Lyrizovaná próza

Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre,
hlavné znaky a špecifické črty v diele M. Figuly.
Diela na rozbor : Tri gaštanové kone; Drak sa vracia.

Príznačným javom vo vývine slovenskej prózy od začiatku dvadsiatych až do polovice štyridsiatych rokov bola silnejúca lyrizácia. Tento jav bol podmienený viacerými príčinami vonkajšieho i vnútorného rázu a v priebehu času nadobúdal rôzne umelecké podoby. Hlavnou príčinou lyrizácie v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Z vnútroliterárneho hľadiska lyrizácia bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa uprostred zmenených spoločenských pomerov ocitol tradičný opisný realizmus. Zdôraznením subjektívnosti sa lyrizačný prúd priblížil k romantizmu, avšak nemožno ho s ním stotožniť. V podstate išlo o nový umelecký výboj, ktorý má zrejmé spoločenské črty s dobovými avantgardnými hnutiami, najmä s expresionizmom. Zatiaľ čo v dvadsiatych rokoch lyrizácia zasahovala široké tematické oblasti, vrátane vojnových, mestských a cudzokrajných námetov, v tridsiatych rokoch sa tento prúd prozaickej tvorby čoraz viac upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu, ktoré v prvej polovici štyridsiatych rokov v literatúre takmer úplne prevládlo. Na tomto tematickom posune sa priamym vplyvom zúčastňoval francúzsky a švajčiarsky regionalizmus, menovite jeho predstavitelia Jean Giono a Charles Ramuz. V menšej miere pôsobili na utváranie lyrickej tváre slovenskej prózy aj severskí autori. Názvom lyrizovaná próza, ktorý sa v minulosti používal vo všeobecnom význame, označuje súčasná slovenská literárna veda epiku, akú vo svojich dielach vytvárali J. Cíger-Hronský, J. Horák. Vlastné jadro lyrizovanej prózy predstavuje próza naturizmu, spojená s menami a dielami Ľ. Ondrejova, D. Chrobáka, M. Figuli a F. Švantnera. V próze naturizmu sa dostávajú k slovu rozprávkové príbehy a mýtické predstavy. Tým naturizmus objavil pre slovenskú prózu nové, predtým málo prebádané tematické oblasti.
Odklon od zobrazenia vonkajšej spoločenskej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet a bytostné problémy hrdinov sa prejavili vo všetkých výstavbových zložkách prozaického diela. Priamym dôsledkom subjektivizácie príbehu je redukcia sujetu (oslabenie dejovosti), s čím súvisí v naturistickej próze obľuba kratších epických útvarov novely a baladistickej rozprávky.

Ďalším jej dôsledkom je vytváranie výnimočných postáv a charakterov a ich uvádzanie do neobvyklích, atypických situácií. Hrdinovia naturalistickej prózy sú často vyčlenení z historického času a reálnych spoločenských súvislostí, prerastajú do roviny fantázijnej, až mýtickej. Najčastejšími mýtmi v próze naturizmu sú mýtus prírody, mýtus života a mýtus lásky. Na rozdiel od realistickej prózy, kde sa autor sústreďuje predovšetkým na psychologickú drobnokresbu postáv a vecný opis prostredia, ale aj na rozdiel od romantizmu sa príroda stáva priamym sujetotvorným činiteľom.
Vstup nových tendencií do zobrazovania človeka a prírody s dôrazom na ľudskú subjektivitu viedol v próze naturizmu k ďalekosiahlým zmenám v oblasti jazyka a štýlu. Oslabenie dejových zložiek sa zákonite vyvažuje lyrizáciou jazykového prejavu. Ťažisko sa presúva z príbehu do samého umeleckého rozprávania, v ktorom sa stiera tradičná hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv. Z rozprávačských postupov do popredia vystupuje rozprávanie v prvej osobe a vnútorný monológ. Rozprávanie nadobúda expresívny a metaforický ráz. Metafora, personifikácia a podobenstvo sa stávajú v próze naturizmu hlavnými princípmi významovej výstavby diela. Lyrizácia prózy sa prejavila aj využívaním ďalších prvkov básnickej tvorby, eufónie a rytmu.

Margita Figuli - národná umelkyňa, pracovala ako banková úradníčka. Patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov lyrizovanej prózy. Pokušenie - odvážná ľúbostná tematika, intenzívne zmyslové vnímanie a bohatá obrazotvornosť.
Historická próza :
Babylón
Mladosť
Ariadnina niť
Víchor v nás

Tri gaštanové kone - hlavnou myšlienkou je : Láska prekoná všetko; klasická ukážka sprírodnenej koncepcie človeka. Román neprináša nič nového, čo sa týka námetu. Láska v dedinskom prostredí. Nová je však umelecká forma. Postavy sú ostro rozdelené na dobré - jemné a na zlé. Sociálny pohľad autorky na oravskú dedinu - obdobie hospodárskej krízy, bieda, hlad a vysťahovalectvo. Túžba Magdaléninej matky po bohatstve. Vzťah Petra a Magdalény je až nadnesene krásny, aj Peter aj Magdaléna sú v láske pasívny, len sa o ňu spoliehajú. Peter verí vo víťazstvo pravdy bez násilia. Dobro nakoniec víťazí nad zlom a v tom je vlastne optimizmus tejto práce. Autorka venuje veľa miesta prírode. Prírodu predstavuje zem = Petrov vzťah k zemi. Do deja zasahujú zvieratá - kôň vykonáva akt pomsty.
Dielo niekedy pôsobí dojmom, že bolo napísané perom zaľúbenej dievčiny , nič netušiacej o skutočnom živote a ťažkej historickej dobe, kde niet miesta pre romantika.

Ťažké sociálne podmienky sú spomenuté len okrajovo, aj keď tieto problémy mali ľudia v čase hospodárskej krízy stále na mysli. Honba za majetkom zohráva v neľudskom konflikte hlavnú úlohu. Dej sa odohráva na miestach, kde vojna nemohla zasiahnúť do osudov bežných slovenských ľudí. Hlavný hrdina Peter, stotožňovaný s postavou Popolvára, sa pozná s Magdalénou už od malička, spolu vyrastali, spolu spoznali prvú lásku, no v jeho chovaní k Magdaléne stále cítiť určitý odstup. Príčina múže tkvieť v jeho pôvode, predože neobhospodaruje majetkom, ale bohatstvom duše. Vzhľadom na to, že jeho rodičia zomreli, keď bol ešte mladý, robil čo sa dalo, za prácou putoval po celom kraji, vyslúžil si povesť tuláka. Magdalénina matka, panovačná žena zemianského pôvodu, si nárokuje rozhodovať o osude svojej dcéry, veď jej chce dobre. Zároveň chce dobre aj sebe. Magdaléna, pekná mladá žena, dobrej výchovy, poslúcha svojich rodičov a snaží sa predchádzať konfliktom. V niektorých situáciach je rozumnejšia a pohotovejšia, no jej myšlienky sú nepoznané, keďže autorka rozpráva príbeh ústami Petra. Peter je pevne rozhodnutý vybojovať si svoju milú, avšak nie násilím, hrubosťou, či silou. Práve preto saa miestami zdá byť ako pasívny hrdina, opierajúci sa o podporu starého Maliarika. ten vidí v Petrovi možno aj svojho syna a vždy ho víta veľmi vrúcne. Jano Zápotočný, "majetný chudák", nečaká kým mu Magdalénu dajú, ale popýta o ňu sám. V tom tkvie Petrova pasívnosť, ktorý túži po tom, aby sa jeho vôľa stretla s pochopením Maliarikovcov. Možno iba Janov neľudský prístup ku všetkému, aj ku koňom, ho prinúti zasiahnúť do vecí, do ktorých by mu nič nemalo byť. Celú situáciu dokreslujú kone, ktroé sú pre Petra jedinými spoločníkmi a druhmi. Keďže s nimi žil od malička, iba oni rozumejú jeho trápeniu.



Dobroslav Chrobák - jeho dielo i napriek malému rozsahu zohralo významnú úlohu vo vývine slovenskej prózy. Bol riaditeľom rozhlasu. Kamarát Jašek
Návrat Ondreja Baláža
Rukoväť dejín slovenskej literatúry - literárna kritika na úrovni štúdijných skrípt
Drak sa vracia - Na rozvinutie pribehu mu poslúžila kompozičná schéma ľudovej rozprávky. Jej vnútornym zmyslom je " hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí ". V strede príbehu stojí tajomná postava Draka, stelesňujúca v kolektívnom podvedomí dediny zlo a nešťastie. Dedina sa s ním zmieruje, až keď sám s nasadením vlastného života pri lesnom požiary zabraňuje pohrome. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v tatranskom prostredí. Stáva sa tak zároveň jedinečnou oslavou tatranskej prírody.

regionálny námet využil autor na vyslovenie ušľachtilých myšlienok všeobecnej platnosti. Svoj rozprávačský štýl založil na účelnom využívaní drobnokresby, lyrizácie a striedmého dialógu. Drak sa vracia sa stal v tragickom období nadvlády fašizmu a druhej svetovej vojny pociťoval ako svojrázny manifest ľudskosti.
Cieľom, témou autora bolo na hrdinovi ukázať veľkosť človeka v tom, keď pomáha iným. Časová následnosť príbehu je porušená, vyskytujú sa časté monológy. Aj keď názov diela je podľa hlavného hrdinu, o ňom sa dozvedáme veľmi málo. V novele sa vyskytujú dva konflikty. 1. Drak a dedina. 2. Drak a Šimon Jariabek. Vyskytuje sa symbolika farieb - Drak je čierny, Šimon je biely. Napäté dramatické situácie a neočakávané riešenie týchto situácií. Záverečná myšlienka : Človek nemôže žiť sám bez ľudí. Osamelý Drak našiel lásku a cestu k ľuďom z dediny, ale cez vlastné utrpenie. Nelásku ľudí z dediny porazil prospešným činom.