John Ernst Steinbeck III
O myšiach a ľuďoch
OBSAH
Názov kapitoly Strana
1. Životopis1-2
1. 1.Charakteristika tvorby2
1. 2.Prehľad tvorby3
2.Dej románu4-6
2. 1.Vlastný názor7
3.Obrazová príloha8-9
John Ernst Steinbeck III
" Zo všetkých tvorov len človek
pije, hoci nemá smäd,
je, hoci nie je hladný,
a hovorí, hoci nemá čo povedať. ,,
" Nedôslednosť je to jediné, v čom sú ľudia dôslední. ,,
Narodil sa 27. febuára 1902 v kalifornskom mestečku Salinas, v zmiešanej rodine nemeckých a írskych prisťahovalcov. Jeho otec, John Steinbeck senior bol pôvodom nemec a pracoval ako úradník. Matka Olive Hamiltonová bola učiteľkou a pochádzala z írskej rodiny. Jeho rodina mala finančné problémy a tak musel už ako mladý vypomáhať na farmách.
Steinbeck študoval na Salinas High School a po ukončení v roku 1919, pokračoval v štúdiu anglickej literatúry na Leland Stanford University v San Francisku s prestávkami až do roku 1925. Nikdy však universitu neskončil.
Pokúšal sa uchytiť v New Yorku ako novinár a spisovateľ. Vystriedal mnohé zamestnania, vrátane manuálnej práce. Kvôli neúspechom sa vrátil do svojej rodnej Kalifornie.
Bohaté skúsenosti z tohto obdobia využil vo svojich sociálno-kritických románoch. Neskôr sa popri vedeckom záujme o biológiu prevažne venoval literárnej činnosti, ktorej sa od 30. rokoch sústavne venoval. Zaujala ho bieda poľnohospodárskych robotníkov a táto téma sa stala jadrom jeho tvorby. John Steibeck mal veľké porozumenie pre človeka, pre ľudí ktorí pochádzali z okrajov spoločnosti, preto hlavné postavy jeho próz sú zbedačení farmári, sezónny poľnohospodárski robotníci, mexickí tuláci ( zaoberal sa konfliktom dobra a zla v človeku).
Nikdy nepísal pre "trh!,, , ale z vnútorného presvedčenia.
Steinbeck mal novinárske pochopenie pre význam detailu, a jeho novely to odrážajú.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojnový korešpondent v Európe, krátku chvíľu žil v Sovietskom zväze.
Steinbeck bol kontroverzný. Dlhú dobu mal nepriaznivú kritiku v Amerike, napreik tomu zostal populárny v Európe. V roku 1960 precestoval 40 štátov USA s pudlíkom, táto cesta mala za následok publikovanie Travel with Charley in search of America (1962).
V roku 1962 dostal Nobelovu cenu za literatúru.
Zomrel 20. decembra 1968 v New Yorku.
Jeho telesné pozostatky sú umiestnené v Garden of Memories Cemetery ( cintorín záhrada spomienok) v Salinas.
Manželstvo:
Bol trikrát ženatý.
1.1930 – 1942 Carlot Henningová
2.1943 – 1948 Gwendolin Congerová
3.1950 – Elaine Scottová
Mal dvoch synov.
-John Steinbeck IV bol novinár, ktorý dostal ocenenie Emmy za svoje reportáže počas vojny vo Vietname. Bol veľmi zadĺžený u drogového dílera a závislý na heroíne. Bol raz uväznaný a obvinený za verejné pohoršovanie, po tom ako bol zadržaný s 9 kg marihuany vo svojom byte. Zomrel 7. februára 1991 po komplikáciách pri operácii.
-Thom Steibeck bol spisovateľom, ktorý poblikoval kolekciu príbehov Down to a Soundless Sea.
Charakteristika tvorby:
Písal naturálno-realistickým štýlom.
Hlavnou témou jeho diel je negatívny postoj človeka k modernej civilizácii. Svoje sociálne romány a novely situoval do prostredia ľudí na okraji spoločnosti počas krízy. Jeho hrdinovia teda sú poľnohospodári, tuláci, povaľači, ľudia bez domova alebo práce. Opisuje ich ale s pocitom chápania ich slabostí a prehreškov. Jeho realistické ako aj imaginárne písanie sa vyznačovalo humorom a náruživým sociálnym vnímaním.
Prehľad tvorby:
Romány, novely, poviedky:
-Cup of Gold – 1929, Kalich Zlata, historická romanca, založená na živote Jamaiského kapitána Henryho Morgana
-The Pastures of Heaven – 1932, Nebeské pastviny
-To A God Unknown – 1933, Neznámemu bohu
-Tortilla Flat – 1935, Rovina Tortilla
-In Dubious Battle – 1936, V neistej bitke
-Of Mice and Men – 1937, O myšiach a ľuďoch
-The Long Valley – 1938, Údolie bez konca
-The Grapes of Wrath – 1939, Ovocie hnevu
-The Moon is Down – 1942, Po západe mesiaca
-Cannery Row – 1945, Na plechárni
-The Wayward Bus – 1947, Túlavý autobus
-The Pearl – 1947, Perla
-Burning Brigth – 1950,
-Esat of Eden – 1952, Na východ od raja
-Sweet Thursday – 1954, Sladký štvrtok
-The Short Reign of Pippin IV – 1957, Krátka vláda Pippina IV
-The Winter of Our Discontent – 1961, Zima našej nespokojnosti
-The Acts og King Arthur and His Noble Knights – 1976,
-From the Winchester Manuscriptus of Malory and Others – 1976,
Žurnalistické a esejistické spisy
-The Harvest – séria článkov, 1936
-Sea of Cortez – s Edwardom F. Rickettsom, 1941
-Bombs Away – príbeh o týme bombardérov, 1942
-A Russian Journal – s R. Capom, 1948
-The Log from Sea of Cortez – 1951
-Once There Was A War – 1958
-Travels With Charley in Search of America – 1962
-American and Americans – 1966
-Journal of a Novel – 1969
-Working Days – 1988
Scenáre
-The Forgotten Village – dokumentárny film, 1941
-Lifeboat – réžia Alfred Hichcock, 1943
-The Pearl – réžia Emilio Fernándes – podľa románu ,, The Pearl" , 1947
-The Red Pony – réžia Lewis Milestone, 1949
-Viva Zapata! – réžia Elia Kazan, 1952
-O’Henry’s full house
O myšiach a ľuďoch
Začiatok románu sa odvíja pri rieke Salina blízko Soledad, štátu California, kde dvaja roborníci, Lennie Small a George Milton putujú k najbližšiemu ranču. Sú na úteku z farmy Weed, na ktorej predtým pracovali. Lennie je veľký, fyzicky zdatný, čo je pravý opak Georga, ktorý je nízky a jeho bystrý pohľad ustavične dáva pozor na Lennieho. Lennie je mentálne postihnutý a George sa oňho stará a vždy ho vytiahne z nejakej kaše. Lennie má záľubu v hladkaní jemných vecí, najradšej zo všetkého hladká myši. Veľa si toho nezapamätá, ale stále žije v utkvelej predstave o zajačej farme. George mu donekonečna rozpráva príbeh, ako si raz kúpia dom aj s pôdou, vybudujú si farmu a budú chovať králiky. Cestou Lennie čosi ustavične zviera vo vrecku nohavíc a keď George zistí, že je to mŕtva myš, prinúti Lennieho vyhodiť ju. Po ceste sa zastavia pri spomínanej rieke Salina a tam George Lennieho vystríha, aby nerobil hlúposti na tom ranči, kam majú namierené, a keby sa niečo stalo, nech uteká a skryje sa do húštiny popri potoku, pri ktorej sedeli. George tam za ním príde a pomôže mu. Keď sa konečne dostanú na ranč, starý muž bez jednej ruky menom Candy ich zavedie ku majiteľovi ranča. George káže Lenniemu, aby všetko nechal naňho a nič nerozprával, lebo šéf by hneď zistil, že je mentálne postihnutý. Šéf si rád vybíja zlosť na koniarovi Crooksovi, ktorý je černoch a navyše mrzák. Šéf je na nich nazlostený, pretože mali prísť deň predtým, no George mu vysvetľuje, že to nie je ich chyba, lebo vodič autobusu ich vyhodil niekoľko míľ pred rančom, takže zvyšok cesty museli ísť pešo. Keď šéf vyzvedá, prečo je Lennie celý čas ticho, a prečo s ním vlastne George všade chodí, George mu povie, že je to jeho bratranec a že je taký preto, lebo ho v mladosti kopol kôň do hlavy. Napokon ich príjme a povie im, že budú pracovať so Slimovou partiou. Šéf si niekam odskočí a do miestnosti vojde jeho syn, Curley. Je to človek nízkeho vzrastu, ktorý kvôli svojmu napoleonskému komlexu menejcennosti nenávidí vysokých ľudí, a tak si ihneď s Lenniem nepadnú do oka.
Navyše sa len nedávno oženil a jeho nová žena má na ranči pochybnú povesť. Po Curleyho návšteve George vystríha Lennieho, aby si naňho dával pozor, lebo ak by sa s ním pobil, vyhodili by ich z ranča a ostali bez znovu bez práce. Vtom vošla Curleyho žena, ktorá Lenniemu ihneď padla do oka a len čo ju George prvý-krát zazrel, vedel, že s ňou ešte budú problémy. Pri práci sa zoznámi so Slimom, správnym chlapíkom, pred ktorým majú jeho ľudia rešpekt. Obaja sa v práci snažia, no Lenniemu aj tak ide práca lepšie a nosí ťažké vrecia za dvoch robotníkov, čo zaregistruje aj Slim. Ďalším chlapom, ktorý tam pracuje je Carlson. Pýta sa na Slimovu suku, ktorá porodila 9 šteniat, no 4 musel Slim utopiť. Lennieho reči o psoch ihneď zaujmú. Keď odchádzali na obet, Curley bol namosúrený, znovu hľadal svoju ženu. Večer sa George stretol so Slimom. Ten chválil Lennieho prácu na poli. Slima zaujíma ich životný príbeh. George mu rozpovie, že chodí s Lenniem za prácou odvtedy, čo mu zomrela teta Klára. Spočiatku si z neho uťahoval, lebo Lennie bol hlúpy a urobil všetko, čo mu George prikázal. Raz mu kázal skočiť do vody, a hoci Lennie nevedel plávať, skočil tam. Samozrejme, že ho zachránili a on sa vôbec nehneval, je to skrátka dobrák, na ktorého sa stále lepí smola. Ako aj vtedy na predchádzajúcej farme, keď sa chcel dotknúť jemných šiat nejakého dievčaťa, ale ono začalo kričať. Nevedel ako ju umlčať, a tak jej zakryl ústa a silno ju zovrel. George ho musel ovaliť lopatou po hlave, aby ju pustil. No dievča ho obvinilo z pokusu o znásilnenie, preto museli aj s Georgom utiecť.
Do miestnosti vošiel zametač Candy so psom, ktorého Carlson nemohol ani vystáť, lebo bol už strašne starý a smrdel. Navrhol mu, aby ho už dal odstreliť a nech si radšej zoberie Slimovo šťeňa. No Candy nechcel, lebo ho pes sprevádzal už dlhé roky. No na Slimov príkaz Candy nakoniec dovolil Carlsonovi, aby psa zastrelil. George v ten večer hral karty s ďalším robotníkom, Whitom. Candy sa k nim nepripojil, bol smutný zo straty svojho milovaného psa. George sa dozvedel, že Lennie dostal jedno zo šteniat a keď neskôr Lennie vošiel, mal ho schovaného pod šatami. Slim vtedy pochopil, že Lennie je iba dieťa v tele dospelého muža. Whit Georgovi rozprával o bare u Zuzy, kam sa chodia občas zabávať. Curely v ten večer zase hľadal ženu. Keď odišiel, Whit s Carlsonom sa šli pozrieť, čo sa bude diať, keď ju nájde. Lennie chcel, aby mu George opäť porozprával o zajačej farme, ktorú raz budú mať. Počul ich Candy a chce sa k nim pripojiť. Má našetrené nejaké peniaze a mohol by im pomáhať okolo domu. George vie o takom dome za 600$. Dohodli sa, že to budú držať v tajnosti. Do miestnosti vošiel Slim s Curleym, ktoý sa ospravedlňoval, že iba hľadal svoju ženu. Chlapi si z neho robili posmech, že si nevie ustrážiť vlastnú ženu a on sa vyvŕšil na Lenniem, lebo bol najvyšší a hlúpo sa škeril. Niekoľko ráz ho udrel, no Lennie mu to vrátil až vtedy, keď mu to dovolil, alebo lepšie povedané, kázal George. Schmatol mu ruku a bez problémov mu ju zlomil. Slim povedal Curleymu, že bude tvrdiť, že mal nehodu pri práci so strojom a že nesmie Lennieho vyhodiť, inak všade rozšíria klebety o jeho žene. Curley musel súhlasiť a jeho nenávisť voči Lenniemu sa ešte väčšmi prehĺbila. George Lennieho utešoval a zobrali ho ku lekárovi ošetriť mu rany.
Raz bola sobota večer a George sa vybral zabaviť s chlapmi. Vystríhal Lennieho, aby nerobil hlúposti. Lennie zašiel do stajne pozrieť svoje šťeňa. V stajni býva aj koniar Crooks, má tam poriadok, plno kníh a nijaký beloch tam nesmie vstúpiť. Práve si natieral boľavý chrbát, keď vošiel Lennie. Pokúsil sa ho vyhodiť, no zbytočne. Dali sa do reči, povedal mu o svojom detstve, že nablízku niet nijakej černošskej rodiny, že jeho otec mal slepačiu farmu. Lennie mu spomenul svoje plány so zajačou farmou. Crooks sa ho opýtal, čo by robil, keby ho George opustil. Lennie mu nikdy nechcel byť na obtiaž, rozhodol sa, že sa uchýli do jaskyne, neskôr ho však George od toho odhovoril. Lennieho rozhovor celkovo rozrušil, a preto ho Crooks upokojoval. Vtom prišiel Candy, zdráhal sa vojsť dnu, no napokon sa začal rozprávať Lenniemu, že už pozisťoval nejaké veci okolo tej spoločnej farmy. Crooks ich odhováral, povedal, že už bolo veľa takých, ktorí potratili rozum kvôli pôde, no nikto z nich žiadnu nezískal. No keby sa im to podarilo, nech ho vezmú k sebe pracovať. Vtom vošla do maštale Curleyho žena. Chlapi sa jej snažili zbaviť, lebo by mali problémy už len z toho, že sa s ňou zhovárajú, a navyše s nimi ustavične flirtuje. Chcela vedieť, kto zlomil ruku jej mužovi, lebo mu neverila, že sa ponaril pri stroji. Vysmiala ich, keď jej spomenuli plány o vlastnej farme. Keď začula prichádzať kone, potichu odišla. Prišiel George a bol nazúrený, že o plánoch povedali Crooksovi.
Na druhý deň sedel nešťastný Lennie v stodole a hľadel na mŕtve šteňa. Nerozumel tomu, myslel si, že štena vydrží viac ako myši. Curleyho žena sa dozvedela, že Lennie zlomil ruku jej manželovi. Keď vošla do stajne, Lennie sa naľakal, lebo sa práve chystal ukryť šteňa, ktoré zomrelo, keď ho príliš silno capol pri hre. George mu zakázal sa s ňou zhovárať, lebo ho vraj privedie do šlamastiky.
-5-
Ona sa cíti byť opustená, hovorí mu o tom, že túžila robiť v divadle a mala aj
príležitosť, lenže jej matka jej to nedovolila a vydala ju za Curleyho, ktorý jej vôbec nerozumie a ktorý ju vôbec nemá rada.
Začne sa okolo neho točiť. Lenniemu nepripadá nebezpečná, ako mu vravel George a zdvôverí sa jej, že rád hladká jemné veci. Dá mu pohladkať svoje vlasy, no keď jej ich Lennie začne strapatiť a ťahať, snaží sa odtiahnuť. Prosí ho, aby prestal, no on je ako v tranze. Keď začala kričať, snažil sa ju umlčať a nechtiac jej pritom zlomil väzy. Keď stíchla, začal sa báť, že sa stalo niečo zlé a vôbec si nepripúšťal, že by za to mohol byť zodpovedný on. Spomenul si, že ak sa niečo zlé stane, má sa skryť v tej húštine pri rieke a George tam za ním potom príde. Vzal mŕtve šťeňa a ušiel. Candy hľadal Lennieho v stodole, a našiel tam mŕtvu Curleyho ženu. Utekal po Georga a rozhodovali sa, čo budú robiť. Vedeli, že skôr či neskôr ju nájde Curley a bude chcieť Lennieho zabiť. Obaja tiež vedeli, že týmto sa ich sen o spoločnej farme navždy skončil. Keď sa všetci zhŕkli okolo mŕtvoly, Curley sa rozhodol zabiť Lennieho. Slim vedel, že to mohol byť iba Lennie z Georgovej príhody z predchádzajúcej farmy, ale vedel tiež, že to neurobil náročky. Candy ostal pri mŕtvole, Whit išiel po policajta, Slim, Carlson a Curley išli hľadať Lennieho. George ukradol Carlsonovu pištoľ a vydal sa s nimi za Lenniem. George, ktorý ukázal chlapom zlý smer, našiel Lennieho skrývať sa na mieste, kam mu kázal ísť v prípade nebezpečenstva na začiatku románu. Lennie mal pred očami králika a tetu Kláru, varovali ho, že George bude veľmi nahnevaný, lebo zabil Curleyho ženu a tým prišli o prácu, o plány vlastného domu a zajačej farmy. George na Lennieho prosbu začne znovu rozprávať o zajačej farme a prikáže Lenniemu otočiť sa chrbtom. Pokračuje v príbehu a strelí Lennieho zozadu do hlavy, aby ho uchránil pred Curelyho mučením. Chlapi začujú výstrel a nájdu Georga a mŕtveho Lennieho. George povie, že to Lennie ukradol Carlsonovu zbraň a že ho ňou zastrelil, keď ju získal späť.
Vlastný názor
Dej románu O myšiach a ľudoch ma veľmi zaujal. Obdivoval som vzťah Georga k Lenniemu. Lennie bol mentálne postihnutý a celkom sám, bez rodiny. Bol veľkým dobrákom, no neuvedomoval si svoju silu a tak nechtiac vždy niekomu ublížil. Ľutoval som Lennieho, keď mu zomrela jeho obľúbená myška, taktiež mi ho bolo ľúto vtedy, keď mu zomrel jeho malý psíček. George ho však aj napriek tomu mal rád, stále ho ochraňoval a pomáhal mu. Bol ochotný túlať sa po štátoch a stále si hľadať novú prácu, pretože Lennie vždy urobil nejakú hlúposť a oni museli z každej práce ujsť. Obdivoval som Georgovo rozhodnutie radšej zabiť Lennieho len preto aby ho uchránil pred mučením, pretože aj tak by ho Curley nakoniec zabil, kvôli tomu čo urobil jeho žene. Priateľstvo medzi Georgom a Lenniem bolo veľmi silné, veď prekonalo veľmi veľa skúšok. V dnešnom svete sa málokedy stretneme s takýmto silným priateľským putom, málokedy sa stretneme s takým úžasným človekom ako bol George. Dnes sa ľudia snažia jeden druhého skôr iba využiť, či skôr zneužiť. Každý z nás by mal mať takéhoto skvelého priateľa.
