Kolískou dramatického umenia, kde sa objavili jeho prvopočiatky, sa považuje antické Grécko. Štát „olympijských bohov“ sa stalo nositeľom kultúrnosti starovekého sveta, ktorú výrazne ovplyvnila jeho „mentálne bohatstvo“ dopĺňajúce rôzne oblasti umenia i literatúry, humanitných i spoločenských vied a pod.

Grécky štát bol rodiskom takých talentov ako Sofokles, Aristofanes, Euripides a ďaľších, ktorí so svojím nadaním obohatili kultúrny a spoločenský život dávajúc svetu rozšírnejší priestor vyslovenia spoločenských, politických a iných názorov, vhodné príklady, hodnoty, ľudské cnosti, obraz nových hrdinov. V nasledujúcej práci by som sa obšírnejšie zaoberal v rámci slovenskej dramatickej tvorby s prejavmi humoru a satiry v dielach J. Palárika i J. Chalupku, ktoré diela už podávali nový náhľad na spoločenské dianie vtedajšej doby.

2. Spoločensko-historická situácia koncom XIX. storočia

Po porážke revolúcie 1848/49 spoločensko-historickú situáciu v Uhorsku poznačili predovšetkým nasledujúce udalosti:
a)Bachov absolutizmus, nazývaný aj obdobím temna (silná centralizácia, cenzúra tlače, násilné ponemčovanie, prenasledovanie uvedomelých vlastencov a pod.). Ten prísny policajný režim „takmer celkom znemožnil slovenský národný život“. 1 Mnohí sa odmlčali, iní boli odstránení alebo sa dostali pod policajný dozor;
b)jediný úspech obdobia bolo vyriešenie otázky spisovného jazyka v podobe štúrovskej zásluhou Martina Hattalu (Krátka mluvnica slovenská, 1852);
c)v Pešti začal vychádzať politicky zameraný časopis Pešťbudínske vedomosti (1861), ktorý bojoval za národnú rovnoprávnosť v Uhorsku;
d)v Turčianskom Svätom Martine sa došlo k celonárodnému zhromaždeniu (1861), kde sa prijalo Memorandum národa slovenského s požiadavkami zabezpečenia národných práv i školstva a tzv. Slovenského okolia so slovenským úradným jazykom;
e)založenie, neskôr zatvorenie Matice slovenskej (1863-1875 – matičné obdobie) a troch slovenských gymnázií;
f)rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) následkom zastavenia vývoja slovenského národného života a silnej centrálnej maďarizácie.

V tom období aj „literárny život prechádzal hlbokou krízou,“ 2 prekážku rozvoja tvorili v prvom rade konzervatizmus a epigónstvo. Do popredia sa dostávali: próza a dramatická tvorba (Varsányiová, Marta: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2, Vydavateľstvo KEMAR, Komárno 1998, 101-102. s.), v ktorých si môžeme všimnúť aj prvky humoru i satiry.

Dramatická činnosť v XIX. storočí bola „veľmi skromná, lebo nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie“. 3 Len po vzniku početnejšej vrstvy slovenských obchodníkov, remeselníkov i inteligencie vo väčších slovenských mestách, sa začalo organizovať ochotnícke divadlo a zrodila sa domáca dramatická tvorba (http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.sk/zanik-feudalny
ch-vztahov-a-nastup-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%A1n+Pal%C3%A 1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru%C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&ct=
clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.).

„Divadlo vzniklo na podnet vlastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorý nevedel ani čítať ani písať.“ 4 V roku 1830 v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký založil prvú slovenskú ochotnícku skupinu (Varsányiová, Marta: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1, Vydavateľstvo KEMAR, Komárno 1998, 98. s.), ktorá svoje spôsobenie začala hrou Jána Chalupku: Kocúrkovo (http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty- seminarky.sk/za
nik-feudalnych-vztahov-a-nastup-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej- tvorbe/+J%C3%A1n
+Pal%C3%A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru%C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&ct=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.), dielom najúspešnejšieho autora v období
(Varsányiová, op. cit. 98. s. ), ale nesmieme zanedbať ani tvorbu J. Záborského, J. Palárika i J. G. Tajovského (http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.s
k/zanik-feudalnych-vztahov-a-nastup-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%
A1n+Pal%C3%A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru%C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&ct=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.).
3 http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.sk/zanik-feudalnych-vztahov-a-nast
up-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%A1n+Pal%C3%A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru % C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&ct=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.
4 Tž.

3.1. Ján Palárik (1822-1870)

Pochádzal zo sedliackej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách sa dostal do katolického seminára v Trnave. Pobytom v Pešti získal väčší rozhľad, často bol prítomný na divadelných predstaveniach a obohatil aj teoretické vedomosti týkajúce sa dramatického umenia.

Bol nielen bojovníkom uplatnenia spisovnej slovenčiny, ale zároveň sa usiloval aj o vzájomné porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Jeho divadelné hry – najvýznamnejšie sú: Inkognito (1858), Drotár (1860) a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862) (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 104. s.) – „boli veľmi obľúbené a dodnes tvoria súčasť repertoáru slovenských divadiel“. 5

Inkognito

Palárikovi sa v tomto diele podarilo zachytiť „obraz kocúrkovských pomerov“ 6 (pojmy „Kocúrkovo“, „Kocúrkovčan“ do slovenskej literatúry zaviedol J. Chalupka, ktoré sa dodnes poznačia „pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi náhľadmi“ 7 na spoločnosť) (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 108. s.) slovenského vidieku v druhej polovici päťdesiatych rokov (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 104. s.). Svojou veselohrou nadviazal na tradíciu tvorby J. Chalupku, preto si aj zvolil kocúrkovskú tematiku s zobrazením malomestských figúrok, ale Palárikovo dielo do literatúry už prinieslo nový typ dramatickej skladby „ako spoločenskej výpovede“ 8 na dané pomery (http://referaty. atlas.sk/prakticke_pomocky/zivotopisy/1375/?page=2, 07.04.2007.).

„Namiesto neriešiteľných rozporov medzi predstaviteľmi rozličných vlastenectiev načrtol tendencie zbližovania, pričom pracoval s karikatúrou, náhodnými stretnutiami ako zákonitosťou, kriticizmom.“ 9 Popritom „neľútostne pranieroval meštianstvo, jeho labilitu a mamonárstvo, využívajúc humornú nadsádzku. Vysmial sa napodobňovaniu vyšších vrstiev, pachteniu po bohatstve a odrodilstvu prostredníctvom jednoduchého príbehu, v kt. dal priestor víťazstvu zdravých ľudských vzťahov a čistým charakterom“. 10
Ku komickým situáciám, scénam, zvratom dojde pri zámene postáv, ktorý dramatikovi umožňuje celý rad komických situácií (http://209.85.135.104/search?q=cache:t5UM1wV Wip4J:referaty.hladas.sk/ref.php%3Fcat%3D6%26referat%3D12248+inkognito+drot%C3%A1r&hl=hu&ct=clnk&cd=27&gl=hu, 07.04.2007.).

Drotár

Ďaľšia jeho veselohra zachytáva veľkomestský panský život v rámci rodiny slovenského peštianského priemyselníka. Morálne najvyššie miesto dopĺňa drotár, predstaviteľ jednoduchého ľudu. Hra je zároveň aj obžalobou spoločenského poriadku, ktorý „núti chudobný slovenský ľud“ 11 opustiť svoju rodnú zem (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 104. s.). Je taktiež založená na zámene postáv, ktorá podáva situačnú komiku (http://209.85.135.104/search?q=cache:t5UM1wVWip4J:referaty.hladas.sk/ref.php%
3Fcat%3D6%26referat%3D12248+inkognito+drot%C3%A1r&hl=hu&ct=clnk&cd=27&gl=hu, 07.04.2007), ale okrem tej sa stretneme aj so situačným a konverzačným humorom
(http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.sk/zanik-feudalny ch-vztahov-a-nastup-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%A1n+Pal%C3% A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru%C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&c t=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.).

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Palárik vo svojej najlepšej veselohre hlásal zmierenie Slovákov i Maďarov, medzi šľachtou a ľudom, pritom používa maďarské výrazy a prvky posmiešňovania Maďarov (Tž.). Ústrednou témou je boj proti prítomnosti odrodilstvu (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 104. s.) v spoločnosti.
Okrem vyslovenia myšlienky vzájomnej úcty i porozumenia obidvoch národov, nastolil aj riešenie otázky vo vzťahu šľachty, uvedomelej inteligencie i ľudu, ktorý by mal demokratický
10 http://referaty.atlas.sk/prakticke_pomocky/zivotopisy/1375/?page=2, 07.04.2007.
11 Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 104. s.
charakter (http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.sk/zanik -feudalnych-vztahov-a-nastup-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%A1n+Pa l%C3%A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru%C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&h l=hu&ct=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.) – „vyznieva v prospech ľudu“. 12 Autor využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho sa zrodí tak mnoho humorných situácií, ako aj komických zápletiek (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 2. 105. s.).

12 http://209.85.135.104/search?q=cache:HztVr6Cv8SQJ:referaty-seminarky.sk/zanik-feudalnych-vztahov-a-nast up-kapitalizmu-v-slovenskej-dramatickej-tvorbe/+J%C3%A1n+Pal%C3%A1rik+Zmierenie+alebo+Dobrodru %C5%BEstvo+pri+ob%C5%BEinkoch+humor&hl=hu&ct=clnk&cd=4&gl=hu, 11.03.2007.

3.2. Ján Chalupka (1791-1871)

Meno Jána Chalupku poznačuje aj začiatky slovenského divadla. Po dokončení filozofických a teologických štúdií v Jene istý čas pracoval ako profesor v Ožďanoch a Kežmarku, neskôr spôsobil ako farár až do smrti (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 105. s.).

Je „tvorcom slovenskej veselohry“ 13 – literárnu činnosť začal veselohrou Kocúrkovo (1830), ktorá sa postupne stala jeho najobľúbenejšou skladbou. Chalupka vo svojich dielach sa prejavuje ako „kritik meštianstva“ 14 preto, lebo iba spomínaná vrstva by sa mohla stať – namiesto upadajúceho zemianstva – vedúcou silou spoločnosti. Veselohrami chcel „nastaviť krivé zrkadlo,“ 15 aby takto vedel poukázať na jeho nedostatky a pomáhať zbaviť sa ich. Najväčšie chyby mešťanov videl v konzervatívnosti, egoizme, neuvedomelosti svojej triedy, ale aj v odnárodňovaní, prospechárstvu, nedostatku sebadôvery i v napodobňovaní cudzích vzorov a pod. Chalupka nielen prejaví ich chyby a vysmieva sa im, ale u neho sa zjavia aj kladné postavy reprezentujúce už nový život, ktorý predstavuje ľud a zároveň jeho tradície. Najobľúbenejšími prostriedkami jeho tvorby okrem humoru a irónie sú aj satira a nadsádzka (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 105-106. s.), ale „najpríťažlivejším objektom Chalupkovej spoločenskej kritiky a nevyčerpateľným prameňom komickosti jeho hier je totiž ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Preto je Chalupkova satira skôr humorne výsmešná jako tragicky krutá…“. 16
Popri diela Kocúrkovo musíme pripomenúť jeho ďaľšie úspešné veselohry z tridsiatych rokov: Všetko naopak, Trinásta hodina, Trasorítka, Starúš plesnivec (Op. cit. p. 105.).

Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Zakladá sa na zobrazovaní života slovenskej spoločnosti začiatkom XIX. storočia. Vystupujú v ňom všetky tri zložky, z ktorých sa vytvárala spoločnosť:
1.predstaviteľ feudalizmu – Pán z Chudobíc
2.predstaviteľ malomestskej buržoázie – majster Tesnošil
3.a zosobňovateľ pokrokovej inteligencie – učiteľ Sloboda.

Ústrednou postavou veselohry je čižmársky majster Tesnošil, na ktorom Chalupka posmiešni všetko, čím malomeštianstvo trpelo v tom období. Zosobňuje neschopnosť, to aj v podnikavosti i samostatnosti. Iné východisko zo samého neúspechu pre neho nejestvujú ako karty a pijatika. „Zaradiť sa do vyššej „panskej“ triedy“ 17 „spoločenskou túžbou“ 18 sa stáva pre neho (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 107. s.) čo v sebe nosí aj jazykovú komiku tej komédie autora (http://209.85.135.104/search?q=cache:Wr 4wUdOsjSk J:www.maturitneotazky.host.sk/dramatickatvorba.doc+v%C5%A1etko+naopak+trasor%C3%ADtka+trin%C3%A1sta+hodina+star%C3%BA%C5%A1+plesnivec&hl=hu&ct=clnk&cd=8&gl=hu, 07.04.2007.), „napodobňuje život vyšších vrstiev“ 19 svojím životom. Je velikášsky, so svojou rečou, to používaním početných maďarských slov a fráz tvorí súčasť „kocúrkovskej spoločnosti,“ 20 zároveň je aj nositeľom odrodilstva, typickej črty malomestského sveta (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 107. s.).
„Na členoch Tesnošilovej rodiny Chalupka odkrýva ďaľšie chyby malomešťanov: egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo a zlú výchovu detí.“ 21
Jeho syn Janík je lenivý „pravý zárodok kocúrkovčiny,“ 22 dcéra Anička je rozmaznaná, bezočivá k svojim rodičom, plná neposlušnosti a vzdorovitosti. Tesnošilova žena Madlena predstavuje všetku faloš, prospechárstvo, petvárku, klebetníctvo a závisť. Pred sebou vidí iba jedinečný cieľ: bohato vydať svoju dcéru. Ale práve pre tie vlastnosti rodina Tesnošilovcov
"zostáva v hanbe,“ 23 keď sa jej plány nepodaria vydávaním sa Aničky za učiteľa prichád zajúceho do Kocúrkova.
Pán z Chudobíc vystupuje ako zosobňovateľ rozkladajúceho sa feudalizmu, ktorý symbolizuje nielen hospodárske, ale aj kultúrne klesanie. Je slovenským zemanom, ale „chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu“. 24 Ako dôkaz na to slúžia jeho osobné príklady: odvodzovanie svojho rodokmeňa od Arpáda, pomaďarčovanie si svojho mena i snaha zakorenia maďarčiny v meste, hoci on po maďarsky nevie (Tž.). Jazykovú komiku v diele reprezentuje – podobne jako u Tesnošila - nenáležité používanie výrazov z maďarského jazyka (http://209.85.135.104/search?q=cache:Wr4wUdOsjSkJ:www.maturitn eotazky.host.sk/dramatickatvorba.doc+v%C5%A1etko+naopak+trasor%C3%ADtka+trin%C3%A1sta+hodina+star%C3%BA%C5%A1+plesnivec&hl=hu&ct=clnk&cd=8&gl=hu, 07.04. 2007.).

Autor pri vytváraní svojich postáv už aj menami sa snažil ich charakterizovať: Tesnošil, Pán z Chudobíc, Krivosúd – richtár, Vodupil – krčmár, Cverna – krajčír a iné (Varsányiová: Úlohy a testy zo slovenskej literatúry 1. 108. s.). V jeho ďaľších dielach taktiež sa prejavia postavy Kocúrkova (Trinásta hodina a Trasorítka) predstavujúce pranierovanie kocúrkovskej byrokracie (Tž.).
Priamym pokračovaním hry je ďaľšia veselohra: Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva (Tž.).
So svojím satiricky naladeným románom Bendeguz posmiešňoval maďarský šovinizmus. V príbehu dvaja turčianski zemania – menom Bendeguz a Kolompos – sa pomaďarčia a vybrajú sa do šíreho sveta na hľadanie pravlasti Maďarov (http://209.85.135.104/sea rch?q=cache:Wr4wUdOsjSkJ:www.maturitneotazky.host.sk/dramatickatvorba.doc+v%C5%A1etko+naopak+trasor%C3%ADtka+trin%C3%A1sta+hodina+star%C3%BA%C5%A1+plesnivec&h=hu&ct=clnk&cd=8&gl=hu, 07.04.2007.).

Záver

Rokom 1830 sa v dejinách slovenskej dramatickej tvorby začalo obdobie vzniku predtým nejestvujúceho, od ktorého času sa zrodili diela napísané v slovenskom jazyku. Napriek tomu, že územie Slovenska tvorilo súčasť Habsburskej -, neskoršie Rakúsko-uhorskej monarchie, dramatické umenie podávané jednotlivým autorom mohla rozvýjať, pravda nie v každom dobe takým istým tempom, ovplyvňujúc to najmä národnostná politika Uhorska voči slovenským národom. Divadelná činnosť Jána Chalupku a Jána Palárika bola určujúcou pre ďalší rozvoj v rámci slovenskej divadelnej tvorby. Vrcholné diela ako Kocúrkovo a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sa stali významnými skladbami obsahujúcimi nových, osvietených myšlienok, ľudských cností a vhodným čítaním pre dospievajúci mládež v budúcnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Začiatky dramatického umenia