Jeden z najvýraznejších predstaviteľol expresionizmu.
Do SK LIT priniesol nové témy, nových hrdinov a nové umelecké postupy. Zaujímal ho predovšetkým človek, jeho psychika, mravné a citové konflikty a povahové zvláštnosti.

V 1. fáze svojej tvorby (20.roky) písal najmä poviedky a novely.
Rozdeľujeme ich do 3 zbierok

• Zmok
• Pompiliova Madona
• Dolorosa

- hrdinovia sú často postavy z periférie spoločnosti, majú zvláštne osudy, v popredí je ich psychika, sú často vsadení do krízových situácií (ohrozenie života, samovražda, atď)

zbierka Pompiliova Madonna - väčšina poviedok sa odohráva v Taliansku (napr. Rím, Capri), hrdinami sú postavy z periférie (žobráci, mrzáci, biedni ľudia), zažívajú výnimočné a prekvapivé situácie

Poviedka Pompiliova Madona – príbeh sa odohráva v Ríme, hl. hrdinom je žobrák a mrzák Pompílio. Už dlhé roky žobre pred chrámom Santa Maria Maggiore. Na Kvetnú nedeľu sem prichádza veľa pútnikov, aby sa poklonili pred sochou zázračnej Madony. Beznohý Pompílio túži pokloniť sa Madone, verí, že by ho uzdravila. Podplatí „otca“ Bernarda, aby ho na 1 noc nechal v chráme. Kňaz ho odnese do chrámu, zhasne svetlá a odíde. Pompílio zostáva sám s Madonou, sníva sa mu, že sa mu Madona prihovára a uzdravuje ho. Pompíliou sa s ňou vydáva na ďalekú cestu (Albánske hory). Ráno ho nájdu pred sochou Madony mŕtveho, ale so šťastným úsmevom na tvári.

Autor využíva PROTIKLADY:
prostredie chrámu (dokonalý architektonický skvost) - mrzák Pompílio (fyzická podoba)
Pompíliou (duševná stránka) - otec Bernardo

Autor v tejto poviedke vyjadril svoj súcit s človekom na okraji spoločnosti, poukázal na jeho právo byť rovnako šťastný ako ostatní ľudia a poukázal i na jeho ľudskú dôstojnosť, kt. sa nestratila s jeho zrmzačením ani s chudobou.

V mnohých dielach spracoval svoje zážitky z 1. svet. vojny. V centre jeho záujmu je aj tu vnútorný svet postáv, najmä záporné mravné dôsledky vojny na človeka. K týmto dielam patria: zbierka poviedok Zo svetovej vojny, novela Muž s protézou