Vojna a SNP zanechali ňom hlboký zážitok, čo sa prejavilo hneď v debute Smrť chodí po horách a v trilógii Generácia. # román Smrť chodí po horách
Zobrazuje tu dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je jeho brat Peter, ktorý sa po zatlačení povstania do hôr dostane do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života.
# román Včera a zajtra
Dielo nadväzuje na predchádzajúci román. Je ideovo a tematicky rovnaký a tiež ide o hľadanie zmyslu života, ale už v mierových podmienkach. Peter Lotár sa vráti z koncentračného tábora a Mináč zobrazil jeho vnútorný konflikt, od rezignácie ku nájdeniu zmyslu života v práci a v kolektíve.
# trilógia Generácia
V troch dielach je zachytené dianie spoločenského života generácie.
Prvá časť Dlhý čas čakania hovorí o živote v slovenskom klerofašistickom štáte. Je obrazom fašizmu, obmedzovania ľudskej slobody, vojny, ale aj síl, ktoré bojujú za slobodu národa. Časť postáv sú ľudia, ktorí nechcú mať s fašizmom nič, spoločne si chránia vlastnú slobodu a žijú v očakávaní zmeny.
Inú skupinu tvoria postavy rozličným spôsobom spojené s fašizmom. A napokon tu vystupujú postavy, ktoré pripravujú pád fašizmu a klerofašistického štátu prípravou SNP.
V druhej časti Živí a mŕtvi je podstatou SNP. Pre postavy, ktoré patria do okruhu autorovej generácie, je SNP uvedomovacím procesom, hľadaním záchytných opôr. Táto časť trilógie je spojená predovšetkým s postavou Janka Krapa (komunistu) a komisára Bendeho. Vykresľuje tu morálny profil ľudí, ktorí sa dali k Nemcom, gardistom.
Posledná časť trilógie je nazvaná Zvony zvonia na deň. Časove je dej umiestnený od februára 1946 až do februára 1948 po víťazstvo pracujúcehu ľudu. Sústreďuje sa na voľby začiatkom roku 1946 a na dianie po febr. 1948. Opäť sa tu stretávame s postavami kapitána Labudu, Marka Uhrína,čatára Kozu.. Najvýznamnejšia postava je Marek Uhrín, ktorého vývinový proces sa prirodzene dovŕšil aj vstupom do komunistickej strany.

Alfonz Bednár
# román Sklený vrch
Podáva tu svedectvo o druhej sv. vojne v nezvyčajnej forme, formou denníka. Ústrednou postavou je Ema Klaasová. V denníku sa prelínajú spomienky na blízku i vzdialenejšú minulosť s bezprostredne prežívanou prítomnosťou na stavbe priehrady.