v dramatických situáciach, ktoré spravidla s nápadnou dobromyselnosťou vyvoláva, výužíva to, že bol vojenskými lekármi uznaný za hlupáka. Preto sa jeho prejavy, vyslovované s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú medzi prefíkanou, predstieranou obmedzenosťou a zastieranou normálnosťou, plnou výsmechu. Hašek ich spojil so Švejkovou horlivosťou pri plnení " vlasteneckej povinnosti " a mravne i vecne pochybených rozkazov predstavených. Postavou Švejka sarkasticky zosmiešnil rozpadajúcu sa Rakúsko - uhorskú monarchiu a odhalil krueuú nezmyselnosť vojny. Pomáha mu v tom aj preslávená Švejkova táravosť a pohotovosť pri rozprávaní až groteskných " príkladov zo života ", ktoré obvikle pochovajú aj posledné ilúzie o rozumovej, či mravnej opodstatnenosti toho javu, ktorý Švejk svojím rozprávaním mieni podporiť. Švejk je osamelý nehrdinský hrdina, ktroý si proti krutému a nezmyselnému pohybu mocného spoločenského mechanizmu pomáha dostupnými prostriedkami : vyčlenením sa z jeho systému a účaťou pri jeho rozkladaní. Nastoľovanie dobových problémov a reakcia na ne prebieha ako mimovoľný proces, ktorý prekvapuje svojou pohotovosťou a šírkou. Kompozične je román usporiadaný jednoducho. K skromnej dejovej línii sa voľne upína množstvo scén a historiek, zobrazujúcich v humornej a satirickej podobe svet, ktroý Švejk vníma a s ktorým sa musí vyrovnávať. V tejto postave sa vnútorne rozložený svet sceľuje do bizarnej, čudnej podoby ako v krivom zrkadle.