo, emotívne.
   - predstavitelia: I. Horváth, J. Hrušovský, G. Vámoš
2. lyricky tvarovaná próza – nadväzovala na ornamentálnu, ale popri expresionizme kládla dôraz na zmyslové prežívanie života – senzualizmus
   - predstavitelia: J. C. Hronský, J. Bodenek, F. Gabaj
3. lyrizovaná próza – próza naturizmu – prevláda v nej rozprávkovo mýtický dej, baladickosť, zmyslovosť
   - hlavné znaky: - človek je zobrazovaný ako súčasť prírody teda je to človek prírodný nie
   sociálny
   -dej sa väčšinou odohráva v prírode v horách
   -autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto
   -lyrizácia = zužovanie deja – prevládajú opisy prírody, alebo vnútra postáv, v dielach je málo deja, čísel, zvieratá vystupujú ako symbol dobra, konajú sa hrdinské činy...
   -autori zobrazujú priateľstvo a lásku ako najvyššie hodnoty
   -využívajú sa prvky ľudovej slovesnosti
   -zameriavajú sa na zobrazenie konfliktu dobra a zla a na motívy s citovým nábojom, ako napr. láska, priateľstvo, detstvo

Margita Figuli – Tri gaštanové kone

Novela, je často označovaná ako ľúbostná dráma, kt. má v pozadí sociálny motív. V diele nachádzame symboliku čísel a koní. Kone predstavujú na jednej strane pomstu alebo osud, a na druhej strane perspektívu, prírodu, život a vášeň. Nachádzame tu 3 motívy:

1. motív – náboženský – pocity hanbi, poškvrnenia u zneužitej Magdalény
2. motív – realistický – uprednostňovanie majetku pred láskou a šťastím, surové zaobchádzanie so zvieratami vyplývajúce zo zlej Janovej povahy
3. motív – rozprávkový – postavy zlé a dobré, opakovanie magického čísla 3, vykonanie
   hrdinského činu, šťastný koniec, prítomnosť zvieracej postavy – koňa, kt. rieši problémy miesto ľudí, víťazstvo dobra nad zlom...

- postavy sú rozdelené na dobré – Peter, Magdalénin otec; a zlé – Jano Zápotočný, Magdalénina matka.

Hlavnými postavami novely sú Peter, bohatý gazda Jano Zápotočný a Magdaléna. Peter je čestný, citlivý, láskavý a nežný, Jano je nečestný, bezcitný, násilnícky a krutý. Príbeh je podávaný v prvej osobe – jej rozprávačom je sám Peter. Peter je sirota, rodičov stratil pri požiari. Odvtedy sa prebíja životom sám. Cestuje po Slovensku a skupuje drevo. Novela sa začína scénou, keď Peter sa ceste za obchodom prichádza do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna. Peter a Magdaléna sa už ako deti mali veľmi radi, ich láska bola čistá, úprimná a nevinná. Magdaléna sa neskôr odsťahovala s rodičmi do iného kraja a Peter ju odvtedy nevidel.

Nemohol však sa ňu zabudnúť a dúfal, že Magdaléna sa ešte nevydala. Cestou stretáva dvoch mužov ( jazdcov ). V jednom z nich spoznáva Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, druhým mužom je Jano Zápotočný. Pašujú kone cez poľské hranice a pokúšajú sa ujsť žandárom. Jeden z koní sa ťažko zraní a Peter ho chce zastreliť, aby sa netrápil. Jano mu v tom bráni, lebo výstrel by ich mohol prezradiť. Peter napokon nevydrží pozerať sa na utrpenie koňa a zastrelí ho. Podarí sa im ujsť a pokračujú v ceste. Až teraz si všimnú, že všetci traja majú rovnaké, gaštanové kone. Greguš porozpráva Petrovi, že Jano Zápotočný sa chystá požiadať Magdalénu o ruku, i keď ona sa nechce za neho vydať. Svadbu by chcela najmä jej matka, skúpa krčmárka Maliarička. Na druhý deň prídu do dediny.

Magdalénina matka privíta Petra odmietavo. Snaží sa zabrániť tomu, aby sa Peter stretol s Magdalénou osamote. Petrovi sa podarí porozprávať sa s Magdalénou večer, v horách, kde sa mládež z dediny vybrala zapaľovať svätojánske ohne. Magdaléna sa mu prizná, že i ona na neho veľa myslievala. Od čias ich detstva však uplynulo veľa rokov a ona by chcela mať istotu, že Peter sa nezmenil a ešte stále má také dobré srdce ako voľakedy. Povie mu, že ak ju má skutočne rád, vzdá sa tuláckeho spôsobu života, usadí sa na otcovskej pôde, postaví dom a začne gazdovať. Znakom toho, že úlohu splnil, mali byť tri gaštanové kone, s kt. sa mal vrátiť po Magdalénu. Dohodli sa, že sa stretnú tam, kde ich Peter uviaže. Magdaléna mu sľúbi, že bude na neho čakať a pokúsi sa oddialiť svadbu so Zápotočným. Trvalo takmer dva roky, kým sa Peter mohol vybrať na cestu s troma gaštanovými koňmi. Čaká ho však kruté sklamanie. Cestou sa dozvie od ľudí, že Magdaléna sa vydala za Zápotočného. Napriek tomu pokračuje v ceste a počas svojej púte sa postupne dozvedá celú pravdu: V ten večer, keď sa v horách lúčil s Magdalénou, si ich rozhovor vypočul Jano, kt. Petra a Magdalénu v tajnosti sledoval. Keď Peter odišiel, prepadol Magdalénu a násilím sa jej zmocnil. Magdaléna otehotnela a donútili ju vydať sa za Zápotočného. Ich manželstvo bolo nešťastné, Jano začal piť, správal sa k Magdaléne surovo, týral ju i kone.