Pán z Chudobíc vystupuje ako zosobňovateľ rozkladajúceho sa feudalizmu, ktorý symbolizuje nielen hospodárske, ale aj kultúrne klesanie. Je slovenským zemanom, ale „chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu“. 24 Ako dôkaz na to slúžia jeho osobné príklady: odvodzovanie svojho rodokmeňa od Arpáda, pomaďarčovanie si svojho mena i snaha zakorenia maďarčiny v meste, hoci on po maďarsky nevie (Tž.). Jazykovú komiku v diele reprezentuje – podobne jako u Tesnošila - nenáležité používanie výrazov z maďarského jazyka (http://209.85.135.104/search?q=cache:Wr4wUdOsjSkJ:www.maturitn eotazky.host.sk/dramatickatvorba.doc+v%C5%A1etko+naopak+trasor%C3%ADtka+trin%C3%A1sta+hodina+star%C3%BA%C5%A1+plesnivec&hl=hu&ct=clnk&cd=8&gl=hu, 07.04. 2007.).

Autor pri vytváraní svojich postáv už aj menami sa snažil ich charakterizovať: Tesnošil, Pán z Chudobíc, Krivosúd – richtár, Vodupil – krčmár, Cverna – krajčír a iné (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 108. s.). V jeho ďaľších dielach taktiež sa prejavia postavy Kocúrkova (Trinásta hodina a Trasorítka) predstavujúce pranierovanie kocúrkovskej byrokracie (Tž.).
Priamym pokračovaním hry je ďaľšia veselohra: Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva (Tž.).
So svojím satiricky naladeným románom Bendeguz posmiešňoval maďarský šovinizmus. V príbehu dvaja turčianski zemania – menom Bendeguz a Kolompos – sa pomaďarčia a vybrajú sa do šíreho sveta na hľadanie pravlasti Maďarov (http://209.85.135.104/sea rch?q=cache:Wr4wUdOsjSkJ:www.maturitneotazky.host.sk/dramatickatvorba.doc+v%C5%A1etko+naopak+trasor%C3%ADtka+trin%C3%A1sta+hodina+star%C3%BA%C5%A1+plesnivec&h=hu&ct=clnk&cd=8&gl=hu, 07.04.2007.).


Záver

Rokom 1830 sa v dejinách slovenskej dramatickej tvorby začalo obdobie vzniku predtým nejestvujúceho, od ktorého času sa zrodili diela napísané v slovenskom jazyku. Napriek tomu, že územie Slovenska tvorilo súčasť Habsburskej -, neskoršie Rakúsko-uhorskej monarchie, dramatické umenie podávané jednotlivým autorom mohla rozvýjať, pravda nie v každom dobe takým istým tempom, ovplyvňujúc to najmä národnostná politika Uhorska voči slovenským národom. Divadelná činnosť Jána Chalupku a Jána Palárika bola určujúcou pre ďalší rozvoj v rámci slovenskej divadelnej tvorby. Vrcholné diela ako Kocúrkovo a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sa stali významnými skladbami obsahujúcimi nových, osvietených myšlienok, ľudských cností a vhodným čítaním pre dospievajúci mládež v budúcnosti.