Reagovanie na zložité národné, sociálne a osobné problémy v tvorbe I.Krasku a P.Bezruča.
Porovnajte hrdinov Kraskovej a Bezručovej poézie na základe analýzy konkrétnych básní.

Od polovice l9.stor.vzniká literárna moderna ako prejav protirečení uprostred kapitalistickej spoločnosti a zároveň ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Zrod súvisí s aktívnym odporom umelcom proti meštiackej ideologii a morálke. Vedúce miesto medzi modernými smermi mal symbolizmus. Symbolizmus sa odlišuje od realizmu vzťahom ku skutočnosti, ktorý je iracionálny, vystupuje do popredia individualizmus, skepsa voči svetu, dobovým okolnostiam.
U básnikov prevláda pocit smútku, smrti, ide im viac o obranu proti zložitej dobe ako o odmietnutie života vôbec. Básnik - symbolista vytvára obrazy pomocou metafory, alegórie, personifikácie...

Ivan Krasko
Ako hlavný predstaviteľ slov.lit moderny je dôkazom toho, že hodnota tvorby nespočíva v množstve, ale v kvalite.
Vydal len dve básnické zbierky:
# Nox et solitudo
Krasko svojho hrdinu, ktorý je totožný s básnikom, umiestnil do ovzdušia tmavej noci a tklivej samoty. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. V básni Už je pozde čitateľ spoznáva básnikove "ja" ako u lyrického hrdinu, je to vnútorný človek, básnik vystupuje ako subjektívny básnik a preto hovoríme o lyrickej poézii. Autor tu vystupuje ako úprimný tragéd, aby našiel vlastnú duševnú rovnováhu. Jeho hrdina je bezmocný, berúci na seba zodpovednosť, , chce pomôcť všetkým trpiacim, ale trpí vlastnou bezmocnosťou. Toto bezvýchodiskové postavenie lyrického hrdinu spája s obrazmi zmrákania, brieždenia, s obrazmi hmlistej krajiny. Zbierku ukončil nádhernou básňou o matke Vesper dominicae.
Kraskov svet je jednotný. Patrí doň ľúbostný cit -"Plachý akord", príroda- "Topole", úvahy nad vlastným osudom - "Pretože som prach", reflexie o národe, ľudstve, bytí, nadosobnom svete. # Verše
V popredí je tu ľúbostný zážitok, ktorý má viac významových polôh ako v prvej zbierke.