|
|
|
Antická literatúra
(9. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l.) - delí sa na grécku a rímsku
- učili sa z nej všetky ostatné literatúry
- hrdina je spätý s prírodou, má pre neho význam pozemský život
- úlohu zohrávajú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti a človek je voči ním bezmocný
Grécka literatúra
najstaršie pamiatky sú hrdinské eposy Ilias a Odysea. Autorom je Homér. Čerpajú z povestí o tréjskej vojne. Dej jej zidealizovaný.
Ilias
Ilias obsahuje 15 696 hexametrových veršov (hexameter – verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.
Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, kt. uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom diela je hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla. Keď mu veliteľ gréckeho vojska mykénsky kráľ vezme jeho zajatkyňu, dcéru Brisea, prestáva bojovať. Tým dochádza k základnému konfliktu. Trójania získavajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej výzbroji. Do dej zasahujú aj grécky bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón a i.). - hrdinský epos - oslavná epická báseň
- veršovaný epický žáner veľkého rozsahu
- jedna hl. postava, veľkú úlohu hrajú bohovia
- hl. postava sa vyznačuje mimoriadnymi vlastnosťami, na ktoré pôsobia bohovia, ktorí zasahujú do deja
- autori opisujú prostredie, bitky /odbočenie od deja/
- význam - zárodky dobrodružného románu
- prameň poznania starovekej gréckej spoločnosti
Odysea
Bájky písal Ezop - boli hlavne kriticky ladené, šírili sa ústne napr. Lev a myš, Ovca a pes, Opica a zrkadlo
Jeleň pri jazierku – To, čo má najväčšiu cenu, si zvyčajne ceníme najmenej
Pes a kúsok mäsa – Uspokoj sa s tým, čo máš
Hvezdár – Neoplatí sa upriamovať myseľ iba na vysoké ciele a nevšímať si, čo sa robí okolo nás. rozvíjala sa filozofia – Plató, Aristoteles, Sokrates,... rozvíjala sa komédia – Euripides, Sofokles, rozvíjala sa tiež tragédia
Sofokles
Elektra, Kráľ Oidipus, Antigona
Antigona
Bratia Antigony bojujú proti sebe o Téby. Obaja zahynú. Kráľ Kreón zakázal slávnostne pochovať Polinezia. Antigona ho pochová tajne a prichytia ju. Kráľ ju dá za živa pochovať. Antigona sa obesí. Haimon, jej milý, syn Kreóna, sa prebodne mečom. Kreónova žena Euridika spácha v zúfalstve samovraždu. Kreón oľutuje svoj čin. Antigona bola odvážna, spravodlivá a obetavá. Antigona – bola dobrosrdečná, verila v staré morálne príkazy (pochovať brata), jej zmysel života bolo milovať a nie nenávidieť, ctila si rodinu – vlastnú krv, bola spravodlivá, pravdovravná a nerobila rozdiely medzi ľuďmi, pokorná.
Rímska literatúra (3. stor. pred. n. l. – 5. stor. n. l.) - Ovídius, Horatius, Vergilius
oslavovala najmä pastiersky a roľnícky život nadväzuje na grécku literatúru, čerpá z nej rozvíja sa najmä rečníctvo (Cicero), historiografia (Cézar), poézia
Ovídius - Metamorfózy (premeny) - spracované grécke a rímske báje a povesti s motívom premeny človeka na inú bytosť alebo vec a naopak
- mnohé básne symbolizujú ľud. túžby a vášne (Daidalos a Ikaros)
- hrdina túži po slobode, vlasti
- 250 gréckych bájí a povestí
- bájka – O Daidalovi a Ikarovi – aténsky sochár a staviteľ, Daidalos, ušiel z vlasti so synom Ikarom na ostrov Kréta. No po čase sa mu znepáčila i Kréta a zahorel túžbou po rodnej zemi. Aj keď mu kráľ Minos nedovolil odísť z Kréty zemou i morom, mal voľné nebo. A tak začal tvoriť. Pierko ku pierku ukladal, od najmenšieho, zviazal ich niťou a naspodku zlepil voskom. Keď dokončil dielo, vzniesol sa na krídlach spolu so svojim synom Ikarom na oblohu. Potom ho ešte poúčal, aby sa držal prostrednej dráhy, ak by letel príliš nízko, krídla mu ťaží voda. Ak zasa príliš vysoko, spáli mu ich slnko. KeĎ ich zazreli ľudia na oblohe, mysleli si, že sú to božstvá. Mladému Ikarovi sa len veľmi zapáčil. Vybočil z otcových stôp a letel stále vyššie. A prudké slnko mu vosk na krídlach celkom roztopilo. Rukami mával do prázdna. Nešťastný otec na neho márne volal. Na vlnách mora uvidel zvyšky svojho diela.
Horatius - Ódy - básnická zbierka, kde sa básnik zamýšľa nad ľud. šťastím a zmyslom života. Ideálom mu je život v tichom ústraní, nezávislosť od bohatstva, majetku, hodností, titulov a vôle mocných.
- báseň - Ak chceš priateľ, múdro žiť – hovorí, žea k chceme múdro a spravodlivo žiť, nemôžeme si dovoľovať všetko, vyberať len to najlepšie a najkrajšie. No ani sa príliš neuskromňovať, nič si neodopierať, ale správať sa prirodzeen a primerane. Ten, kto sa teší z maličkého kúska šťastia, ten, komu stačí pre radosť len málo, sa nikdy neocitne na dne, bez pomoci, bez priateľov. Ten netúži po niečom, čo je pre neho tak vzdialené a nedosiahnuteľné.
Vergilius - Bucolica, Georgica -pastierske idyly, kde opisuje pastiersky život
- Aeneas – národný epos – je pokračovaní eposu Ilias, Vergílius mal za úlohu vytvoriť hrdinu, ktorý by uprednostňoval spoločenské pred osobným. Mal vytvoriť dielo, ktorý by sa vyrovnalo eposom Ilias a Odysea. Svoju úlohu splnil. Aeneas je rímsky ideál osobnej dokonalosti a v diele dominuje myšlienka mieru a je nedokončené.
Antická literatúra ma dosah aj do súčasnosti, niektoré drámy sa hrajú stále (Antigona, Oidipus).
|
|