Dedina a jej umelecké vyjadrenie v poviedkach Kukučína, Tajovského a Timravy

Dedina a jej umelecké vyjadrenie v poviedkach Kukučína, Tajovského a Timravy.
Porovnajte obrazy postáv z dedinského života na základe analýzy konkrétnych diel.

Základný rozdiel zobrazovania dediny je medzi tvorbou Kukučína, ktorého zaraďujeme medzi starších realistov. Kým mladší realisti si všímali vo svojich dielach spoločesnké podmienky na slovenskej dedine a kritizovali ich, starší realisti len konštatovali skutočnosť, nehľadali príčiny triednych rozporov, ani ich nekritizovali.

Martin Kukučín
- vlastným menom Matej Bencúr
- v jeho dielach sa prejavuje láska k dedinskému človeku aj keď vidí že i on má svoje negatívne stránky,vlastnosti, verí že je vo svojom jadre dobrý.
Jeho prvá poviedka: Na hradskej ceste
Rámec jeo poviedok tvoria dedinské zvyky a obyčaje:
# Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Hody
V nich sa snaží o realistickú kresbu postavy, no nedokáže ju zaradiť do širokého dejového rámca. čiastočne sa mu to darí v poviedkach:
# Pánsky hájnik, Z teplého hniezda a
# Rysavá jalovica
Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme aj keď mu to jeho žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie jalovicu si odvedie Krtova žena a tu vznikajú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami. Hoci je Adam výzorom komický, predsa z neho preniká ľudskosť a dobrota.
# Neprebudený
Tragický príbeh duševne postihnutého mrzáka, dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vybájenej lásky k dievčine Zuzke, ktorá s ním len žartovala a on si myslel, že ho ľúbi. Keď zomrie pri záchrane husí z horiaceho chlieva, zomrie a ľudia ho odsúdia mysliac si že požiar zapríčinil.
# Keď báčik z Chochoľova umrie
V diele zachytil úpadok zemianstva i jeho neschopnoť zasahovať do vlastných osudov i do osudov národa. V poviedke reprezentuje zemianstvo pán Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je tragický a autor na ňom vykresľuje paradox a iróniu. Navonok vystupuje ako pyšný a bohatý zeman, no v skutočnosti je chudobný, jeho kaštieľ sa rozpadá a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej triedy: dravoť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zŕňaní majetku.
# Dies irae
Niečo podobné ako Ondrej Tráva je tu starý úžerník Sýkora.

Peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spol. a podmieňujú myslenie a konanie. Sýkora nakoniec precitne a vráti sa ku svojmu synovi, ktorého vyhnal z domu.

Jozef Gregor Tajovský
Jeho tvorba sa delí na:
- monografické poviedky (všedný život na dedine)
- poviedky s ludovýchovaným charakterom (proti alkoholizmu)
- poviedky zo sociálnym charakterom (Maco Mlieč)
Jeho príbehy zo života slovenskej dediny vyšli pod názvami:
# Omrvinky z dediny - boli to jeho začiatky
V súbore poviedok z knihy Rozprávky je ostrá kritika sociálnych pomerov na dedine.
# poviedka Do konca
- je jednou z najkrajších, kde s láskou spomína na svojho dedka, ktorý vždy myslel len na ich dobro. Podáva tu filozofiu dedinského človeka, jeho náhľady na svet. Kladie v nej dôraz najmä na vykreslenie osobnosti starého otca. Zobrazuje ho v situáciách, kde vynikol jeho humor, ale i jeho pracovitosť a láska.
# V knihe Besednice zhrnul poviedky a črty z rokov 1902-03.
V prózach si všíma tých najbiednejších.
- Maco Mlieč
Maco prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18 ročný a slúžil u neho celý život len za jedlo, ubytovanie a za to že ho doopatruje do smrti. Keď sa blížil Macov koniec prišiel za gazdom porátať sa. Po smrti mu gazda vystrojil veľký krásny pohreb, ktorý dedinčania nepochopili. Tajovský jasne odhalil dva protikladné svety na dedine: boháčov a chudobu.

Ďalšie poviedky:
Mišo, Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb

Tajovský napísal aj poviedku DOMOV o ľuďoch ktorí opúšťajú domovy, lebo túžia po sláve, bohatstve. Je to aj príbeh Ďurka Záhona, ktorý opustil rodnú dedinu a "popanštil sa". No po úraze, ktorý utrpel, zisťuje, že mu je svet cudzí a pokorne sa vracia do rodnej dediny.

Najznámejšie hry:
ženský zákon, Statky-Zmätky
V nich autor spracuváva tématiku známu aj v dielach Timravy - ako majetok vplýva na medziľudské vzťahy.
Kým v hre ženský zákon ide o šťastné ukončenie v hre Statky-zmätky nieje konflikt riešený cestou zmierenia.

Ženský zákon - Mišo Malecký a Anička Javorová sa majú radi, ale môže majetok a chtivosť materí po majetku narušiť lásku dvoch mladých ľudí? Všetko sa napokon dobre skončí.

Táto komédia je plná humorných situácií a intríg.

Božena Slančíková Timrava
Timrava si všíma zaostalosť slovenskej dediny, jej nedostatky, kritizuje ju a hľadá príčiny.
Základná charakteristika tvorby:
- vnútorné zobrazenie postáv - psychika postáv (Ťapákovci, Skon Paľa Ročku)
- ironický podtón
- prelínanie vnútorného a vonkajšieho deja (Skon Paľa Ročku)
- osudy žien (Všetko za národ, Skúsenosť)

Ťapákovci
Autorka tu ostro kritizuje zaostalosť slovenskej dediny. Príčinu vidí v neuvedomelosti, nevedomosti a konzervativizme ľudí. Ťapákovci boli konzervatívni, nepirjímali nič nové a navyše boli neschopní a leniví. Paľo, prezývaný žartovník si doviedol do rodiny Iľu - kráľovnu, ktorá chcela zmeniť spôsob života Ťapákovcov. Nestretla sa s pochopením. Nakoniec Iľa a Paľo odišli a postavili si dom. Zaujímavá postava je Anča - zmija, ktorá bola postihnutá a preto bola navonok hašterivá, zlostná a tvrdá, no vo vnútri bola veľmi jemná a nežná. Autorka sa zaoberá, ako majetok a bohatsvo narúša medziľudské vzťahy. Toto môžeme vidieť aj v dielach: U Kanátov, Márnosť všetko. .