referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gašpar
Sobota, 29. januára 2022
Porovnanie hrdinov Kraskovej a Bezručovej poézie na základe analýzy konkrétnych básní
Dátum pridania: 23.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Janci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 834
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 

Autor vystihol, že nemožno sa večne uspokojiť nad žiaľom, biedou, ale myšlienka, že treba bojovať a žiť za druhých, za rodinu, národ začína mať prevahou nad smútkom, opustenosťou.
Celú zbierku venoval snúbenici.
V tejto zbierke Krasko vyložil aj príčiny samotárčenia - básne Noc a Ja - tu sa vyznal z útrap rozumu.
V básni Život je lyrický hrdina vyrovnaný, nesie tóny sebadôvery a cíti sa silný.
Zbierku uzatvára obdivom domova, spomienkami na otca - Otcova roľa - príchod básnika - tuláka, do rodného kraja, zamýšľa sa nad osudom národa, pociťuje čas zmeny.
Básne:
Baníci - báseň o veľkej skúške a veľkom víťazstve, dramatickom rozprávaní o vernosti človeka, slobodnej práci ľudí.
Otrok - som ten - autor sa sletesňuje do postavy otroka, ktorý poznal najtemnejšiu dobu porobeného národa
- otrok - symbol prebraný z otrokárskej spol., aplikuje ho na súčasnosť
- chrbát skrivený narovnať sa bojí, ale v zraku mu skrytá iskra horí -
nikdy nezabudne na ťažký život, vidí éru slobody pre slov. ľud
- čaká na ston poplašného zvona - symbol nástupu revol.zmeny
- dáva sa do služieb národa, chce sa pomstiť, až potom bude spokojný
- dovtedy sa stále pripravuje, ale ťažko je zabudnúť

Petr Bezruč
Obaja básnici majú veľa spoločného. Mnohé verše a vety, myšlienky sú takmer rovnaké, ale ani v jednom prípade nejde o nápodobu, je to tvorba vyvierajúca z osobného zážitku, alebo reagujúca na život živoriaceho národa. Jeho poézia je národného a sociálneho odboja. # Zbierka básní Slezské písně
Zachytil všetky základné otázky českého národného a sociálneho odboja pred I.svetovou vojnou. V skratke podáva osobné problémy - rozdiel medzi Kraskom /zväčša osobný problém a na záver celospoloč.motív/. Prevládajú sliezske motívy - prejavenie germanizácie a vykorisťovanie. Symbol útlaku - majitelia obrovských baní, lesov a polí v postave markíza Gera. Oproti nim stojí svet ponížených, ukrivdených - svet pracujúcich. Oproti koristníckemu panstvu stojí svet pokorených, bitých ľudí, baníkov z Ostravy - Ostrava, horalov z Beskýd - Ondráš, opustených sirôt - Maryčka Magdonova. Žiaden básnik nevedel tak prosto, presvedčivo zobraziť biedu detí, ktorým rodičia zomreli a ktoré zostávajú pre panskú spoločnosť. Tragický skon Maryčky je otriasajúcou obžalobou a je signálom do boja proti vykorisťovateľom. V básni Ostrava zachytil život baníkov a podáva charakter hariava, ktorému v práci svaly stuhli ako železo, uhoľný prach mu sadá do čoí, kým vo Viedni sú paláce postavené z jeho krvi a potu. Báseň končí výkrikom a protestom, že raz príde deň zúčtovania. Lyrický hrdina je totožný s hrdinom u Krasku - Baníci.

Motív zúčtovania:
Bezruč - "...přijde den, z dolu jde plamen a dým, přijde den, zúčtujem spolu"
Krasko - "...idú už apage, idú už čakaní, kahance rozžaté, za pásom čakany"
U Krasku je symbolom zla Démon, kým u Bezruča je množstvo /väčšia otvorenosť/
Ondráš - je ľudový hrdina, lyrický hrdina, je básnikovým bratom, ukazuje na blahobyt, svoj čin spája celospoločensky, búri ľudí do spoločného boja.
Hoci autor bol ospevovateľom ľudu a národa, nezabudol ani na vlastnú drámu - osamotenie, v ktorom sa zablysla láska - Jen jedenkrát - nostalgická spomienka básnika, autor konfrontuje - strieda motív celospol. s osobným, navzájom sa dopĺňajú.
Osobné - láska, ktorá je subjektom "...se nikdy více nevrátí zpátky"
spoločenské - život mohol byť lepší, keby to ľud využil "nikdy se ten den
nevrátí zpátky"
U Bezruča je dominantný motív celospol. U Krasku osobný.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.