Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných
a spoločenských konfliktov. Nová poetika (poetika moderny).

V druhej polovici 19. storočia aj Európe vznikajú nové umelecké smery. Prvým z nich bol symbolizmus. Neopisuje ani vonkajší svet, ani vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Medzi poetikov tejto doby patrili Paul Verlain so svojim dielom Umenie básnické a Charles Baudelaire so svojim dielom Kvety zla. Ďalším z nových smerov bol impresionizmus, založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta, z každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Využíval ho napríklad Paul Verlaine. Začiatkom 20. storočia vzniká futurizmus. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. Medzi najvýznamnejších básnikov tohto obdobia patrí Vladimír Majakovskij.
Najvýznamnejším smerom v predvojnovej literatúre bol kubofuturizmus s jeho predstaviteľom Guillaume Apollinairom a jeho zbierkou Alkoholy. Vrátil poézií citovosť, predstavivosť a zmyselnosť.
V Nemecku vzniká pred 1. svetovou vojnou expresionizmus. Autori stavali do popredia vnútorné zážitky svoje alebo zobrazovaných postáv, všetko zobrazoval vo vzťahu k večnosti, k vesmíru Patril sem napríklad na začiatku tvorby Bertold Brecht. Počas 1. svetovej vojny vzniká dadaizmus, ktorý bol proti literárnym konvenciám, propagoval nezlúčiteľnosť umenia s logikou, poéziu nezmyslov, zbavenú sociálneho významu. Dadaisti hlásali deštrukciu jazyka. Po realistickej línii, spisovatelia ako P.O. Hviezdoslav a S.H. Vajanský, ktorí v tomto období prežívali vrchol svojej tvorby, prichádza nová básnická skupina. Nazývame ju slovenská moderna. Patrili do nej J. Jesenský, I. Krasko, V. Roy, I. Gáll. Tvorili poéziu, v ktorej jazyk bol pestovanejší, kultivovanejší, vychádzali z francúzskej moderny, ale brali do úvahy aj našich klasikov. Je to generácia, ktorá tvorí prechod od Hviezdoslava a Vajanského, k modernej poézií 20. storočia. Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali väčšinou krátke lyrické básne.