Slovenská a česká medzivojnová dráma v boji proti meštiactvu, za sociálnu spravodlivosť a pokrok

Slovenská a česká medzivojnová dráma v boji proti
meštiactvu, za sociálnu spravodlivosť a pokrok :
I. Stodola, J. Barč - Ivan, K. Čapek.

Poprevratová dramatická tvorba sa rozvíjala pomalšie ako ostatné slovesné druhy. Len ojedinele vznikali nové hry a aj tie boli len málo aktuálne. Na začiatku 20. rokov (v roku 1919) bolo založené Slovenské národné divadlo v Bratislave. Trvalo však určitý čas, kým sa zrástlo s národnou kultúrou a vyjasnila sa repertoárová otázka. vedenie SND uprednostňovalo spevoherné žánre - opereta a opera. Určitý čas mal úspech Oskar Nedbal, riaditeľ divadla. Činohra bola v úzadí. Časom sa však pomery pre činohru začali zlepšovať. Takisto vznikali divadlá aj v ostatných slovenských mestách - Košice, Nitra, neskôr Martin. Prekvitalo ochotnícke divadlo. Na Slovensku pokračovalo po prevrate v dramatickej tvorbe len málo autorov. Prevažne sa hrávali hry českých dramatikov. Avšak úvádzali sa aj hry M. Kukučína (Bacúchovie dvor), B. S. Timravej, J. G. Tajovského, V. H. Vladimírova - bol to veľmi produktívny autor (Homo Sapiens, S.O.S, Ľudovít Štúr, ...), F. Urbánka - v úprave J. Borodáča, M. Rázusa - Hana - dôsledky vojny na mravný život, L. N. Jégeho, K. Urbanoviča, J. C. Hronského, E Ruska, J. Barč - Ivan. Do rozvoja dramatickej literatúry zasiahol dramatik Ivan Stodola.

Ivan Stodola - študoval v Kežmarku a Prešove, na univerzite v Budapešti a Berlíne. Ako lekár zastával významné miesto lekára v Liptovskom Mikuláši. Založil kúpele na liečbu tuberkulózy v Tatrách. Pôsobil ako lekár v SNP. Od mladosti mal záujem o divadlo. Písal jednoaktovky - Myš, Voľby, Daňové pokonávanie. Všetky tieto hry uvádzali ochotnícke krúžky. Takisto písal aj veselohry :
Náš pán minister
Čaj u pána senátora
Jožko Púčik a jeho kariéra
Posledná symfónia
Cigánča
Veľkomožní páni

Jožko Púčik a jeho kariéra - je bezpochyby jeho najznámejšou satirickou hrou. Sám ju označil ako " satiru na falošne chápaný humanizmus ". Hlavnou postavou je Jožko Púčik, drobný, svedomitý úradník, ktorý sa takmer stáva obeťou bezcharakterného správcu Rohatého. Pre faľošné ľudomilstvo buržoázie Jožko Púčik predstavuje hrdinu len dovtedy, kým pasívne prijíma obvinenie za nespáchaný čin - krádež peňazí. V tragickej komike príbehu sa skrýva ostrý výsmech buržoáznych spoločenských inštitúcií. Osobitnou formou pre Stodolu bola satira, ktorá nebola v každom určitom období rovnáka. Stodola satiru stupňoval. Začína žartom -> hraný humor -> ostré slovo.

V pbdobí Slovenského štátu napísal Stodola hry, ktoré sám nazval politické satiry :
Mravci a cvrčkovia
Keď jubilant plače
Komédia
Všetky tieto hry vyjadrovali opozíciu prozi režimu.
Posledná Stodolova hra v roku 1947 - Kde bolo, tam bolo - bola to čistá komédia. Smutné časy, smutný dom - kniha spomienok na roky strávené vo väzbe
Zvláštne miesto v tvorbe patrí dráme Bačova žena - spoločenská dráma. Hlavná myšlienka hry -> ľud je najsilnejšia vrstva národa. Námet tejto hry poslúžil na film Varuj.
Písal aj historické drámy z dejín slovenského národa :
Marína Havranová
Kráľ Svätopluk
Básnik a smrť

Bačova žena - je najlepšou drámou autora. Premiéra sa konala v októbry 1928. Stodola ako lekár bol v povolaní dobrý diagnostik. Tu aj hodnotil spoločnosť. Hra mala úspech na domácich a zahraničných javiskách. Dej je Shakespearovský, ale štruktúra je lovenská, bačovská. Odohráva sa na salaši v Dämenovskej doline. Hlavný je príbeh slovenskej ženy Evy Muranicovej rodenej Hadvižiak. Jej prvý muž, bača Ondrej odchádza do Ameriky, v baniho zasype, prichádza aj správa o jeho smrti. Eva sa vydáva za baču Miša (proti vôli svokry, ktorá cíti, že jej syn žije - materinský cit) Eva má dvoch synov z dvoch manželstiev. Ondrej sa počase vracia bohatý, kupuje kaštieľ a žiadá Evu, aby sa k nemu vrátila. Charakterná Eva túto tragickú situáciu rieši sama, zabije sa. Jej posledné slová boli : "Neopúšťajte mi moje deťúrence. " Bačovia chceli riešiť konflikt bitkou - sekerami. Sila konfliktu pôsobí nielen na mysel, ale aj na srdcia divákov. Monológ má dôležité miesto, má očistnú funkciu. Krízu zapríčinil niekto iný, nemôže ho vyriešiť s peniazmi, preto sa púšťa do zápasu aj s bohom. Takýto typ monológu sa nazýva Heroicko - introvertný. Stodola v monológu používa všetky momenty : cit, vášeň, pud, ale aj svetonázor. Postava Ondreja vyžaduje od herca veľké majstrovstvo.

Július Barč - Ivan. Spisovateľ, ktorý začal písať prózu, až neskôr prešiel na drámu. Bol tajomníkom Slovenskej národnej knižnice. Chcel sa venovať len literárnej činnosti.
V roku 1944 napísal drámu Neznámi, v ktorej sa prejavil ako antifašista; Prostredníctvom náboženských motívov odhaľuje neľudskú tvár fašizmu.
Charakter jeho hier : 1. svojskosť, chcel do našej drámy vniesť niečo nové, námetom aj formou
2. nedával sa na neznáme cesty, ale vedome experimentoval
V roku 1934 na scéne SND uviedli hru 3000 ľudí - mala sociálnu tematiku -> vzbura baníkov.
Hra Mastný hrniec - Kocúrkovo súčastnosti. Dej umiestnil do Ťuťotína. Zápletka je zzaložená na omyle , komika, zábavná fraška, kariéra, ziskuchtivosť v začiatkoch Slovenského štátu. Hry : Dvaja
Diktátor
Veža
Román : Železné ruky
Vrcholné dielo - dráma Matka - Ústredným motívom je materinská láska.

Autor sa v nej vracia do rodných Krompách. Zobrazuje robotnícke prostredie, biedu. Matka -> vdova. Má dvoch synov. Mladší odchádza do USA za prácou, starší Jano zostáva doma. Znázorňuje rozpoltenosť svetov. Vnútorný svet synovskej nevraživosti a materinskej tiesne. Bitka bratov. Psychika tríznenej matky, ktorá sa vrhá medzi rozvadených bratov. => za všetko môže Boh.

Karel Čapek. Jeho literárne dielo a publicistika je svedectvom zriedkavého talentu, občianskej statočnosti a humanistického, liberálno - demokratického postoja k zložitám spoločenským problémom. Študoval na Filozofickej fakulte UK. Štúdium zakončil doktorátom. Už od čias štúdií uverejňoval prózy a kritiky. Až do smrti sa venoval novinárskej činnosti. Bol dramaturgom Vinohradského divadla. Karel Čapek písal poviedky ( Krakonošova záhrada ), detektívne príbehy (Povídky z jednej kapsy), romány ( Krakatit; Válka s mloky ), cestopisy, teoretické štúdie, filozofické práce, drámu : Loupežník
Ze života hmyzu
R.U.R.
Bíla nemoc
Matka
Adam - stvořitel

Bíla nemoc - filmová verzia bola uvedená pred Mníchovom (1938). Ľudstvo stojí pred záhubou - malomocenstvo. Je to vlastne metaforický predstavený fašizmus, ktorý sa v tej dobe začal rozmáhať v Európe. Položil v tejto dráme otázku lekárskej etiky. Liek proti chorobe má iba Dr. Galén, na ktorú ochorel aj diktátor. Dr. Galén je veľký pacifista - obránca ľudstva, mieru, slobody. Túto svoju výhodu (vlastníctvo lieku) využíva na získanie sľubu od diktátora, že nerozpúta vojnu. v momente, keď sa má sľub realizovať, ušliape Galéna sfanatizovaný dav. Národ sa ženie do vojny a hrozba choroby visí nad ľudstvom. => antický lekár Dr. Galenos kedysi liečil chudobných <=.
Matka - je fantázijným obrazom utrpenia a tragického mravného víťazstva matky. Stratila už muža a štyroch synov, keď išli brániť napadnutú krajinu a vzpiera sa pustiť najmladšieho Toniho na front. V geste, ktorým ho predsa posiela do boja je pátos, vznešenosť obrany ľudskosti. V pozadí drámy cítiť tragédiu španielského ľudu v boji proti fašizmu. R.U.R. (Rossum´s Universal Robots) - v tejto fantastickej dráme vyslovil svoje obavy na prahu technického veku, príbehu o zmičení ľudí ich strojovými napodobneninami - robotmi. Záchrana prichádza, keď nad vymierajúcou hŕstkou ľudí poľudští jedneho robota a robotku ľúbostný cit. Sú tu zobrazené finančné záujmy, pasivita ľudstva, zastavenie vývoja, tvorivosti.