Ľudová slovesnoť

Ľudová slovesnoť a jej vplyv na umelú literatúru.
Analyzujte hlavné znaky ľudovej slovesnoti, porovnajte ju s umelou literatúrou, vysvetlite rodiely, ktoré sa objavili v postupnosti historického vývoja.
Dokumentujte premeny ľudovej slovesnosti v názoroch a tvorbe slovenskej romantickej literatúry, vysvetlite dôvody záujmu o ľudovú slovesnosť.

Ústna slovesnosť sa vytvárala už pred vznikom písanej literatúry. O jej začiatkoch máme skromné vedomosti, lebo sa v dávnej minulosti nezapisovala.
Ústna slovesnosť v rannofeudálnom období vznikala v súvislosti s pracovným procesom a s magickými úkonmi a obradmi, ktoré mali pomáhať človeku v boji proti prírode. V tom období sa zrodili základy kalendárneho a rodinného obradového folklóru (piesne, tance a svadobné piesne, pohrebné vykladania) a iného folklóru (hádanky, porekadlá, pranostiky, báje a čarovné rozprávky). No z tejto slovesnosti sa zachovalo veľmi málo.
Ústna slovesnosť ostávala literatúrou poddaného ľudu. Vládnuce vrstvy začali uprednostňovať písanú literatúru. Začiatky písanej literatúry súvisia aj s rozvojom kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši.

V období stredovekej literatúry (800-1500) už odumierali magické a obradové prvky, dôraznejšie sa uplatňovala spoločenská, rodinná a historická tématika, začalo sa udomácňovať kresťanské myslenie. Nastal ideový a umelecký rozmach a formovali sa slovesné žánre.
Jadro ústnej ľudovej slovesnosti tvorila kalendárna obradná poézia (obradné, ľúbostné piesne, žartovné piesne, zariekania, zaklínania, hádanky, porekadlá a príslovia, pranostiky). Významnú rolu zohrávala rodinná obradná poézia (svadobné piesne a pohrebné vykladania).
Z prozaických žánrov sa rozvíjala najmä ľudová rozprávka:
- báje (o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch...)
- zvieracie rozprávky a bájky (o prefíkaných líškach a hlúpych vlkoch)
- miestne povesti (o tatárskom vpáde, hradoch, pokladoch...)
- čarovné rozprávky (boj hrdinu s drakom a inými príšerami).

Od druhej polovice 15. stor. prešla ľudová slovesnosť veľkými zmenami. Závažnú úlohu zohrali nové slovesné žánre, viazajúce sa na významné historické udalosti (napr. vláda Mateja Korvína).
V 15. stor. vznikali historické piesne a povesti o "dobrom a spravodlivom" kráľovi Matejovi.
V 16. a 17. stor. sa rodili historické povesti a najmä veršoavné epiká a balady, ktoré stvárňovali trpký osud ľudu a osobné tragédie na pozadí protitureckých bojov (napr.

povesť o Vavrovi a Brezuľovi, pieseň Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci až do Bielej Hory).
Koncom 16. stor. a najmä v 17. stor. sa formovali regrútske a vojenské piesne. Zobrazujú útrapy, zverbovaných, vojnové útrapy, žiaľ lapených, alebo dobrovoľne zverbovaných za milou a domovom (Utekajte chlapci hore dolinami, U richtára sedia...).
Z prozaických žánrov sa i naďalej rozvíjali zvieracie rozprávky, legendové rozprávky (O putovaní Krista s Petrom), miestne povesti a čarovné rozprávky.

V druhel polovici 17. stor. a najmä v 18. stor. sa začala prudko rozvíjať piesňová lyrika (napr. ľúbostné, vojenské, pastierske a žartovné piesne), dotvárali sa základné črty balady aformoval sa detský folklór (vyčítanky, rečňovanky a zábavné hry).
Balady mali rozmanitý obsah, ale hlavnou témou sa stala vražda (Pásol Jano dva volky).
Aj sociálne napätie sa ozýva v slovesnosti, v sociálnej tématike, najmä sociálnych piesňach. Špecifickým druhom tejto tématiky bola zbojnícka tématika (Juro Jánošík).
Lyrické zbojnícke piesne vyjadrujú protipanký sociálny protest a sympatie k zojníkom. Epické zbojnícke piesne mávajú baladický ráz a sústreďujú sa na odchod na zboj a zbojníkovo lapanie a smrť. Zbojnícke rozprávky sa usilujú zobraziť čo najširší výsek zo zbojníkovho života, najmä hrdinské činy a boj proti pánom.
Z prozaických žánrov sa pestovali čarovné, realistické, dobrodružné, novelitické, humoristické a satirické rozprávky.
Čarovné rozprávky dotvorili svoju podobu so špecifickými črtami, ako bola látka o boji hrdinu s drakom (Lomidrevo a Valibuk), sociálne zamerané témy (Popoluška, O dvanástich mesačikoch), splynutie reálneho a zázračného sveta, živej a neživej prírody (Zakliata hora, Radúz a Mahuliena...), pomoc rozprávkových postáv hrdinovi (O veternom kráľovi, Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas) a víťazstvo pravdy nad zlom (Soľ nad zlato).
Podobne sa dotvorili realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života s hrdinom jednoduchým človekom.
Humoristická a satirická rozprávka sa naplno rozvinula až v ďalšom období.
Z ostatných žánrov sa vykrištalizovala ľudová dráma, pranostiky (Katarína na ľade, vianoce na blate), príslovia a porekadlá (Kobyla má štyri nohy a predsa sa podkne, Babka k babce, budú kapce).