referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov. Nová poetika
Dátum pridania: 23.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Janci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 306
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 

Ťažisko celej moderny je vlastne v lyrike a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru. Len niektorí predstavitelia moderny písali poviedky, novely a romány realistickej poetiky. Väčšina z nich používala i v próze básnické prostriedky, takže sa už na začiatku 20. storočia vyskytol u nás určitý typ lyrizovanej prózy.

Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny. Pracoval v spolku Detvan. V jeho tvorbe prevažoval vzťah k Hviezdoslavovi, ktorého obdivuje; ľudová poézia. Prvé verše uverejňoval pod menom Janko Cigáň, kým mu Vajanský nenavrhol pseudonym Krasko. Z počiatku tieto básne vyjadrovali osobný smútok. Sú to básne trúchlivé a pesimistické. Ivan Krasko je autorom dvoch básnických zbierok :
Nox et solitudo ( Noc a samota ) - zbierka veršov z rokov 1906 - 1909. Sú to filozofické - úvahové verše. Chcel nimi vyjadriť svoje city a myšlienky. Zbierku poznačuje hlboký smútok a depresia. V tejto zbierke došlo k výraznému odklonu od tradicionalizmu. Krasko vyjadril svoj vzťah ku skutočnosti prostredníctvom vlastnej osobnosti. Uvažoval vo svojich veršoch o národe a ľudstve, pričom vychádzal zo súdobých progresívnych myšlienkových prúdov. Hlavnou tematickou vrstvou tejto zbierky boli však ľúbostné pocity a zážitky. Krasko vyjadroval jemné znamové odtiene svojich básní bohatým slovníkom, v ktorom boli na prvom mieste prídavné mená pred podstatnými menami a slovesami.

Napr. básne :
Zmráka sa-
Už je pozde - nočný rozhovor s neprítomnou milou, náznak neopätovanej lásky, osobný smútok.
Vesper dominicae - spomienky na rodný kraj a matku, ktorá v nedeľný večer sedí pri stole a modlí sa. Obraz staroby, pokornej modlitby a smútku z možnej smrti. Topole-
Šesť hodín je-
Príčiny Kraskovho smútku boli chorľavosť, práca ďaleko od domu, rodinný život.

Verše - druhá a posledná zbierka. V popredí je ľúbostný zážitok. Ľútosť za dávnymi láskami a pocit akéhosi vyrovnania - askéti. Krasko sa zamýšľa nad svojim miestom na svete ( Ja; Noc ). Prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť. Otcova roľa - autor tu vystupuje ako tulák, ktorrý sa vracia domov, ku svojim, už starým rodičom, na otcovu roľu, ktorá počas vojny bola zničená krvou ľudí.
Baníci - Život najutláčanejších vrstiev. Vízva o oslobodenie ťažko pracujúcich spodných vrstiev.

Krasko použil vo svojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.