Večer pred odchodom - témou je interupcia.
Appassionata - vášnivo, ľúbostná lyrika, cez tému lásky chce vyjadriť najzákladnejšie ľudské hodnoty. Útek za Orfeom - prevažujú v nej ľúbostné verše. Orfeus a Euridika sú večnými milencami. Jednou z najznámejších jeho zbierok sú Sonety pre tvoju samotu - túto zbierku nazval "citovým dejepisom". K starším básňam pridal nové. Prezentuje tu dialógy s vlastným svedomím. Patria sem básne : Aj slina lieči - rozpráva o sile slova, ktoré môže pomôcť v každej situácií; Zlé chvile rozlúčok - ľúbostné rozlúčky; My, muži v rokoch - kritika mužov.
Láska elegická - výber básní, doplnený novými. Elégie - žalospevy, smutné básne.
Čierna jeseň - kritizuje spoločenské dianie v roku 1968.
Trinásta komnata - je to rekapitulácia jeho tvorby, vnútorná reč. básňami reaguje na aktuálne problémy.
Posledná prvá láska - táto zbierka má dve roviny. Prvou sú spomienkové básne na zosnulých z rodiny a blízkych - básne o Hečkovy, Novomestskom, v druhej je intímna a ľúbostná lyrika.
Zbierka Účasť - je to pravdivá výpoveď o tej dobe, drsná pravda. Spomína proletársku minulosť. Sociálna pamäť. Báseň Za mamou - sú to rozhovory o chudobe.

Vojtech Mihálik - Sonety pre tvoju samotu - Aj slina lieči :

Keď sa ti šťastie zo života stráca,
zatni zuby a pridus v hrdle vzdych.
Bezpočet bláznov môže potom smiať sa
i z tvojho žiaľu. Nepočúvaj ich. Nech v duši mocnie pravda víťaziaca
a všetko krásne, čo ti rástlo z kníh,
krv tvojích žíl nech okysličí práca,
raj stavajúca z nocí bezsenných.

Buď hrdý, múdry buď. Ak do srdca
ti pľuvli tí, čo si ich ľúbil vrelo,
nezhášaj v sebe oheň, nermúť sa.

Aj slina lieči zaľúbené telo.
Nech nad tú slinu hrdosť planúca
ti zdvihne srdce, aby nesplesnelo.


M. Rúfus, je taktiež ako Vojtech Mihálik významným poetikom. V našej povojnovej literatúre si svojimi dielami získal významné postavenie. Jeho prvá vydaná zbierka nesie názov Až dozrieme - tematicky je veľmi rôznorodá. Vyskytuje sa tu téma domova, matky, prírody, básne o poslaní poézie, píše o vojne vo Vietname, v Kórei, spomína SNP -> básne vznikli z osobného precítenia, úvahy. Patria sem básne ako Na chotári malá jeseň sedí - časy jeho štúdií. tulácke jesene, keď sa na jeseň vracia zo škôl domov. Potom ho znovu matka odprevádza na štúdium do mesta. Monológ v lazarete - prostredníctvom zraneného vojaka sa tu zaoberá hrôzami, neľútosťou a beštiálnosťou vojny. Hovorí o tom, čo vojna robí z ľudí, o vplyve vojny na budúcnosť ľudí, nielen tých, ktorí sa jej priamo zúčastnili. Večer na Ďumbieri - následky SNP, vojny. Umiera mnoho vojakov a tým sú zasiahnuté aj srdcia ich matiek.