Slovenská a česká medzivojnová dráma v boji proti
meštiactvu, za sociálnu spravodlivosť a pokrok :
I. Stodola, J. Barč - Ivan, K. Čapek.

Poprevratová dramatická tvorba sa rozvíjala pomalšie ako ostatné slovesné druhy. Len ojedinele vznikali nové hry a aj tie boli len málo aktuálne. Na začiatku 20. rokov (v roku 1919) bolo založené Slovenské národné divadlo v Bratislave. Trvalo však určitý čas, kým sa zrástlo s národnou kultúrou a vyjasnila sa repertoárová otázka. vedenie SND uprednostňovalo spevoherné žánre - opereta a opera. Určitý čas mal úspech Oskar Nedbal, riaditeľ divadla. Činohra bola v úzadí. Časom sa však pomery pre činohru začali zlepšovať. Takisto vznikali divadlá aj v ostatných slovenských mestách - Košice, Nitra, neskôr Martin. Prekvitalo ochotnícke divadlo. Na Slovensku pokračovalo po prevrate v dramatickej tvorbe len málo autorov. Prevažne sa hrávali hry českých dramatikov. Avšak úvádzali sa aj hry M. Kukučína (Bacúchovie dvor), B. S. Timravej, J. G. Tajovského, V. H. Vladimírova - bol to veľmi produktívny autor (Homo Sapiens, S.O.S, Ľudovít Štúr, ...), F. Urbánka - v úprave J. Borodáča, M. Rázusa - Hana - dôsledky vojny na mravný život, L. N. Jégeho, K. Urbanoviča, J. C. Hronského, E Ruska, J. Barč - Ivan. Do rozvoja dramatickej literatúry zasiahol dramatik Ivan Stodola.

Ivan Stodola - študoval v Kežmarku a Prešove, na univerzite v Budapešti a Berlíne. Ako lekár zastával významné miesto lekára v Liptovskom Mikuláši. Založil kúpele na liečbu tuberkulózy v Tatrách. Pôsobil ako lekár v SNP. Od mladosti mal záujem o divadlo. Písal jednoaktovky - Myš, Voľby, Daňové pokonávanie. Všetky tieto hry uvádzali ochotnícke krúžky. Takisto písal aj veselohry :
Náš pán minister
Čaj u pána senátora
Jožko Púčik a jeho kariéra
Posledná symfónia
Cigánča
Veľkomožní páni

Jožko Púčik a jeho kariéra - je bezpochyby jeho najznámejšou satirickou hrou. Sám ju označil ako " satiru na falošne chápaný humanizmus ". Hlavnou postavou je Jožko Púčik, drobný, svedomitý úradník, ktorý sa takmer stáva obeťou bezcharakterného správcu Rohatého. Pre faľošné ľudomilstvo buržoázie Jožko Púčik predstavuje hrdinu len dovtedy, kým pasívne prijíma obvinenie za nespáchaný čin - krádež peňazí. V tragickej komike príbehu sa skrýva ostrý výsmech buržoáznych spoločenských inštitúcií. Osobitnou formou pre Stodolu bola satira, ktorá nebola v každom určitom období rovnáka. Stodola satiru stupňoval. Začína žartom -> hraný humor -> ostré slovo.