Dráma -

Príslovia - výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, ľudskú skúsenosť, ľudové pravdy. Môže nimi byť vyjadrená mravná zásada. Napr. : Kto druhému jamu kopá sám do nej padá; Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Pranostiky - výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti -> pozorovanie kolobehu prírody. Napr. : Katerinka na ľade, Vianoce na blate.
Porekadlá - sú svojou formou blízke prísloviam, ale ich obsahom nie je ľudová múdrosť - sú to rečové zvraty. Napr. : My o koze, ty o voze.; My o vlku a vlk za humnami.
Hádanky a inotaje - ktoré pomenúvajú jav alebo predmet na základe niečoho iného.
Vyčítanky a rečňovačky - veršované útvary. Majú blízko k piesňam, odlišujú sa len deklamačným, rytmickým prednesom.

Umelecké majstrovstvo ľudovej poézie bolo vysoké. Myšlienky, nálady a city sa zobrazovali typickými figúrami a trópami. Verš bol šesť-, osem-, a dvanásťslabičný. Strofa dvoj- a štvorslabičná. ľudová slovesnosť využívala rýmovú asonancu.

V humanizme a renesancii - už v tomto období ľudová slovesnosť ovplyvňovala umelú literatúru, najmä formou.
V období baroka boli v dielach použité anekdoty, príslovia a porekadlá. Na literatúru romantizmu pôsobila ľudová slovesnosť najviac. Svojim odbojným obsahom, citom, piesňovým rytmom a bohatouobraznosťou ovplyvnila najmä poéziu. Vznikali ponášky na ľudové piesne, ale najmä balady (J. Botto)
Balady a piesne J. Kráľa vyvierajú z prameňov ľudovej slovesnosti. Vyberal si z ľudovej slovesnosti iba tie motívy, ktoré sú nositeľmi baladického deja.
J. Kalinčiak vo svojom diele reštavrácia používa porekadlá, príslovia a hovorovú reč.
predstavitelia moderny taktiež používali prvky ľudovej slovesnosti a taktiež aj jej formu.