Gejza Vámoš

1907-1956

Jeho netradičné názory na umeleckú tvorbu sa formovali v prostredí mladých SK vysokoškolákov v Prahe, kde študoval medicínu.

Pôsobil ako kúpeľný lekár v Piešťanoch.
Do r. 1939 keď ho rasová politika fašistickej vlády vyhnala do emigrácie. Odišiel do Číny a neskôr do Brazílie, kde aj zomrel.

Jeho prozaická tvorba je charakteristická prelínaním dvoch LIT smerov: EXPRESIONIZMU a NATURALIZMU (=verné stvárňovanie skutočnosti, LIT. smer, kt. sa ešte viac ako realizmus približuje ku skutočnosti, stvárňuje ju neprikrášlene, často až drsne s dôrazom na niekedy až odpudzujúce stránky života).
Sústreďuje sa na stvárňovanie taburizovaných, inými autormi obchádzaných tém, prostredie mestskej chudoby, kriminalita, prostitúcia ...

Prvou autorovou knihou je zbierka krátkych próz EDITINO OČKO (1925). V tejto zbierke sa odráža autorov pesimistický názor na svet a na človeka. Poviedky tejto zbierky majú autobiografický základ – autor ich venoval svojim sestrám.

V poviedke EDITINO OČKO si sestra pri učení perom vypichne oko. Autor=rozprávač toto nešťastie prežíva ako lekár, ale oveľa viac ako milujúci brat. Práve tu vidno ako sa prelína citovosť s naturalistickým stvárňovaním drsnej skutočnosti. Líniu expresionizmu predstavujú úvahy autora o skazenosti sveta a spoločnosti, prienik do vnútorného sveta jedinca, kt. hľadá ale nenachádza východisko zo spoločenského zla. Zmrzačenie svojej sestry vníma ako nespravodlivosť a krutú hru osudu. Nešťastie Edity je akoby zhmotnením krutého a nespravodlivého usporiadania spoločnosti.

Ďalším dielom je román Atómy Boha – v tomto románe autor rozpráva príbeh mladého lekára, kt. nastupuje na prax do nemocnice plný ideálov. V praxi sa však stretáva s úpadkom lekárskej morálky, korupciou, často i nekvalifikovanosťou.

Ako prvý uvádza do SK LIT tému prostitúcie a pohlavných chorôb. Hrdina príbehu chce za každú cenu zostať i v tomto prostredí verný svojím ideálom. Sám sa umelo nakazí vírom pohlavnej choroby, aby do detailov spoznal jej priebeh a mohol ju liečiť. Pokus sa nepodarí a nakazený mladý lekár, opovrhnutý a opustený nakoniec nachádza východisko v samovražde. V závere sa odráža neriešiteľnosť spoločenských a etických problémov, kt. autor otvorene nastolil.