Viktor Hugo - Chrám Matky božej v Paríži

Chrám Matky božej v Paríži

Bol sviatok Troch kráľov a sviatok bláznov. Bola to príležitosť úspešne predstaviť nové mystérium. Zhromaždení ľudia sa ho nevedeli dočkať. No sotva sa predstavenie začalo, pozornosť ktorú pútalo, sa odvrátilo k prichádzajúcemu kardinálovi Bourbonskeho. Veľmi to ranilo Pierra Gringoira, mladého básnika a autora mystéria. No nevzdal sa a po čase sa s hrou pokračovalo. Tentokrát ju prerušila voľba kráľa bláznov, ktorá si nadobro získala všetkých divákov.

Zaslúženým kráľom sa stal Quasimodo, škaredý, jednooký, krivonohý hrbáč, zvonár u Matky Božej. Bolo to dieťa cigánov, ktoré vymenili za nádherné dieťa istej Guduly. Napriek tomu, že ho ľudia chceli už ako malé upáliť ako diablove dieťa, zľutoval sa nad ním arcidiakon Claude Frollo, vzdelaný muž starajúci sa o svojho mladšieho brata po smrti rodičov, a stal sa jeho otcom. Quasimodovými jedinými priateľmi boli zvony, z ktorých i ohluchol. Pre svoju škaredosť ho ostatní ľudia nenávideli, vysmievali sa mu a pre jeho silu sa ho i báli. No práve neho si zvolili za svojho kráľa bláznov, ktorého posadili na nosidlá a s celým sprievodom tak prešli po celom Paríži.

Na mystérium sa úplne zabudlo. Gringoire sa ale nevzdal a začal hrať po tretí krát pre pár ľudí ktorí neodišli so sprievodom, no aj tí sa onedlho utekali pozrieť na čarokrásnu cigánsku tanečnicu Esmeraldu.

Keď ju sám Gringoire videl, zamiloval sa do nej, do jej nádherného tanca, spievania i kozičky s ktorou predvádzala zábavne kúsky. Jej vystúpenie rušili len nenávistné výkriky jednej ženy, po ktorých sa Esmeralda vždy striasla. Bola to Gudula, ktorá cigánov odvtedy čo jej ukradli dieťa nenávidela. Zbláznila sa z toho a rozhodla sa do smrti života ostať v chladnej miestnosti bez dverí, s jediným oknom v Rolandovej veži s jedinou črievičkou čo jej ostala po jej krásnej dcérke.

Gringoire nezarobil nič a nemal kam ísť. Rozhodol sa sledovať Esmeraldu, aj keď sám nevedel prečo. Videl ako sa ju pokúsili uniesť dvaja muži. Spoznal z neho jedného- Quasimoda. No tento pokus im prekazila vojenská družina na čele s elegantným kapitánom Phoebusom. Zachráni Esmeraldu a tá sa do neho okamžite zamiluje. Rýchlo však odtiaľ odíde. Druhý muž ktorý bol s Quasimodom zmizol ešte predtým ako si ho stihol niekto všimnúť. A tak Phoebus zatkol Quasimoda.

Gringoire stratil Esmeraldu a v neznámych končinách ľahko zablúdil. Dostal sa na námestie Divov, miesto kde bývali tuláci, lupiči, cigáni. Pre úspešných ľudí to bola ľudská spodina. Prepadli Gringoira, odviedli a chceli ho zabiť. Zachránila ho Esmeralda, tým, že sa stala na štyri roky jeho ženou. Najprv si myslel, že je do neho tiež zamilovaná, avšak ona milovala Phoebusa a k nemu ostala chladná. No stali sa z nich priatelia a odvtedy ju Gringoire sprevádzal pri jej vystúpeniach.

Quasimodo si nočný skutok musel odpykať na pranieri. Ľudia sa mu smiali, hádzali do neho kamene a keď prosil o vodu ešte viac sa mu vysmiali. Zľutovala sa nad ním práve Esmeralda, prišla až k nemu a dala mu napiť. A nato Quasimodo nikdy nezabudol.
Ona však nezabudla na Phoebusa. Svoju kozičku dokonca naučila poskladať z písmen jeho meno. Phoebus sa s ňou chcel jednej noci stretnúť, no nemal z čoho zaplatiť izbu v starom penzióne. Vhod mu prišiel návrh od Clauda Frolla ktorý sa chcel údajne presvedčiť či bude naozaj s Esmeraldou. Súhlasil s tým, že sa schová blízko k nim a tak mu Frollo dal peniaze ktoré potrebuje.

Vďaka tomuto sa nakoniec Phoebus s Esmeraldou stretli a prišli do starého penziónu. Phoebus jej vyznal lásku a ona mu naivne uverila. Avšak jeho láska bol len flirt. Bol už zasnúbený s krásnou a bohatou dievčinou Ľalianou a chcel sa len odpútať a mladučkú, krásnu Esmeraldu len využiť. Ona ho ale tak milovala, že by bola obetovala pre neho jedinú nádej nájsť svoju matku, ktorú mohla nájsť pomocou amuletu no len vtedy keď nebude poškvrnená. No bola by to obetovala pre milovaného Phoebusa, keby sa zrazu nebol vyrútil na Phoebusa arcidiakon Frollo, ktorý ich celý čas sledoval. Prebodol Phoebusa a ušiel oknom. Ona zamdlela a prebudila sa obklopená vojakmi nočnej hliadky. Phoebus tam už nebol.

Obvinili ju aj jej kozičku z čarodejníctva a z vraždy Phoebusa. Esmeralda sa nepriznávala no len čo jej nožičku zovrela španielska čižma, priznala sa ku skutku ktorý nespravila. Zavreli ju do chladného väzenia hlboko pod zem. Raz ju prišiel ju navštíviť arcidiakon Claude Frollo. Konečne sa jej priznal, že ju miluje a ku všetkému čo spáchal. K tomu, že to bol on čo sa ju pokúsil uniesť len pre seba. I k tomu, že sa jej chcel zbaviť len preto aby ukončil svoje trápenie. Bol to predsa len kňaz a zamiloval sa do ženy. No teraz nemohol zniesť to, že pre neho ju majú popraviť. Navrhne jej útek, no keď jej povie, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy, vyženie ho.
Lenže Phoebus nebol mŕtvy. Bol zranený a keď sa zotavil vrátil sa k svojej snúbenici. Myslel si, že Esmeraldin prípad sa už skončil už dávno a viac sa o to nezaujímal. Bol pre neho šok keď ju však videl, keď ju viedli na popravu. Aj ona videla jeho. No nezachránil ju. Skôr než začala kričať jeho meno, odišiel z balkóna.

No predsa ju niekto zachránil. Z jednej veže svojho „domova“ , po povraze zletel Quasimodo chytil Esmeraldu a znova sa dostal do chrámu. Takto pre ňu získal azyl.

Quasimodo sa o ňu staral veľmi dobre. Chránil ju a miloval. Pozeral sa na ňu v noci a vždy keď ho ona nevidela, keďže sa strhávala pri pohľade na neho. Jej sa po čase vrátil život do duše, no stále myslela na milovaného Phoebusa. Ten však na ňu rýchlo zabudol, keďže nevedel o tom, že ju niekto zachránil a myslel si, že je už mŕtva pokojne si užíval so svojou snúbenicou Ľalianou.

Ani Frollo nevedel o tom, že Esmeralda žije. No keď to zistil, prikradol sa jednej noci do jej izby a pokúsil sa ju znásilniť. V poslednej chvíli ju zachránila píšťalka od Quasimoda, ktorej piskot počul aj on. Zachránil ju a Frollo nahnevane odišiel. Začal na Quasimoda žiarliť.

No Esmeraldin azyl bol ohrozený. O tri dni si po ňu mali prísť a obesiť ju. Preto Frollo nahovoril Gringoirovi, aby vzbúril tulákov, prišli do chrámu a vyslobodili Esmeraldu. Žiaľ Quasimodo o tom nevedel, a keď tuláci prišli obhadzoval ich z veže kameňmi a lial na nich tekuté olovo. Bránil Chrám len aby sa Esmeralde nič nestalo. Pri tejto obrane zhodil z veže aj Frollovho brata Jehana. No keď nakoniec vzburu pred chrámom potlačili vojaci, Quasimodo zistil, že Esmeralda v chráme nie je. Hľadal ju všade a nevedel čo robiť.

Esmeraldu počas vzbury prišli zobrať Gringoire a jeden zahalený muž. Ušli člnkom až k námestiu de Grève. Gringoire odišiel aj s kozičkou, aby ju zachránil. A Ttak Esmeralda s nezmámim ostala sama. Bála sa ho. On ju vzal za ruku a ťahal k námestiu. Prišli až k šibenici. A tu neznámy odhalil svoju identitu. Bol to opäť arcidiakon Claude Frollo. Tu ukázal na šibenicu a povedal jej: „Vyber si z nás dvoch.“ No ona mu nato len urážlivo odpovedala.(„Hrozím sa jej ešte menej ako vás“). On jej však vyznával lásku a potom sa jej to ešte raz opýtal. Esmeralda ho odmietla. Vzal ju za ruku a vložil ju do ruky ženy v Rolandovej veži. Gudule. Vedel, že ju nepustí lebo nenávidí cigánov. A on šiel zavolať strážnikov.

Bola rada, že cigánku ktorú nenávidela, uvidí umierať. Kričala do nej, že jej ukradli dieťa a preto musí zomrieť. Ukázala jej črievičku a v tom ju Esmeralda spoznala. Vytiahla jej pár z vrecúška čo nosila na krku. Gudula bola jej matkou a Esmeralda jej dcérou. Gudula preťala mreže, vtiahla Esmeraldu dnu a pomätená od šťastia ju vybozkávala. No ich šťastie netrvalo dlho.
Stráž sa čoskoro objavila na námestí. Keďže už bolo nad ránom a bolo vidno, Esmeralda už nemohla utiecť. Ostala v matkinej cele a schovala sa do kúta kde ju z okienka nevidno. Stráž prišla až k nemu a pýtali si od Guduly cigánku. Zaklamala a tvrdila, že jej utiekla. No to jej neverili. Nakoniec ju jeden vojaka zachránil tvrdením, že nenávidí cigánky. Už boli na odchode a obidve si vydýchli. No v tom Esmeralda začula Phoebusov hlas a skôr než jej v tom matka stihla zabrániť, pribehla k okienku a kričala na neho. Phoebus tam už však nebol ale veliteľ stráže ešte áno. Uvidel ju.

Prišli si po ňu. Už sa tomu nedalo zabrániť. No matka svoju dcéru bránila až do konca. Kričala, že jej chcú vziať dcéru, kryla ju telom a stráži i katovi ktorým to síce bolo ľúto ale nemohli neuposlúchnuť kráľov rozkaz. Kat plakal keď bral Esmeraldu. Tá omdlela a jej matka ju pevne držala za pás. Vyvliekol ich obidve. Navliekol slučku okolo jej krku a nato sa prebudila. Využil chvíľu, keď ju Matka bozkávala a rýchlo jej odtrhol od devy ruky, tá sa od zúfalstva ani nebránila. Keď otvorila oči, naskytol sa jej najhorší pohľad v živote. Uhryzla kata, odsotili ju a ona spadla na zem mŕtva.

Z veže sa na to pozeral Claude Frollo. Pohľad upieral len tam a nevšimol si ani to, že za ním stojí Quasimodo. Ten uprel pohľad tým istým smerom a svoju milovanú spoznal až v poslednom okamžiku a prestal dýchať. V tejto chvíli sa začal Frollo diabolsky smiať. Keď to videl Quasimodo vrhol sa na neho a zhodil ho z veže. Síce sa Frollo zachytil, nedarilo sa mu zachrániť si život. Quasimodo by ho mohol zachrániť ,no ani len na neho nepozrel. Videl len námestie de Grève. Nakoniec sa už Frollo neudržal a spadol.

Muž pre ktorého Esmeralda zomrela, sa oženil. Gringoirovi sa podarilo zachrániť Džali a stal sa úspešným. Esmeraldu, ako bolo zvykom, odniesli do pivnice Montfaucone. Keď tam po dvoch rokoch, prišli hľadať mŕtvolu jedného obeseného, našli pri tom dve kostry, z ktorých jedna objímala druhú. Jedna bola kostra ženy s hodvábnym náhrdelníkom a druhá, kostra muža, ktorá prvú pevne objímala, mala pokrivenú chrbticu, hlavu zaseknutú medzi lopatkami, no nemala zlomený väz. Nešlo o obesenca, sám sem prišiel zomrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.