Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť ( unanimistický román ).
Kompozične sa tento román rozčleňuje na dve časti - Stratené ruky a Adam Hlavaj. Hoci ich dejová výstavbaje odlišná, obidve časti úzko spolu súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej časti autor súbežným radením zdanlivo izolovaných príbehov oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty. Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko navidomoči zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Autor dedinský ľud neidealizuje, ale vedie ostrú deliacu čiaru medzi ním a príslušníkmi panskej vrstvy. Niektoré z postáv Urban vymodeloval podľa životných predlôh, pričom ich dotvoril v súlade s celkovým poňatím románu. Aj zúčtovanie ľudu s nenávideným notárom Okolickým v závere románu bolo podľa priznania autora motivované skutočnou udalosťou.
Druhá časť, Adam Hlavaj, je ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava románu, Adam Hlavaj, ktorý až v nej bezprostredne vstupuje do deja. Adam Hlavaj zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách. Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva hlavným nositeľom románového deja až po záverečné kapitoly románu, keď do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa živelnou vzburou proti pánom a rabovačkami pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. Adam Hlavaj je viacvýznamová postava. Je samám sebou, t.j. živelným vzbúrencom proti vojne a spoločenskému útlaku, pomstiteľom osobnej krivdy, ale aj symbolickým vyjadrením mravnej veľkosti slovenského ľudu.

Jaroslav Hašek bol predstaviteľom českej prózy v medzivojnovom období. Začal písať v prvých rokoch nášho storočia. Pre jeho diela bolo príznačné demokratické cítenie autora, pochopenie a súcit s drobným ľudom. Jeho meno je najčastejšie spájané s jeho románom Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války, pre ktorý je charakteristické komické zobrazovanie skutočnosti.
Rozsiahly román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války je nedokončený. Množstvo epizodických príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu. Prefíkaný človičik, obchodník so psami, prechádza bez obáv a zábran horúčkovitým ovzduším prvej svetovej vojny v Prahe, českých Budejoviciach, Királyhide a na halíčskom fronte.